Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224159
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115224159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. M., F..
XX.X.XXXX, T. XXX XX M. X proti odporkyni: E. M., F.. XX.X.XXXX, T. Š. XX, XXX XX H.R., právne
zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, v konaní o návrhu na
rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 385/2015-26
zo dňa 3.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo Ľ. M., F.. XX.X.XXXX a E. M.Z., S.. P., F..
XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu v P. vo

zväzku X, S.P. XXXX, F. J. XXX, H. H. Č. XX rozviedol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.
V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu na rozvod manželstva, stanovisko odporkyne, výsledky
vykonaného dokazovania, citoval ust. § 18, § 19, § 20, § 22, § 23 Zákona o rodine a uviedol,
že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 11.10.1986 po niekoľkomesačnej známosti z dôvodu
vzájomnej citovej náklonnosti. Z manželstva pochádzajú toho času dve plnoleté deti a to Q. M.,
F.. XX.X.XXXX a A. M., F.. X.X.XXXX. Podľa vyjadrenia navrhovateľa manželstvo účastníkov bolo

harmonické do roku 1989, kedy následne prišiel o prácu a začal vykonávať podnikateľskú činnosť ako
živnostník. Nezhody v manželstve nastali po tom, ako začal mať pri výkone živnosti finančné problémy
spôsobené platobnou neschopnosťou jeho zákazníkov. Keďže dovtedy odporkyni odovzdával všetok
príjem zo živnosti, predpokladal, že na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie mu poskytne finančné
prostriedky dovtedy nasporené aj z výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Odporkyňa ho však nadmieru
primeranú začala kontrolovať, kde chodí, čo robí, kto mu telefonuje, kto mu píše, s obviňovaním, že
má frajerky, čo viedlo k postupnej strate jeho dôvery. Napriek tomu, že mu odporkyňa pomohla s

vyriešením finančných problémov v podnikateľskej činnosti, manželské spolužitie, v ktorom každá jeho
činnosť bola kontrolovaná odporkyňou, sa stalo pre neho neznesiteľným, čo viedlo k opusteniu spoločnej
domácnosti 1.12.2014. V tom čase už udržiaval mimomanželský vzťah so svojou súčasnou partnerkou,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti od odchodu od odporkyne. V súčasnej dobe má v mieste ich
spoločného pobytu hlásený aj pobyt trvalý. Napriek tomu, že odporkyni pred odchodom zo spoločnej
domácnosti dôvod rozchodu neuviedol, nešlo o rozhodnutie impulzívne, ale rozhodnutie, ku ktorému
dospelpodlhejúvahe.Súdprvejinštanciepoukázalnastanoviskoodporkyne,ktorásnávrhomnarozvod

manželstva nesúhlasila z dôvodu, že podľa jej názoru je manželstvo harmonické a že spoločne vždy
vedeli riešiť všetky veci týkajúce sa ich rodiny. Potvrdila, že navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti
1.12.2014, ale na krátky čas, lebo v priebehu mesiaca decembra roku 2014 sa vrátil na svadbu syna
pochádzajúceho z ich manželstva. Dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti, ako aj podania návrhuna rozvod manželstva, je skutočnosť, že navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou, a to E. Č..
I napriek tejto skutočnosti odporkyňa prehlásila, že navrhovateľa má naďalej rada a je schopná mu
odpustiť i manželskú neveru. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil,

žeinapriektvrdeniu,žeichmanželstvoboloharmonické,bezvážnejšíchproblémovanezhôd,považoval
manželstvo za formálny zväzok, ktorý si neplní žiadnu z funkcií predpokladanú ust. § 18 - § 20 Zákona
o rodine. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti už po dobu 2 rokov od jej opustenia navrhovateľom,
jeho odchod k súčasnej životnej partnerke, kde má aj v súčasnosti hlásené miesto trvalého pobytu.
Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že príčinou rozvratu bolo správanie sa odporkyne,

pre ktoré sa stalo manželské spolužitie pre navrhovateľa neznesiteľným, súd dospel k jednoznačnému
záveru, že príčinou rozvratu manželstva je súčasný mimomanželský vzťah navrhovateľa, ktorý nadviazal
ešte pred odchodom zo spoločnej domácnosti s odporkyňou. Konštatoval, že manželstvo účastníkov je
vážne a trvalo rozvrátené, do budúcna nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia pre
nezáujem navrhovateľa zotrvať v nefunkčnom zväzku, a preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu s poukazom na ust.

§ 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie odporkyňa. Nesúhlasila s rozvodom
manželstva. Poukázala na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, že príčinou jeho
odchodu zo spoločnej domácnosti bola „neprimeraná“ kontrola jeho aktivít zo strany odporkyne.

