Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212205647
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7212205647.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. súd V. II sudcom, Y.. V. T., v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XX, V.,

zastúpený R.. Y. F., advokát, U. XX, V., proti žalovanej: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. XX, V.,
právne zast. : R.. R. Y., advokátka, so sídlom U. XX, V., v konaní o určenie existencie práva, takto

r o z h o d o l :

A. v celom rozsahu z a m i e t a.

A. v 2. rade má právo voči žalobcovi na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. A. sa žalobu podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX, doplnenou písomným podaním zo dňa
X.X.XXXX, domáhal voči žalovanej určenia, že jeho právo na bytovú náhradu za byt č. X na X poschodí
bytového domu súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na ulici M. L. č. XX, zapísaný na LV č. XXXXX pre

katastrálne územie M., okres V. II, obec V. - A. nezaniklo, ďalej že z predmetného bytu je povinný sa
vysťahovať do XX dní od zabezpečenia bytovej náhrady žalovanou a takisto, že žalovaná je povinná
uspokojiť jeho právo na bytovú náhradu. A. sa zároveň domáhal aj náhrady trov konania.
2. A. žalobu odôvodnil tým, že I. súd V. II rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXC/XXX/XXXX,
ktorý sa stal právoplatným dňa XX.X.XXXX zrušil právo spoločného nájmu k predmetnému bytu a za
jeho ďalšieho užívateľa určil bývalú manželku Y. U. (pôvodne žalovaná v 1. rade, ktorá v priebehu
konania zomrela a súd konanie voči nej uznesením zo dňa XX.X.XXXX zastavil, pozn. súdu) s tým,

že súd jej uložil povinnosť zabezpečiť pre žalobcu bytovú náhradu. A. tvrdil, že žalovaná v 1. rade a
ani žalovaná v 2. rade, na ktorú žalovaná v 1. rade previedla predmetný byt darovacou zmluvou, ktorú
žalobca považoval za neplatnú, si nesplnili povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. A. ďalej tvrdil, že z
predmetného bytu bol faktický vyhodený v roku XXXX. W. sa uchádzal o pridelenie malometrážneho
bytu, avšak neúspešne, nakoľko Y. V. ho vyčiarklo zo zoznamu uchádzačov o byt, a to vzhľadom na
súdom uloženú povinnosť žalovanej v 1. rade, zabezpečiť mu bytovú náhradu. H. podania žaloby o
určenie, že jeho právo na bytovú náhradu nezaniklo, podľa žalobcu je skutočnosť, že od právoplatnosti

rozsudku I. súdu V. II sp. zn. XXCXXX/XXXX uplynulo už XX rokov a jeho právo na bytovú náhradu je
neustále neuspokojené a porušované.
3. A. sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným
súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalobcom uplatnené nároky v konaní neuznali a navrhli žalobu
zamietnuť. A. v rámci svojej obrany vzniesli námietku premlčania dôvodiac tým, že rozsudok I. súdu
V. II zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXC/XXX/XXXX, sa stal právoplatným dňa XX.X.XXXX a žalobca
podal žalobu na súde dňa XX.X.XXXX, teda po uplynutí XX ročnej premlčacej doby. A. sa ďalej bránili

tvrdením, že žalobca z predmetného bytu odišiel dobrovoľne v roku XXXX a odvtedy o bývanie v
predmetnom byte neprejavil záujem, až podaním tejto žaloby. A. tiež tvrdili, že žalovaná v 1. rade si bola
vedomá svojej povinnosti zabezpečiť žalobcovi náhradný byt a za tým účelom bola osobne na Y. Y. V.
so žiadosťou o pridelenie bytu žalobcovi, kde dostala tlačivo na vyplnenie žiadosti a v prítomnosti dcéryho odovzdala žalobcovi. T. žalovaných žalobca nemal výhrady k tomuto riešeniu jeho bytovej náhrady,
dokiaľ si so žiadosti neprečítal, že k žiadosti musí predložiť aj správu o lekárskej kontrole, čo odmietol.
W. žalovaná v 1. rade žalobcovi poslala list, v ktorom mu opäť vysvetlila, že bez predloženia lekárskej

správy sa žiadosťou o pridelenie bytu nebudú zaoberať, na čo žaloba odpísal, že žiadny nepotrebuje,
pretože má kde bývať a že nech sa viac o neho žalovaná v 1. rade nestará. A. tvrdili, že uvádzané
listiny nevedia predložiť, nakoľko predmetný byt dňa XX.X.XXXX nie ich vinou vyhorel pri požiari, ktorý
vznikol v dôsledku nedbanlivosti vtedajšej susedy N. V., voči ktorej bolo na tunajšom súde vedené
trestné konanie, sp. zn. XT/X/XX, ktoré skončilo vydaním trestného rozkazu. K námietke neplatnosti

