Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010147
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816010147.12

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.09.2017, v
trestnej veci obžalovaného R. J., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
0T/17/2016 zo dňa 06.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného R. J..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom sp. zn. 0T/17/2016 zo dňa 06.09.2016 uznal
obžalovaného R. J. vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že

dňa 17.03.2016 v čase o 11.30 hod., napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, viedol
osobné motorové vozidlo zn. L. Z. s ev. č. U.XXXAX po miestnej komunikácii v obci Kamenná Poruba,
okr. Vranov nad Topľou, smerom k miestnej rómskej osade, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
OO PZ Vranov nad Topľou, pričom následnou lustráciou bolo zistené, že vozidlo viedol napriek tomu, že
rozhodnutím správneho orgánu Okresného riaditeľstva PZ Okresného dopravného inšpektorátu Vranov
nad Topľou sp. zn. ORP-P-407/ODI2-VT-2012 zo dňa 04.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

04.12.2012, mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu
40 mesiacov.

Za to mu súd uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
j), písm. l) Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere
400,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov v trvaní 3 rokov.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal odvolanie.

Odvolanieobžalovanéhoboloodôvodnenépodanímobhajcu,ktorébolodoručenésúdudňa15.12.2016.
Obhajca v prvom rade namieta prvotný výsluch v rámci prípravného konania, ktorý bol vykonaný na

Okresnom dopravnom inšpektoráte Vranov nad Topľou. Zdôrazňuje, že pri tomto výsluchu obžalovaný
uviedol, že nevie dobre čítať a zápisnicu na dopravnom inšpektoráte podpísal s okuliarmi, cez ktoréfakticky nevidel, a keď žiadal o okuliare na čítanie, ktoré mu boli odobraté s ostatnými vecami, tak
poverený príslušník Policajného zboru mu odmietol tieto okuliare poskytnúť. Obhajca zdôrazňuje, že
obžalovanému nebolo umožnené kontaktovať sa s obhajcom v prípravnom konaní. V tejto súvislosti

poukázal na základné zásady trestného konania a konštatuje, že zo strany orgánov činných v trestnom
konaní bol vykonaný dôkaz v rozpore s ustanovením zákona a tento dôkaz nemožno použiť, lebo nebol
vykonaný v súlade so zákonom.

Následne sa zaoberá len formuláciou ohľadne voľby advokáta, ktorá je obsiahnutá v zápisnici z

prípravného konania zo dňa 17.03.2016, kde obžalovaný konštatoval, že obhajcu si zvolí dodatočne
JUDr. C. V. a teraz sa bude obhajovať sám. Podľa názoru obhajcu, z princípu logiky a logického myslenia
vyplýva, že si zvolil obhajcu R.. C. V..

VodvolaníhodnotívýpovedeY.aI.,zktorýchvýpovedímávyplývať,žesúhlasnepotvrdili,žeobžalovaný
im o zdravotnom stave svojej manželky nikdy nič nepovedal. A práve naopak, z výpovede obžalovaného

vyplýva, že v kritický deň manželka obžalovaného odpadla. Obhajca vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
konštatuje, že bolo preukázané, že manželka obžalovaného trpela a naďalej trpí vážnymi zdravotnými
problémami, ktoré opodstatnene vyvolali v obžalovanom dôvodnú obavu o jej život. Pri hodnotení krajnej
núdze je potrebné mať na zreteli osobu a jej konanie, ktoré sa má posudzovať podľa ustanovení o
krajnej núdzi. Je všeobecne známe, že Rómovia, vzhľadom na svoj naturel, sú poverčiví, boja sa duchov

a medzi ich najviac uznávané hodnoty patrí jednoznačne rodina, ich silná súdržnosť a láska v nej.
Domov pre Rómov znamenajú ľudia, nie nehnuteľnosti. Vysoko si cenia zdravie a život ako svoj, tak aj
svojej rodiny a najbližších. Pri posudzovaní otázky krajnej núdze je potrebné vychádzať z posudzovania
skutočnej situácie v čase činu, ale aj z psychického stavu konajúceho, ktorého hroziace nebezpečenstvo
mohlo ovplyvniť, s poukazom na naturel obžalovaného, že ich etnikum sa bojí duchov, ako aj cení si

život a domnelý predpoklad pri psychickom zaťažení dlhotrvajúceho zdravotného stavu manželky, že
jeho manželka zomiera.

