Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/242/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112237492
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112237492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXX, XXX XX, zastúpený: advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., advokát, so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o zaplatenie 375,62 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 8C/387/2012-115 zo dňa 30.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 375,62
eur a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 14.11.2012 do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 283,20 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 39, § 53 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, §
456 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 písm. g) zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch skonštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal po jej úprave voči
žalovanému zaplatenia sumy 375,62 eur z titulu bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom tvrdiac,
že so spoločnosťou právneho predchodcu žalovaného Platiť sa oplatí s.r.o. uzavrel zmluvu o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 20.12.2014, v ktorej uvedené úroky a poplatky sú úžerné, a preto neplatné podľa § 39
OZ,vzmluvenebolouvedenéRPMN,apretojeúverbezúročnýabezpoplatkov.Zaúvervovýške663,88
eur zaplatil 1.039,50 eur, teda uhradil žalovanému o 375,62 eur viac. Žalovaný so žalobou nesúhlasil
tvrdiac, že žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, preto navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie zistil, že účastníci uzavreli dňa 20.12.2004 pod č. XXXXXXX úverovú zmluvu,
ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi úver 20.000 Sk (663,88 eur). Žalobca celkovo zaplatil
1.039,50 eur. Súd prvej inštancie úverovú zmluvu zo dňa 20.12.2014 považoval za spotrebiteľskú
zmluvu, pričom ide o formulárovú zmluvu, v ktorej nebol uvedený údaj o RPMN. Uvedenú zmluvu preto
posúdil v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Keďže obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú príkladmo uvedené v § 4 ods.

2 a medzi nimi pod písm. g/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov s tým, že ak nie je v zmluve
uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nepochybne v predmetnej
úverovej zmluve nie je uvedený povinný údaj o RPMN, preto úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný teda má nárok len na zaplatenie sumy poskytnutého úveru t.j. 663,88 eur, a keďžežalobca podľa zhodného vyjadrenia účastníkov zaplatil žalovanému sumu 1.039,50 eur, má nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 375,62 eur (1.039,50-663,88). V danom prípade došlo k
plneniu bez právneho dôvodu pokiaľ ide o sumu 375,62 Eur a preto bolo právne dôvodné žalobe o

vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť.

4. Pre úplnosť súd prvej inštancie v prípade možnej neskoršej námietky premlčania nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia) poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu
v Prešove č.k. 3Co/89/2011-139 zo dňa 08.02.2012 o objektívnej desaťročnej premlčacej lehote v

zmysle § 107 ods. 1, 2 OZ. Odvolací súd tam vyslovil záver o desaťročnej objektívnej premlčacej dobe
počítanej odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo z dôvodu, že žalovaný (išlo o obdobný
prípad a tú istú žalovanú spoločnosť) ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a teda bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských
úveroch úprava vyžadujúca uvádzať RPMN umožňujúca spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách

rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný
dňa 20.12.2004 uzatvoril so žalobcom úverovú zmluvu, pričom v zmluve neuviedol údaj o RPMN. Takéto
dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti žalovaného uvádzať RPMN v zmluvách o úvere sa nedá
hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu.

5. Výrok o trovách konania odôvodil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi prizná náhradu
trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 283,20 eur. Tarifná odmena za 1
úkon právnej služby je 28,22 eur. Vykonaných bolo 5 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 04.09.2012 + režijný paušál 7,63 eur, podanie žaloby

29.08.2012 + režijný paušál 7,63 eur, odpoveď na výzvu súdu 15.08.2013 (1/4 úkonu) + režijný paušál
7,81 eur, súhlas žalobcu so zámenou účastníkov a čiastočné späťvzatie žaloby 19.05.2015 + režijný
paušál 8,39 eur a účasť na pojednávaní 30.06.2016 + režijný paušál 8,58 eur. Odmena za tieto úkony
predstavuje vrátane režijných paušálov 159,98 eur. Priznaná bola aj náhrada za premeškaný čas podľa
§ 17 ods. 1 vyhlášky v súvislosti s účasťou advokáta na pojednávaní dňa 30.06.2016 z S. do V. a späť,

čo sú 4 polhodiny po 14,43 eur, teda spolu to predstavuje sumu 57,20 eur. Súd prvej inštancie priznal aj
nárok na náhradu cestovného za použitie vlastného motorového vozidla právneho zástupcu žalobcu R.
U., ktoré použil na cestu na pojednávanie 30.09.2016. Tieto cestovné výdavky boli priznané vo výške
18,82 eur z S. do V. a späť za XX km. Základná sadzba za 1 km jazdy je 0,183 eur (spolu 13,176 eur) a
náhrada za spotrebované pohonné hmoty je 0,062 l/km (6,2l/100km) pri cene paliva 1,264 eur/l (spolu

5,64 eur). K trovám konania vo výške 236 eur (159,98 +57,20+18,82) bola pripočítaná aj 20% DPH podľa
§ 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 47,20 eur. Tak úhrnne priznaná náhrada trov činí 283,20 eur.

