Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214210980
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1214210980.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F. Z., nar. XX.XX.XXXX a J. Z., nar.

XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/
A, Bratislava, deti rodičov J. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, D. a W. K., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX,
D., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, takto

r o z h o d o l :

SúdzvyšujevyživovaciupovinnosťotcakmaloletémuF.Z.,nar.XX.X.XXXXzosumy150,-eur mesačne
na sumu 200,- eur mesačne a k maloletej J.Í. Z., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu
150,- eur mesačne od 4.3.2014, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k
rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 4.3.2014 do 31.8.2017 k maloletému F. vo výške 2095 eur súd povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 150,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok k rukám matky, počínajúc mesiacom september 2017.

Zročné výživné za obdobie od 4.3.2014 do 31.8.2017 k maloletej J. vo výške 2095 eur súd povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 150,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok k rukám matky, počínajúc mesiacom september 2017.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava X., zo dňa 11.10.2012, č.k. XXP/XXX/XXXX-
XXX v časti výroku o výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 4.03.2014, sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti k maloletému F.

na sumu 350,- eur mesačne a k maloletej J. na sumu 300,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou
rozhodnutia.

2. Návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili potreby a
podmienky detí. Obidve deti navštevujú základnú školu. Matka zmenila zamestnanie, rodina zmenila
bydlisko. F. bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm a obom deťom boli zistené dedičné zrakové vady.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka oboznámil sa s
listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletých detí, rozsudkom Okresného
súdu Bratislava X. č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.10.2012, potvrdeniami o príjme otca a matky,
ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:4. Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodoval
naposledy Okresný súd Bratislava X. č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.10.2012, v ktorom boli

maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého F.
sumou 150,- eur mesačne a na výživu maloletej J. sumou 100,- eur mesačne.

5. V čase pôvodného rozhodnutia súdu navštevoval maloletý F. prvý stupeň základnej školy, maloletá
J. navštevovala materskú školu. Otec dosahoval príjem 800,- eur mesačne. Matka mala základ dane

8.227, 58 eur.

6. Matka v konaní pred súdom uviedla, že trvá na písomne podanom návrhu. Maloletý F. aktuálne
navštevuje 7. ročník základnej školy. Maloletá J. navštevuje 5. ročník základnej školy. Za obedy v škole
matka uhrádza za každé dieťa cca 32,- eur mesačne. F. chodí na klavír, za čo matka uhrádza 90,- eur
polročne. J. chodí na spev, klavír a tanec za čo matka uhrádza 120,- eur polročne. Obidve deti nosia

okuliare, u F. mení okuliare každý rok, u J. to bolo za 5 rokov 3 krát, pričom sklá stoja 40-60,- eur. Otec
sa s deťmi nestretáva, naposledy ich videl v roku 2009. Matka si písomnú žiadosť o pridelenie obecného
bytu nepodala s odôvodnením , že jej povedali, že najbližších 8 rokov nemá šancu.

7. Otec uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného súhlasí čiastočne a to u maloletého F. na sumu

170,- eur a u maloletej J. na sumu 130,- eur. Otec je ženatý, uviedol, že podniká v oblasti firemného
poradenstva, dosahuje mesačný príjem 680,- eur. Spočiatku sa pojednávaní zúčastňoval, neskôr bol
nečinný, poštové zásielky si nevyzdvihoval, ak si ich prevzal tak nereagoval.
8. Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť k maloletému F. na sumu 180,- eur
mesačne a k maloletej J. na sumu 160,- eur mesačne.

9. Z obsahu listinných dokladov založených matkou dieťaťa súd zistil, že matka dosiahla za rok 2016
príjmy vo výške 9297,53 eur a výdavky dosiahli výšku 4519,01 eur. Býva v prenajatom byte, za ktorý
uhrádza podľa nájomnej zmluvy 520,- eur mesačne.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

12. Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1,
súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

13. Podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý
z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to
aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa §77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

25. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre úpravu styku a výživného pre maloleté deti tak v
pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na maloletých detí došlo k zmene pomerov. Od poslednej
úpravy uplynuli viac ako 4 roky, maloletý F. navštevuje 2. stupeň základnej školy, maloletá J. 1. stupeň
základnej školy, deti vyrástli, ich potreby sa primerane veku zmenili, zvýšili sa výdavky v súvislosti s

návštevou krúžkov ako aj s ich zrakovou vadou. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti súd vychádzal
z pracovných možností otca, aké ponúka región, v ktorom otec žije, ako aj z celkovo zvyšujúcej sa
priemernej mzdy v Slovenskom republike, ktorá v porovnaní s rokom, v ktorom bolo pôvodné konanie,
vzrástla o 107,- eur. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam
otca, berúc do úvahy tú skutočnosť, že otec sa s maloletými deťmi nestretáva, nad rámec vyživovacej

povinnosti neprispieva, dokonca si včas neplní ani vyživovaciu povinnosť súdom už určenú. Samotný
otec pripúšťal zvýšenie výživného o 20,- eur mesačne na maloletého F. a 30,- eur mesačne na maloletú
J.. Na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky
maloletých detí. Oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti požadovala matka zvýšenie výživného
o viac ako 100% , pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch maloletých detí. V tejto

súvislosti súd poukazuje na to, že už v predchádzajúcom konaní matka bývala v prenajatom byte a už
vtedy mala zvýšené náklady na bývanie, čo zohľadnil súd pri určení vyživovacej povinnosti. Pre úplnosť
súd uvádza, že matka by mala na zlepšenie svojej bytovej situácie využiť všetky možnosti a obrátiť na
obec so žiadosťou o pridelenie sociálneho bytu. Iste, úspešnosť tohto kroku je otázna, každopádne ide
o finančne nenáročný postup, ktorý nemusí ale môže priniesť zníženie výdavkov na bývanie a tým aj na

celkovú výživu maloletých detí. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a
vo zvyšku súd návrh zamietol. Vyživovaciu povinnosť súd zvýšil od podania návrhu.26. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy
určeným výživným za obdobie od 4.3.2014 do 31.8.2017 a u každého dieťaťa dosahuje výšku 2.095,-
eur ( 41 mesiacov x 50,- eur =2.050,- eur + alikvótna časť za mesiac marec 2014 = 45,- eur, naposledy

určené výživné u F. 150,- eur, v tomto rozhodnutí 200,- eur, rozdiel 50,- eur, naposledy určené výživné
u J. 100,- eur, v tomto rozhodnutí 150,- eur, rozdiel 50,- eur)

27. V zmysle § 232 Civilného sporového poriadku dovolil súd splácanie zročného výživného v
primeraných splátkach spolu s bežným výživným.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.