Nemôže sa preto stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané, že obžalovaný vo
svojej výpovedi zo dňa 17.03.2016 popísal svoju pohnútku službukonajúcemu poverenému príslušníkovi

PZ, ktorá ho viedla k vedeniu motorového vozidla do osady k záchrane života svojej manželky. Naviac,
že nebolo preukázané, že nemohol nikoho požiadať o pomoc, resp. odvoz služobným motorovým
vozidlom a v psychickom rozpoložení, z dôvodu obavy o život manželky, nemohol privolať ani taxík ani
záchranku, pretože išlo o minúty a naviac hroziace nebezpečenstvo nebolo možné odvrátiť inak. Jednou
z podmienok krajnej núdze je subsidiarita, ktorá vychádza z toho, že odvrátenie nebezpečenstva sa

týka záujmu osôb, ktoré sa o jeho vyvolanie nepričinili a pokiaľ toto nebezpečenstvo sa odvrátilo tak, že
nebolo na ich úkor. Obžalovaný sa v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní ku skutku priznal a svoj
čin oľutoval, pričom v psychickom rozpoložení bol v tom, že manželka odpadla. Túto skutočnosť povedal
policajtom, ktorí ho zastavili, hneď kontaktovali, podrobili ho dychovej skúške s negatívnym výsledkom,
pričom mohli prepočuť tú skutočnosť, ktorú im povedal, že sa ponáhľa za svojou manželkou.

Obhajca zdôrazňuje, že súd prvého stupňa sa mal zaoberať, či došlo k naplneniu znakov protiprávnosti
a či neboli naplnené okolnosti vylučujúce protiprávnosť. So zreteľom na uvedené, žalovaný skutok
nenapĺňa znaky trestného činu po stránke formálnej ani po materiálnej stránke nemožno ho hodnotiť
ako trestný a je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd prvého stupňa mal

hodnotiť závažnosť konania obžalovaného. Súd hodnotil dôkazy, avšak nezhodnotil, z akých dôvodov
sa obžalovaný spoliehal, že škodlivý následok jeho konania nedôjde. Akú dôležitú povinnosť porušil,
aké osobné pomery sťažovali plnenie tejto povinnosti, čo bolo príčinou, čo nevedel, že môže porušenie
alebo ohrozenie spôsobiť.

V závere konštatuje, že obžalovanému do ukončenia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá ostávalo
len 14 dní z uloženej sankcie 40 mesiacov. Počas výkonu tejto sankcie obžalovaný viedol riadny život.
V ničom sa nedostal do konfliktu so zákonom. Viedol usporiadaný rodinný život a vykonával verejnú
funkciu starostu obce. Na základe týchto skutočností obhajca navrhol, aby odvolací súd podľa § 285
písm. b/ Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto
preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného R. J. nie je dôvodné.

Krajský súd pred vykonaním verejného zasadnutia sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je možné
vykonať verejné zasadnutie, ktorého termín bol určený na deň 06.09.2017 a dospel k záveru:

O termíne verejného zasadnutia, ktoré bolo odročené na deň 06.09.2017, bol obžalovaný upovedomený
dňa 26.06.2017, o čom svedčí doručenka o doručení listovej zásielky. Tento termín verejného zasadnutia

bral na vedomie obhajca obžalovaného a prokurátor. Dňa 05.09.2017, teda deň pred konaním verejného
zasadnutia, bolo doručené súdu podanie obhajcu, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na práceneschopnosť
klienta, ktorá naďalej trvá zo zdravotných dôvodov opretých o lekárske potvrdenie, nemôže sa verejného
zasadnutia osobne zúčastniť a od 04.09.2017 je hospitalizovaný vo Vranovskej nemocnici a.s., a z tohto
dôvodu obžalovaný ospravedlňuje svoju neúčasť na verejnom zasadnutí, ktoré sa má uskutočniť dňa
6.9.2017 a navrhuje a žiada, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo len za jeho prítomnosti a za takého