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní
namietal, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., prvoinštančný

súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia poukázal na
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994,
séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť

č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004. sp. zn. I US 226/03), keď treba za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom
práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa
vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov.

7. V ďalšom odvolateľ trval na tom, že predmetnú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o

spotrebiteľskom úvere. Zmluvné strany v zmysle VPPÚ sa dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú
spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva teda bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Je preto ju potrebné považovať za absolútny obchod bez možnosti aplikovať
na ňu iné právne predpisy. K povinnosti uvádzať RPMN uviedol, že do 31.12.2007 zákon č. 258/2001Z.z. obsahoval chybný vzorec na výpočet RPMN. Pritom platbu ako poplatok je spotrebiteľ povinný
zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru (§ 2 písm. e)). Preto dojednaný poplatok je aj v
prípade neuvedenia RPMN nedotknutý. Upriamil pozornosť na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorej

u nebankových subjektov s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované
nebankovými veriteľmi vyššie ako obvykle bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ
pôžičky je nutné zistiť výšku úrokov požadovanú obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv
o krátkodobej pôžičke a úveru v určitom období (poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.
zn. 12Cmo/95/2005 a komentár Občianskeho zákonníka z vydavateľstva C.H.BECK, 209). Žalobca

preto má preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z
trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov
(tak ako žalovaný). Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže
pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V predmetnej veci nejde o neprimerane vysoký poplatok za poskytnutie
úveru, lebo žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady
sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Výšky poplatku si musel byť žalobca vedomý už pri samotnom

podpise zmluvy, kedy mu vyhovoval, lebo voči jeho výške nenamietal. Bolo to dobrovoľné rozhodnutie
dlžníka pristúpiť na dané podmienky úverovej zmluvy. Čo sa týka poplatku, tento v 1/3 predstavuje
úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou. Výška poplatku je jasne a výrazne napísaná v zmluve o úvere, teda už pri podpise zmluvy
mal vedomosť o akú cenu úveru ide. Poukázal tiež na dôvodovú správu k zákonu o spotrebiteľských

úveroch, kde sa jasne počíta s existenciou 1 % poplatku za spracovanie zmluvy. Dôvodová správa
úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže ísť o cenu
plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k
bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ tvrdil, že v prejednávanom prípade nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej

zmluvy o úvere, táto nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, nikdy neodpadol právny dôvod
na plnenie z nej a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Odmietol, že by z jeho strany
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a žalobcu zaviazať k úhrade trov konania.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie
aj s jeho dôvodmi. Uviedol, že zmluva o úvere (uviedol nesprávne číslo zmluvy o úvere a deň jej
podpísania) má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, ide o zmluvu formulárovú, vyplnenú mandatárom
žalovaného, ktorú žalovaný v mnohých prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi, pričom títo nemajú
akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne zmeniť jej ustanovenia. Poukázal na rozhodnutie

Ústavného súdu SR zo dňa 02.06.2013 sp. zn. II. ÚS/328/2013-15, z ktorého vyplýva, že aj v prípade
absolútneho obchodnoprávneho záväzku úverovú zmluvu, majúcu znaky spotrebiteľskej zmluvy, je
potrebné posudzovať aj podľa špeciálnej právnej úpravy (lex specialis) spotrebiteľského práva, ktorá
je obsiahnutá v zákone o ochrane spotrebiteľa a tiež aj v § 52 a nasl. OZ. Obdobný názor vyslovil
aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 31.04.2015 sp. zn. 3M Cdo/14/2014. K spotrebiteľskému

charakteru zmluvy uviedol, že úverovú zmluva a jej znenie nemohol žalobca ovplyvniť, táto bola vopred
predformulovaná bez možnosti pripomienkovania a bola predložená na podpis. Žalobca ustanoveniam
zmluvy o úvere, bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností, nemohol rozumieť a vyčítať z
nej všetky pre neho plynúce následky. Zmluvu preto je nutné posúdiť v závislosti od obsahu a
objektívneho postavenia zmluvných strán. V ďalšom poukázal na uznesenie Európskeho súdneho dvora

vo veci C/76/10 POHOTOVOS´T, s.r.o. proti H. ako aj rozhodnutia Okresného súdu Bratislava sp. zn.
37Er/7273/2010 a Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17C/167/2011-73, ktoré posudzujú právne vzťahy
založené obdobnými formulárovými zmluvami o úvere ako spotrebiteľské vzťahy. K tvrdeniu žalovaného,
že zákon o spotrebiteľských úveroch do 31.12.2007 obsahoval chybný vzorec pre výpočet RPMN
nemení nič na veci, že v predmetnej zmluve RPMN vôbec nebol uvedený. K tvrdenému rozdeleniu