darovacej zmluvy žalované uviedli, že konali slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni a
za nápadne nevýhodných podmienok, preto nesúhlasili s tým, že by darovacia zmluva uzavretá medzi
žalovanými bola neplatná. A. v 1. rade tiež namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu dôvodiac, že už nie
je vlastníčkou predmetného bytu. T. ide o žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby mu súd uložil
povinnosť sa z predmetného bytu vysťahovať, žalované namietli, že o tejto povinnosti žalobcu už bolo
rozhodnuté právoplatným rozsudkom I. súdu V. II zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXC/XXX/XXXX, v ktorom

prípade ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľnou podmienkou konania.
4. L. vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav. I. súd V. II v právnej veci žalobkyne Y. U., nar. XX.XX.XXXX (v tomto konaní žalovaná
v 1. rade, pozn. súdu) proti žalovanému Y. U. (v tomto konaní žalobca, pozn. súdu), v konaní o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu rozhodol tak, že zrušil právo spoločného nájmu k bytu č. 9,

nachádzajúcemu sa na M. L. č. XX v V., určil, že tento byt bude naďalej ako nájomca užívať žalobkyňa
Y. U. a žalovanému uložil povinnosť vysťahovať sa z bytu do XX dní odo dňa zabezpečenia náhradného
bytu. T. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX (fotokópia rozsudku zo dňa XX.X.XXXX, č.
k. XXC/XXX/XX-XX na č. l. X). N. zo dňa X.XX.XXXX Y. V. odpovedalo žalobcovi na jeho dožiadanie
vo veci zamietnutia žiadosti o pridelenie malometrážneho bytu s tým, že dôvodom zamietnutia žiadosti

žalobcu bola skutočnosť, že v zmysle právoplatného rozsudku I. súdu V. II bol žalobca povinný sa z bytu
vysťahovať až po zabezpečení náhradného bytu bývalou manželkou (N. Y. V. zo dňa X.XX.XXXX na č.
l. X). A. v 2. rade je výlučnou vlastníčkou bytu č. X na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX,
nachádzajúci sa na ulici M. L. č. XX, zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie M., okres V. II,
obec V. - A. (list vlastníctva na č. XXXXX na č. l. X).

5. Z výpovede žalovanej v 2. rade vyplynulo, že žalobca sa v predmetnom byte nezdržiaval, nebýval v
ňom dlhé roky a pred podaním tejto žaloby nebýval s rodinou v spoločnej domácnosti. E. pred rokom
XXXX, kedy prebiehalo konanie o zrušenie spoločného nájmu bytu, kedy mala dcéra žalovanej v 2.
rade X roky, ktorú vôbec nevidel. Q. po skončení konania o zrušenie práva spoločného nájmu bytu,
začala matka žalovanej v 2. rade vyvíjať činnosť za účelom zabezpečenia náhradného bytu. F. na Y.

mesta V., bola aj za právnou zástupkyňou, R.. Y., aby sa poradila ako má postupovať a poradila jej akým
spôsobom má konať. Na Y. mesta V. jej poskytli formulár na podanie žiadosti o pridelenie bytu s tým, že
žalobca spĺňal všetky podmienky, ktoré boli potrebné. F. dôchodca, mal aj slušný príjem, avšak jednou z
podmienok bolo, aby absolvoval lekársku prehliadku, ktorú však žalobca odmietol absolvovať. U. na to,
žesasožalobcomnevedeliskontaktovať,odovzdaliprihláškuapotrebnédokladyR..F.,sktoroužalobca

komunikoval, keďže ho zastupovala aj v iných konaniach, napr. aj v konaní o rozvod manželstva. W. sa
žalovaním podarilo so žalobcom stretnúť, avšak na tom stretnutí odmietol takúto možnosť riešenia jeho
bytovej otázky s tým, že nechce bývať medzi dôchodcami a že sa nemieni podrobiť lekárskej prehliadke.
Na radu právnej zástupkyne, matka žalovanej v 2. rade, žalovaná v 1. rade, písomne vyzvala žalobcu,
aby absolvoval túto lekársku prehliadku, čím by boli splnené podmienky pre pridelenie tohto bytu. A.