stavu je potrebné, podľa jeho názoru, odročiť verejné zasadnutie na neurčito s tým, že obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu predloží odvolaciemu súdu potvrdenie o práceneschopnosti. Súčasťou
tohto ospravedlnenia nie je potvrdenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav neumožňuje účasť
na úkone ani potvrdenie o hospitalizácii, na ktorú sa obžalovaný odvoláva.

Po tom, čo bola vec predložená Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie dňa 22.12.2016, krajský súd
určil termín verejného zasadnutia na deň 18.01.2017. Obžalovaný R. J. dňa 17.01.2017 prostredníctvom
svojho obhajcu zaslal súdu ospravedlnenie z dôvodu práceneschopnosti. Súčasťou je aj fotokópia
potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorého vyplýva, že dňa 16.01.2017 bol uznaný
práceneschopným. Toto verejné zasadnutie krajský súd odročil na deň 15.02.2017 a zároveň na

verejnom zasadnutí poučil obhajcu podľa § 120 ods. 2 Tr. por. a poučenie v zmysle tohto paragrafu
o tom, že má obžalovaný, ak ospravedlňuje svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov, predložiť aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý je predvolávaný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva
rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Toto poučenie bolo doručené obžalovanému spolu

s upovedomením na termín ďalšieho verejného zasadnutia dňa 25.01.2017. Súd prvého stupňa skúmal
práceneschopnosť obžalovaného aj napriek tomu, že obžalovaný nepredložil súdu doklady o svojom
zdravotnom stave tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 120 ods. 2 Tr. por. a ošetrujúci lekár skonštatoval,
že má kardiologické ochorenia, kde na dodatočne vyžiadanú správu uviedol, že účasť na verejnom
zasadnutí dňa 18.01.2017 by mohla zhoršiť jeho zdravotný stav.

Na verejné zasadnutie konanie dňa 15.02.2017 sa obžalovaný nedostavil a obhajca oznámil súdu,
že obžalovaný je hospitalizovaný vo Vranovskej nemocnici a.s. s podozrením na infarkt. Krajský súd
po tomto oznámení si vyžiadal správu, ktorá sa nachádza na č.l. 166, kde Vranovská nemocnica
a.s. oznamuje, že obžalovaný bol dňa 14.02.2017 hospitalizovaný na internom oddelení v čase od

14.02.2017 do 16.02.2017 na odporučenie lekára LSPP pre bolesti na hrudníku s vyžarovaním do ľavej
hornej končatiny. Prepustený bol dňa 16.02.2017 do ambulantnej starostlivosti na vlastnú žiadosť, čo
potvrdil podpisom negatívneho reverzu aj napriek tomu, že bol poučený o potrebe vyšetrení, o ktorých
pacient bol informovaný. K súčasnému zdravotnému stavu a k možnej účasti na verejnom zasadnutí
súdu sa nemôže nemocnica, podľa vyjadrenia primára interného oddelenia, vyjadriť.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol hospitalizovaný podľa správy Vranovskej nemocnice a.s.
deň pred verejným zasadnutím, t. j. 14.02.2017 a následne bol prepustený z nemocnice na základe
podpísania reverzu 16.02.2017, takéto správanie obžalovaného svedčí o tom, že ide o obštrukčné
správanie, ktorého cieľom je vyhnúť sa verejnému zasadnutiu. Nerešpektoval ani odporúčanie lekárov,

ktoré je zdôraznené v lekárskej správe, kedy bol poučený o potrebe ďalších vyšetrení, no obžalovaný
napriek tomu, že navonok deklaruje svoj zlý zdravotný stav, odmieta sa podrobovať liečbe a podpisuje
reverz.