a výške poplatku uviedol, že žiadne takéto rozdelenie poplatku zo zmluvy o úvere nevyplýva, ani
nie je uvedené v žiadnej časti zmluvy o úvere, podpísanej žalobcom. Uviedol tiež, že odplata vo
výške 115,67 % by bola v rozpore s dobrými mravmi a zákonmi. Rovnako aj úrok vo výške 38,56
% by predstavoval podstatne vyššiu odplatu aká bola požadovaná na finančnom trhu, čo je tiež v
rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Aj z toho dôvodu by išlo o neplatný právny úkon. V ďalšom

poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17C/313/2010 a Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 3Co/3/2011 a 17Co/26/2015. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetné
rozhodnutiejenepreskúmateľné.Jehoodôvodneniejevýstižnéadostatočné,vktoromsasúdvyporiadal
srozhodujúcimiargumentmiobochstrán.Trvalnatom,žepredmetnúzmluvuoúverejenutnépovažovaťza bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na
chýbajúce obsahové náležitosti. Uplatnený nárok preto zodpovedá bezdôvodnému obohateniu aj v
súvislosti s rozporom odplaty s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť

a priznať mu trovy konania, ktoré vyčíslil celkom vo výške 44,16 eur s DPH.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.

10. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ

súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
( zák. č. 99/1963 Z.z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom
aplikovalustanovenia§470ods.1CSP,stým,žeúčinkyprocesnýchúkonovzrealizovanýchpredsúdom
prvej inštancie (okresným súdom) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.08.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

12. Odvolací súd sa plne stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k
odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

13. Odvolací súd má za to, že tvrdenie odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudku nie je dôvodné. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie odôvodnenie zodpovedá ust.

§ 157 ods. 2 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj § 220
ods. 2 C.s.p., účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd uvádza, že nie je
porušením práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv
účastníka, ak je takéto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom. Pritom súd nemusí v odôvodnení
rozhodnutia dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu
I.ÚS/50/2004, IV.ÚS/340/2004, IV.ÚS/115/03, II.ÚS/76/07, I.ÚS/241/07).

14. K tvrdenej námietke odvolateľa, že zmluvné strany dohodli, že ich vzťah bude sa riadiť Obchodným

zákonníkom odvolací súd uvádza, že v zmysle § 52 ods. 2 tretia veta OZ sa na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy Obchodného práva (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015,
sp. zn. 3M Cdo/14/2014). Vo svetle uvedeného by preto aj prípadná dohoda zmluvných strán, podľa
ktorej by ich vzťah mal byť riešený iba ustanoveniami Obchodného zákonníka, nebola platná. Súd prvej

inštancie preto správne posúdil predmetný nárok v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

15. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa chýbajúcej RPMN v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi
stranami sporu odvolací súd uvádza, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru musí obsahovať
aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v opačnom prípade sa spotrebiteľský úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov s poukazom na znenie § 4 ods. 2 písm. a) až i) zákona č. 258/2001 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov je totiž najdôležitejším
indikátoromcenyúverualebopôžičky.Vprípade,akročnápercentuálnamieranákladovnebolauvedená
priamo v písomnom a podpísanom vyhotovení zmluvy, treba úver poskytnutý spotrebiteľovi považovať
za bezúročný a bez poplatkov (pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.06.2014, sp. zn.

24Co/327/2013).16. Je síce treba súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že žalovaný ako nebankový subjekt poskytuje úvery z
vlastných zdrojov, čím podlieha vyššiemu riziku ako bankové subjekty. Ani uvedené ho však neoprávňuje
pri poskytovaní úverov obchádzať zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľov.

17. No nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že v predmetnej veci neboli naplnené podmienky
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola vyhodnotená
správne ako spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej žalobca zaplatil žalovanému o sumu 375,62
eur viac, než mal povinnosť, žalovaný tak získal plnenie bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451

ods. 2 OZ. Zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami a stranami predmetného sporu bola zmluvou
spotrebiteľskou; z dôvodu chýbajúcich zákonných údajov (chýbajúcej RPMN) v zmluve, povinnosťou
žalobcu bolo zaplatiť žalovanému iba poskytnutú sumu, a to sumu 663,88 eur. Keďže žalobca
žalovanému zaplatil sumu 1.039,50 eur, rozdiel predstavujúci sumu 375,62 eur predstavuje bezdôvodné
obohatenie vzniknuté na strane žalovaného na úkor žalobcu.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci
rozhodol, a to aj čo do výroku o trovách konania, ktorý odvolateľ v konaní ani nenamietal, preto bol
rozsudok súdu prvej inštancie, v oboch výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdený.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol preto priznaný voči v odvolacom konaní
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.