Argumentácia o dôvodoch a príčinách narušenia ich manželských vzťahov zostáva len v polohe tvrdení,
ktorýmivpodstateospravedlňovalnavrhovateľazakrýval,žeskutočnýmjedinýmdôvodomjehoodchodu
zo spoločnej domácnosti bola jeho nevera, ktorá prerástla do vzťahu s inou ženou. Právne súd prvej
inštancie uzavrel príčiny rozvratu manželstva tak, ako ich konštatoval v bode 18 odôvodnenia, a to
z dôvodu mimomanželského vzťahu, ktorý navrhovateľ nadviazal ešte pred odchodom zo spoločnej

domácnosti. Odporkyňa opätovne prehlásila, že navrhovateľovi všetko odpustil, prepáčila, stále ho má
rada a verí, že je to len jeho chvíľkový ošiaľ, z ktorého po čase vytriezvie. Namietala nesprávne právne
posúdenie príčiny rozvratu manželstva. Podľa jej názoru zistený skutkový stav bolo potrebné posúdiť
len ako závažné porušenie povinnosti vyplývajúcich z ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré odôvodňujú
zamietnutie návrhu na rozvod manželstva. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a návrh na rozvod

manželstva zamietnuť.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že príčinou rozvratu a rozvodu
manželstva nie je jeho nevera. Jeho vzťah s inou ženou nespôsobil rozvod manželstva s odporkyňou.
Bolo to len vyústenie dlhodobo nefunkčného partnerského vzťahu s odporkyňou. Jeho rozhodnutie

rozviesť sa s odporkyňou by neovplyvnila ani skutočnosť, ak by ostal sám bez partnerky. Nikto, ani
súd ani Zákon o rodine ho nemôže donútiť obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou. To by si mala
odporkyňa uvedomiť. Svoje povinnosti v manželstve vo vzťahu k finančnému zabezpečeniu rodiny,
starostlivosti o deti, prejavovanie úcty k odporkyni po celé tie roky svedomito plnil. Odporkyni bol po
celé tie roky počas pracovných ciest v zahraničí verný, nepodvádzal ju, odovzdával jej všetky zarobené

peniaze. Vzťah s inou ženou nadviazal až v období, keď boli deti osamostatnené a oni navzájom si
boli dlhodobo odcudzení v citovej a partnerskej oblasti. V podstate boli viac-menej len spolubývajúci v
spoločnom byte a odporkyňa s ním viedla „tichú domácnosť“. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že s jeho tvrdením nesúhlasí.
Poukázalanamimomanželskývzťahnavrhovateľa.Ďalejuviedla,žetichúdomácnosťviedolnavrhovateľ

a to od 15.11.2014, keď mu nebolo nič dobré. S rozvodom manželstva nesúhlasila.
Navrhovateľ k vyjadreniu odporkyne uviedol, že svoje stanovisko v danej veci nemení. Nezníži sa k
ohováraniu, osočovaniu tak, ako to uviedla odporkyňa vo vyjadrení. Opätovne navrhol potvrdiť rozvod
manželstva.

4. Podľa § 395 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016
(ďalej len CMP) ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len CSP) vzhľadom navčas podané odvolanie osobou oprávnenou preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, s nariadením termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa

21.8.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne
nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci,
akoajsprávneprávnevecposúdil. Správneustálilformálnyzväzokúčastníkovkonaniastým,žeobnova

manželského spolužitia nie je možná, lebo navrhovateľ trval na podanom návrhu v celom rozsahu,
nebol ochotný pristúpiť k obnove manželského spolužitia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu funkciu rodiny, a preto boli splnené zákonné
podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom vyplývajúce z ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, lebo
vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoje
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

6. K odvolaniu odporkyne odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu
k príčine rozvratu manželstva, a to mimomanželskému vzťahu navrhovateľa možno posudzovať len
ako porušenie základných povinností v manželstve vyplývajúce z ust. § 18 Zákona o rodine. Práve
porušenie manželských povinnosti žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť viedlo k

následnému rozvratu manželstva, ktorého obnova nie je možná. Ani v konaní pred súdom prvej inštancie
ani pred odvolacím súdom, súdy nie sú oprávnené posudzovať, s akou osobou navrhovateľ nadviazal
mimomanželský vzťah. Je to vecou navrhovateľa. Táto otázka preto nemohla byť ani predmetom ani
posúdenia odvolacím súdom. Vážnosť rozvratu vzťahu medzi manželmi je daná intenzitou a trvaním.
Intenzita rozvratu vzťahov je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných

vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom
správaní sa pravidlá, ktoré vyplývajú z ust. § 18 - § 20 Zákona o rodine. Je pravdou, ž e v konaní
neboli preukázané tvrdenia, na základe ktorých malo byť preukázané, že by odporkyňa neprimerane
„kontrolovala“ navrhovateľa v jeho podnikateľskej činnosti, ako aj kontaktu s inými ľuďmi v rámci
sociálneho, spoločenského života. Súd prvej inštancie však správne preto uzavrel, že príčinou rozvratu

manželstva a nezáujmu o obnovu manželského spolužitia navrhovateľa, je jeho mimomanželský vzťah
s inou ženou. V konaní o rozvod manželstva je súd viazaný jeho návrhom, a preto nemohol len určiť, že
mimomanželským vzťahom dochádza k porušeniu povinnosti byť si verní a žiť spolu, vyplývajúcej z ust.
§ 18 Zákona o rodine. Túto odvolaciu námietku preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.
Napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo sa s

odôvodnením uvedeným v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý- za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen.ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.