Na verejné zasadnutie, ktorého termín bol určený na deň 15.03.2017, obžalovaný opätovne sa

nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom obhajcu. Krajský súd do konania pribral znalca
pre posúdenie zdravotného stavu obžalovaného. Znalec spracoval znalecký posudok a na základe
konzultácie s kardiológom ustálil, že obžalovaný sa lieči na vážne ochorenie srdcovocievneho systému
pri dokázaných ťažkostiach, ktoré ochorenie a zdravotný stav sa môžu zhoršiť pri výskyte zvýšenéhostresu, napätia. Z uvedeného dôvodu z medicínskeho hľadiska je riziko, ak by sa zúčastnil verejného
pojednávania, že mohol by sa zhoršiť jeho zdravotný stav. Zároveň posudzujúci lekár predložil
súdu potvrdenie, že obžalovaný čaká na pozvanie na Kardiologické oddelenie v Prešove za účelom

vyšetrenia. Má sa podrobiť invazívnemu vyšetreniu a ukončenie práceneschopnosti v priebehu mája
ošetrujúci lekár nepredpokladá.

Krajský súd verejné zasadnutie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 21.06.2017 odročil na deň 06.09.2017.
Dňa 07.07.2017 na základe žiadosti súdu bolo doručené vyjadrenie ošetrujúceho lekára obžalovaného

Y.. A. č.l. 241, z ktorého vyplýva, že obžalovaný čaká na pozvanie na Kardiologické oddelenie v Prešove
za účelom došetrenia. Má sa podrobiť invazívnemu vyšetreniu a pri konzultácii s Y.. V. je predpoklad, že
vyšetrenie sa uskutoční v čase cca jedného týždňa.

Krajský súd si vyžiadal správu Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove, kde doc. MUDr. R. V., T..,
Y., primár kardiocentra konštatuje ochorenia, ktorými trpí obžalovaný. Bol prijatý do ich kardiocentra

plánovane od 11.07.2017 do 14.07.2017, kde sa podrobil vyšetreniam. Dňa 14.07.2017 bol prepustený
do ambulantnej starostlivosti a na základe tohto vyšetrenia, ktoré obsahuje odporúčania pre spádového
kardiológa. Primár konštatuje, že si myslí, že t. č. momentálny zdravotný stav pacienta umožňuje
zúčastniť sa na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Prešove.

Obžalovaný svoju neúčasť na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.09.2017 ospravedlňoval zo
zdravotných dôvodov. Nepredložil súdu žiadne potvrdenie o tom, že by účasť na verejnom zasadnutí
mohla ohroziť jeho život alebo vážne zhoršiť zdravotný stav. Obhajca, aj napriek tomu, že nielen ako
osoba znalá práva, bol poučený na verejnom zasadnutí, ale aj samotný obžalovaný bol poučený o
povinnosti, že takéto potvrdenie je potrebné dokladovať pri každom procesnom úkone, teda aj pri

odročenom verejnom zasadnutí. Krajský súd musí zdôrazniť, že už v minulosti v priebehu mesiaca
február 2017 sa prejavilo obštrukčné správanie obžalovaného, ktorý svoj zdravotný stav, ktorým trpí,
zrejme zneužíva na to, aby sa vyhol verejnému zasadnutiu, pretože je nepochopiteľné, aby bol
hospitalizovaný deň pred verejným zasadnutím a následne deň po verejnom zasadnutí na vlastnú
žiadosť bol prepustený z nemocničnej liečby a ignoroval odporúčania lekárov. Krajský súd dospel k

záveru, že obžalovaný nesplnil si povinnosti tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 120 ods. 2 Tr. por. Svoju
neúčasť na verejnom zasadnutí náležite neospravedlnil, nedokladoval lekárske správy, preto krajský
súd rozhodol, že vykoná verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Nie je povinnosťou súdu
prešetrovať zdravotný stav obžalovaného. Samotný obžalovaný, ako to vyplýva z ustanovenia § 120
ods. 2 Tr. por., má byť v tomto smere aktívny a má predkladať súdu potvrdenia o svojom zdravotnom

stave. Súd iba v prípade pochybností má tieto skutočnosti preveriť.