však odpovedal, že žiaden byt nepotrebuje. H., ktoré by potvrdzovali tieto skutočnosti však v roku XXXX
zhoreli pri rozsiahlom požiari v byte a keď žalované žiadali o ich vydanie na magistráte, po XX rokoch
boli skartované. L. medzi rodičmi žalovanej v 2. rade, teda medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, bolo
veľmi konfliktné, žalobca bol násilný. A. v 1. rade, aj niekoľkokrát podala návrh na rozvod manželstva,
ale vždy po vyhrážkach žalobcu tieto návrhy stiahla. V období roku XXXX, kedy žalobca opustil spoločnú

domácnosť, sa často žalovaním vyhrážal zabitím, museli sa zamykať v byte pred žalobcom, s obavou
pred jeho hrozbami. T. žalovanej v 2. rade, žalobca už v čase rozvodu manželstva rodičov mal priateľku,
s ktorou aj žil v spoločnej domácnosti, približne v rokoch XXXX až XXXX. A. často striedal adresy svojho
pobytu, v čase konania o zrušenie práva spoločného nájmu uvádzal adresu H. XXX, okres A., kde býval
u svojho švagra R. U., v období roku XXXX uvádzal adresu N. č. 109, okres Y., kde žil u svojej sestry

Q. U.. Na adrese, ktorú žalobca uviedol v predmetnej žalobe, Y. č. XXX, U. K., v ktorom prípade sa
jedná o rodičovský dom matky žalovanej v 2. rade, v ktorom žije jej brat H. U., sa nikdy nezdržiaval. V
predmetnombytenaM.L.č.XXvV.žalobcaaninemalsvojeosobnéveci,lentelevízory,ktoréopravoval.T., len keď niečo potreboval odmontovať nejakú súčiastku z televízora. V byte na M. L. č. XX v V. žalobca
nežil so žalovanými spoločne ako rodina.
6. L. vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

T. ust. § 853 ods. X I. zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto
ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie.
T. ust. § 7X2c ods. 1 I. zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať
sazbytuabytvypratať,kýmniejeprenehozabezpečenázodpovedajúcabytovánáhrada.L.nájomcovia

majú právo len na jednu bytovú náhradu.
T. ust. § 559 ods. X I. zákonníka, splnením dlh zanikne.
T. ust. § 137 písm. c) Z., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujme, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.
7. V časti v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že jeho právo na bytovú náhradu nezaniklo, sa jedná o

určovaciu žalobu, v prípade ktorej základnou procesnou podmienkou dôvodnosti a prípadnej úspešnosti
určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) Z., je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. T. názoru súdu táto procesná podmienka v danom prípade splnená je. X.
naliehavého právneho záujmu možno vidieť v existujúcej objektívnej právnej neistote medzi žalobcom a
žalovanou v 2. rade, ako aktuálnou vlastníčkou predmetného bytu, vo vzťahu ku ktorému bolo založené

žalobcovo právo bývania, a to rozsudkom I. súdu V. II zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX ,
od ktorého konania uplynula dlhšia doba, v priebehu ktorej došlo k zmene vlastníka predmetného bytu,
žalovaná 1. rade darovala predmetný byt žalovanej v 2. rade, pričom žalobca tvrdil, že žalovaná v 1. rade
povinnosť zabezpečiť mu náhradný byt si nesplnila. Vo vzťahu k pôvodne žalovanej v 1. rade, vo vzťahu
ku ktorej bolo konanie zastavené, žalobca nemohol mať naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, nakoľko žalovaná v 1. rade v čase podania žaloby už nebola ani nájomcom a ani vlastníkom
predmetného bytu. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade by sa požadovaným určením v právnom postavení
žalobcu nič nezmenilo.
8. Aj napriek záveru súdu o tom, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, že jeho právo
na bytovú náhradu nezaniklo, súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných

ustanovení dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
9. V konaní nebolo sporné, že rozsudkom I. súdu V. II zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX
v spojení s rozsudkom V. súdu v V. zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť XX.X.XXXX bolo právo spoločného nájmu žalobcu a jeho bývalej manželky (žalovanej
v 1. rade) k predmetnému bytu zrušené, výlučnou nájomníčkou bytu sa stala žalovaná v 1. rade a

žalobcovi bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať do XX dní po zabezpečení náhradného bytu.
A. tak vzniklo právo užívať predmetný byt (tzv. právo bývania), opierajúc sa o ustanovenie § 7X2c ods.
1 I. zákonníka, podľa ktorého nebol povinný sa z bytu vysťahovať a vypratať ho, pokiaľ mu nebude
zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
XX. M. právo bývania je zvláštnym a nepomenovaným občianskoprávnym vzťahom trvajúcim od

zrušenia práva spoločného nájmu k bytu manželov právoplatným súdnym rozhodnutím až do zániku
práva užívať byt podľa ustanovenia § 712c I. zákonníka. R. základ je v hmotnoprávnom ustanovení
§ 712c I. zákonníka. I. tohto práva na bývanie je určený obsahom a účelom ustanovenia § 712c I.
zákonníka, a to - zaistiť dočasnú potrebu bývania do tej doby, než bude za byt poskytnutá bytová
náhrada. T. osoby majúcej k bytu právo bývania nie je dotknuté ani prevodom bytu do vlastníctva

