Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214210215
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214210215.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne W. N., M. XX, zastúpenej
JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, Košice, Werferova, IČO: 42 109 680, proti žalovanej Slovenská
republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166
481, o zaplatenie 10 000 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 45C/29/2014-252 z 21.12.2016

Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o náhrade trov konania na súde prvej inštancie tak, že žalobkyni s a p r
i s u d z u j e náhrada trov konania na súde prvej inštancie v plnom rozsahu.
Žalobkyni s a p r i s u d z u j e náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením žalovanej priznal proti žalobkyni náhradu trov

prvostupňového konania v rozsahu 60 % a žalobkyni priznal proti žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uznesenia súd, o. i., citujúc znenie § 470 ods.1,§ 262 ods.1,2 a § 255 CSP, uviedol:
Na základe cit. právnej úpravy, v súlade s § 262 ods.1 CSP, účinným od 1.7.2016, rozhodol najskôr o
nároku na náhradu trov konania rešpektujúc novú právnu úpravu, kedy o výške trov konania je možné
rozhodnúť až po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods.2 CSP). Na tejto

skutočnosti nič nemení ani to, že toto jeho rozhodnutie o nároku nie je zároveň rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí. Súd v tomto prípade totiž o nároku na náhradu trov konania rozhoduje až za stavu, kedy
konanievovecisamejboloprávoplatneskončené,nakoľkootrováchkonaniabolorozhodovanévsúlade
s (v tom čase účinným) § 151 ods.3 O. s. p., a teda výrok o nároku na náhradu trov konania nemohol
v tomto prípade byť súčasťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Osobitne rozhodol o nároku strán
sporu na náhradu trov v konaní pred ním a o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, v súlade

s ods.15 rozsudku odvolacieho súdu 5Co/442/2015-39 z 22.9.2016. V súlade so zásadou úspechu a
neúspechu podľa § 255 ods.2 CSP bola v konaní uňho vo veci samej žalobkyňa úspešná v 20 %,
keďžesapodanoužaloboudomáhalazaplatenia10000€arozsudkom45C/29/2014-182z21.4.2015jej
priznal 2 000 €. Úspech žalovanej predstavoval 80 %, teda plnenie 8 000 €, ktoré boli týmto rozsudkom
zamietnuté. S poukazom na vzájomný pomer úspechu medzi žalovanou a žalobkyňou (80 % - 20 %) má
žalovaná nárok na náhradu trov konania pred ním v rozsahu 60 %, pričom z doterajšieho obsahu spisu

je zrejmé, že žalovanej voči žalobkyni žiadne preukázateľné trovy nevznikli. § 255 ods.2 CSP možno v
tomtoprípadeaplikovaťibanarozhodnutieotrováchprvoinštančnéhokonania.Vodvolacomkonaníbola
úspešná žalobkyňa v celom rozsahu - rozsudok bol vo vyhovujúcom výroku rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach 5Co/442/2015-239 z 22.9.2016 potvrdený, čo zakladá jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 255 ods.1 CSP v rozsahu 100 %. Z obsahu spisu na strane žalobkyne ani žalovanej
nemal za preukázané žiadne dôvody osobitného zreteľa (§ 257 CSP), ktoré by jednej alebo druhej strane

odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. Pri posúdení dôvodov podľa § 257 CSP vo vzťahu k
náhrade trov prvoinštančného konania žalobkyňou žalovanej je podstatnou aj skutočnosť, že žalovanejpatrí náhrada trov len v rozsahu 60 % a je zrejmé, že jej nevznikli žiadne trovy pozostávajúce, napr. zo
súdneho poplatku alebo trov právneho zast. a je „na nej“, či v konaní preukáže existenciu iných účelne
vynaložených trov konania. Ani vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania nezistil žiadne okolnosti

odôvodňujúce nepriznanie ich náhrady žalobkyni žalovanou. O výške náhrady trov konania patriacej
žalovanej za konanie pred ním vo veci samej rozhodne v súlade s § 262 ods.2 CSP samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Rovnako uvedeným uznesením bude rozhodnuté aj o
výške trov odvolacieho konania.
3. Proti uzneseniu podala žalobkyňa v zák. stanovenej lehote takto odôvodnené o d v o l a n i e: S

rozhodnutím súdu nesúhlasí a podáva proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania odvolanie.
Napadnuté rozhodnutie súdu považuje za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. h) C. s. p.,
pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení uznesenia
uviedol, že z dôvodu jej čiastočného úspechu, kedy jej úspech predstavoval 20 % zo žalovanej sumy,
rozhodol o priznaní trov konania v prospech žalovanej, a to do výšky 60 %. Súd zároveň uviedol, že
nemal za preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C. s. p. Cituje znenie § 255

ods.1 C. s. p. V čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodnutia súdu vo veci samej bol v platnosti O.
s. p. Cituje znenie § 142 ods.3 O. s. p. Je nepochybné a je v súlade s ustálenou judikatúrou a súdnou
praxou, že konanie o náhradu nemajetkovej ujmy je konaním, pri ktorom rozhodnutie o výške plnenia
závisí od rozhodnutia súdu. V konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy súdy počas platnosti O. s. p.
pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania vždy priznávali ich náhradu tak, že konečné rozhodnutie

o priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy predstavovalo 100 % úspech v spore a podkladom
pre výpočet trov konania bola súdom priznaná suma. Reprodukuje časť zo str.926 a 927 publikácie
Civilný sporový poriadok, Veľké „komnentáre“, Števček, Ficová, Baricová a kol., C.H.BECK, 2016.
Príloha: Civilný sporový poriadok, Veľké „komnentáre“, Števček, Ficová, Baricová a kol., C.H.BECK,
2016, str.926,927. Z cit. komentára k CSP nepochybne vyplýva, že hoci si uplatnila nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy 10 000 €, čo do samotného základu bola úspešná, keď súd konštatoval, že jej bola
spôsobená nemajetková ujma a túto aj finančne ohodnotil. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady, táto
závisela od úvahy súdu avšak nemôže mať žiaden vplyv na posúdenie jej úspechu ako žalobkyne v
spore podľa § 255 CSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuj, aby súd podľa § 376 napadnuté
uznesenie v časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania zrušil a o nároku opätovne rozhodol

tak, že jej prizná plnú náhradu trov konania alebo aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok zmenil
a priznal jej plnú náhradu trov konania.
4. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobudol účinnosť 1.7.2016.
6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a zistil, že neboli
splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP),
preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobkyni sa prisudzuje náhrada trov konania na súde prvej

inštancie v plnom rozsahu.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.

9. Súd použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ho i nesprávne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.10. Odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentmi, na ktoré žalobkyňa poukazuje v odvolaní, lebo
vychádzajú zo súdnej a právnej praxe a nepovažuje za potrebné k nim čokoľvek dodávať.
11. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Žalobkyňa mala v tomto odvolacím konaní plný úspech, preto jej bola priznaná plna náhrada trov
odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
14. Pomer hlasov, akým bolo uznesenie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.