K samotnému skutkovému stavu krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle
dokazovanie na hlavnom pojednávaní a to výsluchom samotného obžalovaného, svedkov Y. Y., R. I., Y.
J., K. J., Y.. Y. R. a Y. F., oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný R. J. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Súd prvého stupňa podrobne
rozobral skutočnosti, ktoré uvádzal pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní v rozsudku. Poukázal
na to, že jeho manželka má zdravotné problémy. Popísal, ako jeho nevesta K. J. mu oznámila, že
manželka odpadla. V tom čase bol na obecnom úrade sám. Pred obecným úradom stálo obecné auto,

do ktorého nastúpil. Počas cesty domov bol zastavený. Hliadke povedal, že nemá vodičské oprávnenie
a uviedol, že potrebuje sa dostať k manželke, pretože táto odpadla. Zdôraznil, že na obecnom úrade
pevná linka nebola. Mobilný telefón mal pri sebe, no nikoho nevolal. Ak by mal možnosť niekoho zavolať,
určite by to urobil. Oľutoval svoje konanie. Zdôraznil, že obával sa o svoju manželku. Poukázal na tú
skutočnosť, že u nich je mentalita iná a keby manželka zomrela, nevedel by si to odpustiť. V čase tohto

svojhokonaniabolsivedomýajtoho,žebolamuuloženásankciazákazučinnostiviesťmotorovévozidlá
okresným dopravným inšpektorátom.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral výpovede členov policajnej hliadky, svedkov
Y. Y. a R. I.. Obaja zhodne popísali spôsob, akým bolo zastavené motorové vozidlo, ktoré viedol

obžalovaný. Dôvodom zastavenia motorového vozidla bola tá skutočnosť, že toto motorové vozidlo
nemalo zapnuté stretávacie svetlá. Obžalovaný po výzve predložil iba občiansky preukaz. Vodičský
preukaz nepredložil. Na otázku člena policajnej hliadky R. I. odpovedal, že vodičský preukaz mu nebolani vydaný, preto vykonali lustráciu, kde zistili, že bola mu uložená aj sankcia zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, preto ho obmedzili na osobnej slobode a zadržali.

Súd prvého stupňa sa zaoberal rozpormi, ktoré vznikli medzi výpoveďou obžalovaného R. J. na hlavnom
pojednávaní a výpoveďami svedkov Y. Y. a R. I. spočívajúce v tom, či obžalovaný im povedal o
zdravotných problémoch svojej manželky. Títo svedkovia zotrvali na svojich tvrdeniach. Jednoznačne
konštatovali, že obžalovaný po zastavení motorového vozidla takéto skutočnosti neuvádzal. Vyjadroval
iba ľútosť, že viedol motorové vozidlo aj napriek tomu, že nemal.

Zo svedeckých výpovedí Y. J. a K. J. vyplýva skutočnosť, že manželka obžalovaného má zdravotné
problémy. V kritický deň mala problémy so svojím zdravotným stavom. Následne vyplývajú skutočnosti,
ako K. J. oznámila obžalovanému, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu jeho manželky.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok Y.. Y. R., administratívny pracovník Obecného úradu

KamennáPoruba.Zdôraznil,ževkritickomčasebolaobedňajšiaprestávka.Onbývaodobecnéhoúradu
asi 300 až 400 metrov, na obed chodí pešo, autom iba v prípade zlého počasia. Zdôraznil, že on nemal
vedomosť o tom, že obžalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia. V prípade, ak by ho požiadal,
dostavil by sa na obecný úrad, čo by mohol urobiť cca za 5 minút a v prípade požiadania by ho odviezol
domov. Dňa 17.03.2016 bol v práci, pretože vyplácal občanom dávky cez inštitút osobitného príjemcu,

no v akom čase, to si už presne nepamätal.