doterajšieho nájomcu, ani prevodom vlastníctva tohto bytu na tretie osoby. W. vlastníctva doterajším
výlučným užívateľom, ani následným prevodom tohto vlastníctva bytu na tretie osoby, nezaniká právo
bývania osobe majúcej toto právo. To znamená, že nový vlastník bytu, ku ktorému má iná osoba právo
bývania, je povinný trpieť výkon práva bývania tejto osoby.
XX.Zvykonanéhodokazovaniavšakvyplynulaskutočnosť,žežalobcapredmetnýbytdobrovoľneopustil

už v roku XXXX. M. tvrdenie žalovanej v 2. rade žalobca účinným spôsobom nepoprel, keď k tomuto
skutkovému tvrdeniu žalovanej v 2. rade neuviedol vlastné tvrdenia a ani nenavrhol žiadne dôkazy na
preukázanie opaku tohto tvrdenia. V priebehu konania bol žalobca pasívny, po podaní žaloby na súd
žalobca neprejavil záujem o konanie, neoznámil súdu a ani svojmu právnemu zástupcovi zmenu pobytu,
pričom súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť pobyt žalobcu a ani samotný právny zástupca

nemal vedomosť o tom, kde sa žalobca zdržiava. A. sa nezúčastnil ani jedného pojednávania. L. sa
žalobcu po podaní žaloby na súd nepriamo potvrdzuje tvrdenia žalovanej v 2. rade, že žalobca má
vyriešenú svoju bytovú otázku. U. z uvedeného, ak žalobca, ktorému bola uložená povinnosť predmetný
byt vypratať, sa z bytu dobrovoľne odsťahoval, splnil tým povinnosť a došlo k zániku záväzku splnením.Z tejto skutočnosti vychádzal aj súd v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu sp. zn. XXC/
XXX/XXXX, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná svedeckými výpoveďami Y. S. (v tomto konaní
žalovanej v 2. rade) a H. U., syna žalobcu. T. podľa názoru súdu v danom prípade nemôže dôjsť k

opätovnému oprávneniu užívať byt do doby, než bude pridelený (zabezpečený) náhradný byt. Za tejto
situácie sa súdu potom javí byť právne irelevantné dokazovať tú skutočnosť, či bola žalobcovi zo strany
žalovanej v 1. rade, resp. žalovanej v 2. rade poskytnutá bytová náhrada alebo mu táto bytová náhrada
poskytnutá nebola.
XX. V časti žaloby o uloženie povinnosti žalobcovi sa z predmetného bytu vysťahovať do XX dní od

zabezpečenia bytovej náhrady už bolo rozhodnuté rozsudkom I. súdu V. II zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn.
XXC/XXX/XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa XX.X.D.. Preto z dôvodu veci právoplatne skončenej
súd považoval žalobu aj v tejto časti za nedôvodnú. W., v konaní bolo preukázané, že žalobca predmetný
byt dobrovoľne opustil, splnil tým povinnosť a došlo k zániku záväzku s plnením. W. už teda tu dôjsť k
obnoveniu tohto zaniknutého záväzku ani k navráteniu lehoty na jeho plnenie.
XX. C. sa uvedenými úvahami súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

XX. A. vznesenú námietku premlčania, ktorú odôvodnili tým, že rozsudok I. súdu V. II zo dňa XX.X.XXXX,
sp. zn. XXC/XXX/XXXX, sa stal právoplatným dňa XX.X.XXXX a žalobca podal žalobu na súde dňa
XX.X.XXXX, teda po uplynutí XX ročnej premlčacej doby, súd považoval za nedôvodnú. V tomto svojom
závere súd vyšiel z toho, že požiadavku, aby súd uložil povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu, môže
uplatniť ten, kto má vypratať byt, ako obranu v spore o vypratanie bytu, pričom mimo tento rámec oporu v

hmotnom práve nemá. V prípade povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu nejde totiž o uloženie povinnosti
vo vlastnom slova zmysle , pretože ten, v prospech koho bola uložená povinnosť vpratať byt, môže
tento titul využiť, ale nemusí. A. bytovej náhrady je v podstate iba splnením podmienky, od ktorej závisí
úspech v konaní o výkon rozhodnutia, v žiadnom prípade nie tým, čoho by sa povinný mohol domáhať
(C. NS ČR XX Z. XXXX/XXXX). Z uvedeného je potom zrejmé, že ustanovenia I. zákonníka upravujúce

premlčanie, sa na povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu nevzťahujú.
T. ust. § 255 ods. X Z., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
T. ust. § 262 ods. X Z., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
T. ust. § X62 ods. 2 Z., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. X Z. tak, že žalovanej 2. rade
priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. L. v zmysle citovaného ust. § X62
ods. 2 Z. rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 C.s.p.).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.