Rovnako aj svedkyňa Y. F., pracovníčka Obecného úradu Kamenná Poruba potvrdila, že pokiaľ by ju
obžalovaný požiadal, aby ho zaviezla z dôvodu kritickej situácie svojím motorovým vozidlom, zrejme by
tak aj urobila. Oprávnenie viesť motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľom je Obecný úrad Kamenná

Poruba, nemá.

Súd prvého stupňa sa oboznámil aj s lekárskymi správami, ktoré boli súdu predložené, o zdravotnom
stave manželky obžalovaného Y. J.. Dňa 17.03.2016 bola ošetrená na stanici lekárskej služby prvej
pomoci v čase o 22.24 hod. s tým, že uvádzala bolesť rebier. Nechcela ísť na ošetrenie, no rodina sa

bála, že doma odpadne. Taktiež na ošetrení bola dňa 19.03.2016.

SúdprvéhostupňanahlavnompojednávaníoboznámilrozhodnutieopriestupkuOkresnéhodopravného
inšpektorátu Č.p.: ORP-P-407/ODI2-VT-2012 zo dňa 04.12.2012, z ktorého vyplýva, že obžalovanému
za priestupok spočívajúci v tom, že pri kontrole nepredložil doklady potrebné na vedenie motorového

vozidla a bolo zistené, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, bola uložená pokuta vo výške
300,- eur, zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 40 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2012. Súčasťou rozhodnutia
je zápisnica o prejednaní priestupku, z ktorej vyplýva, že obžalovaný sa vzdal opravného prostriedku
proti tomuto rozhodnutiu. Zároveň prehlásil, že pokutu zaplatí do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia a prevzal poukážky na zaplatenie pokuty.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný nie je držiteľom vodičského preukazu. V časti
priestupky má dva záznamy a to z roku 2004, kde mu bola uložená pre porušenie povinnosti účastníka
cestnej premávky pokuta 10.000,- Sk a záznam zo dňa 04.12.2012, na základe rozhodnutia, ktoré je

vyššie uvedené.

Súd prvého stupňa oboznámil aj správu, ktorú spracovala hliadka o objasňovaní priestupku zo dňa
17.03.2016.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa dôsledne zaoberal jednotlivými dôkaznými prostriedkami
a skutočnosťami, ktoré vyplývajú z týchto dôkazných prostriedkov. Krajský súd vo vzťahu k námietke
odvolateľa, ktorý spochybňuje výpoveď obžalovaného z prípravného konania, spôsob vedenia výsluchu
obžalovaného a spochybňuje obsah výpovede, že malo dôjsť k porušeniu práva obžalovaného
zdôrazňuje, že obžalovaný bol vypočutý na hlavnom pojednávaní. Uviedol nové skutočnosti. Súd prvého

stupňa sa dôsledne zaoberal týmito skutočnosťami, ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že hliadke už
pri zastavení mal uvádzať, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu jeho manželky. Súd prvého stupňa, aj
keď táto skutočnosť nebola uvádzaná v prípravnom konaní, odstraňoval tento rozpor medzi výpoveďamisvedkov a obžalovaného. Svedkovia aj pri konfrontácii jednoznačne vylúčili, že by obžalovaný takúto
skutočnosť im oznamoval. Súd prvého stupňa hodnotil túto okolnosť a náležite sa s ňou vysporiadal.

Odvolateľ v rámci odvolania zdôrazňoval tú skutočnosť, že obžalovaný konal v krajnej núdzi. De facto
nejde o novú skutočnosť, pretože takéto hodnotenie konania obžalovaného bolo už prezentované na
hlavnom pojednávaní v rámci záverečného návrhu, kde obhajca zhodnotil rovnakým spôsobom konanie
obžalovaného a navrhol, aby obžalovaný za použitia § 24 Tr. zák. bol oslobodený spod obžaloby.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa dôsledne zaoberal otázkou, či je možné konanie
obžalovaného hodnotiť ako konanie v stave krajnej núdze. Súd prvého stupňa z tohto pohľadu poukázal
na podmienky, ktoré musia byť splnené v rámci konania „v krajnej núdzi“. Jednotlivé podmienky náležite
zhodnotil. Dal do súvislosti všetky skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania a krajský
súd sa s touto argumentáciou súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil. Súd prvého stupňa sa
sústredil aj na okolnosti ustanovenia § 24 ods. 2 Tr. por., že pri krajnej núdzi musí byť dodržaná zásada

subsidiarity,zčohovyplýva,ženejdeokrajnúnúdzu,aknebezpečenstvobolomožnéodvrátiťinakavčas
a zásada proporcionality, kedy nejde o krajnú núdzu, ak spôsobí následok, ktorý je zjavne závažnejší než
ten, ktorým hrozil. Tak, ako súd prvého stupňa, tak aj krajský súd musí konštatovať, že nebezpečenstvo,
ktoré popisuje zo svojho pohľadu obžalovaný, teda ohrozenia života a zhoršenie zdravotného stavu
jeho manželky, bolo možné odvrátiť ináč. Nebol nútený konať tak, ako to popísal. Disponoval mobilným

telefónom. Mohol využiť základnú možnosť a to privolaním rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá by poskytla
odbornú zdravotnú starostlivosť jeho manželke. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne poukázal
aj na časové súvislosti, kedy malo dôjsť ku konaniu obžalovaného a kedy manželka obžalovaného bola
na ošetrení. Je tam značný časový posun. Rovnako svoj odvoz do miesta bydliska mohol riešiť iným
spôsobom, čo potvrdili aj pracovníci obecného úradu, ktorí by nemali problém odviesť obžalovaného do

miesta trvalého bydliska. V neposlednom rade obžalovaný mohol túto situáciu riešiť aj objednaním si
taxislužby a podobne. Krajský súd sa s argumentáciou súdu prvého stupňa stotožnil a dospel k záveru,
že konanie obžalovaného nebolo konaním v stave krajnej núdze.

Súd prvého stupňa sa zaoberal aj materiálnym korektívom konania obžalovaného. Hodnotil závažnosť

konaniaobžalovanéhoatujepotrebnézdôrazniť,žeobžalovanýniejedržiteľomvodičskéhooprávnenia,
napriek tomu, že mu bola uložená v správnom konaní sankcia spočívajúca v zákaze vedenia motorových
vozidiel, sadol do motorového vozidla, viedol motorové vozidlo a to neznižuje závažnosť jeho konania,
práve naopak, závažnosť konania je vyššia, pretože ide o opakované konanie, kde obžalovaný viedol
motorové vozidlo napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a tým sa znásobuje neúcta

obžalovaného k rozhodnutiu štátneho orgánu, ktoré nerešpektoval. Krajský súd v tomto smere musí
zdôrazniť, že obžalovaný je reprezentantom miestnej samosprávy. Mal by byť v rešpektovaní rozhodnutí
štátnych orgánov príkladom pre ostatných občanov obce a obžalovaný práve naopak, dáva negatívny
príklad nerešpektovaním týchto rozhodnutí.

Súd prvého stupňa správne vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním
naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. po stránke objektívnej ako aj subjektívnej s úmyslom priamym.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil osobu obžalovaného, jeho doterajší život, ustálil

pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, plne sa riadil základnými zásadami pre ukladanie trestu,
ktoré sú vyjadrené v § 34 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu tak, ako je vyjadrený v ustanovení §
34 ods. 1 Tr. zák., sa u obžalovaného dosiahne peňažným trestom vo výmere 400,- eur.

Krajský súd aj ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov považuje za primeraný

vo vzťahu k uloženému peňažnému trestu.

Obžalovaný opätovne porušuje ustanovenia zákona o cestnej premávke. Ako nevodič opakovane viedol
motorové vozidlo, preto správne súd prvého stupňa uložil popri peňažnom treste aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, vzhľadom

na jeho ignorovanie rozhodnutí štátneho orgánu krajský súd jeho toho názoru, že dĺžka tohto trestu, teda
3 roky, je dobou primeranou.Na základe týchto skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.