Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204137
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716204137.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: N.., právne zastúpená
PUCHALLA SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, Košice proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 22. 11. 2016, č. k. 17C/113/2016-57 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o
zrážkachzomzdyč.8500081391uzavretámedzistranamisporudňa22.09.2014jeneplatná.Žalobkyni
priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok
vo výške 99,50 Eur na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a. s. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, § 5a ods. 1

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 37 ods. 1, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 22. 09. 2014 strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 330 Eur.
Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému úver v mesačných splátkach vo výške 18,04 Eur. Strany
sporu dňa 22. 09. 2014 uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky titulom
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 330 Eur s tým, že na základe dohody je

zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky vo výške 18,04 Eur mesačne.
Poukázal, že naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je daný realizáciou zrážok zo
mzdy zamestnávateľom žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy. U žalobkyne pretrváva
objektívny stav právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť inak len rozhodnutím súdu. Po oboznámení
sa s obsahom uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy súd prvej inštancie právny úkon - dohodu o
zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný, ktorý je neurčitý v rozpore so zákonom. Ustálil, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, keď spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda
bola uzatvorená ako formulárová, nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala
možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola jej predložená na podpis pri podpise zmluvy. V tomto
smere súd poukázal aj na záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách anekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 01. 2011 pod
č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú

nerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajevrozporesust.§53Občianskeho
zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach
zo mzdy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. O povinnosti
žalovaného zaplatiť súdny poplatok, súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď žalobkyňa bola osobne oslobodená od súdnych

poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za). Za takého stavu žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 99,50 Eur podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolateľ namieta,
že súd prvej inštancie otázku naliehavého záujmu na požadovanom určení nesprávne vyhodnotil,
hoci ide o zákonnú procesnú podmienku pre konanie. Rozhodnutie súdu neobsahuje v prvom rade

žiadne právne posúdenie toho ako by vykonanie poučovacej povinnosti vo vzťahu ku spotrebiteľovi
v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. malo reálne vyzerať a byť prakticky realizované. Je
nepredstaviteľné, aby súd určitý postup označil za nezákonný, resp. za nepostačujúci v zmysle zákona,
ale súčasne neuvádza ako reálne a prakticky sa podľa zákona malo postupovať. Rozhodnutie súdu
sa vyznačuje prvkami arbitrárnosti, pretože súd napriek tomu, že žalobkyňa slobodne a dobrovoľne

podpísala dohodu o zrážkach zo mzdy (a jeho súčasťou je aj poučenie), bez skutkových zistení a
oprávnených dôvodov rozhodol o tom, že nevedela o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy
a nemala vôľu takúto dohodu uzavrieť. Zákonná úprava výslovne určuje, že obsah právneho úkonu
sa vykladá podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a až vtedy, ak na základe jeho aplikácie nie
je možné odstrániť pochybnosti o obsahu (čo žalovaný v tomto prípade popiera) je možné dospieť k

záveru o neurčitosti. Súd podľa odôvodnenia rozsudku sa ani len neriadil uvedeným ustanovením, ale
automaticky pristúpil ku konštatovaniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Postup súdu preto nemá
oporu v zákone. Ďalej odvolateľ namieta, že rozhodnutie súdu je predčasné, nakoľko súd nedodržal ani
viaceré zákonné ustanovenia upravujúce postup pri výklade právnych úkonov a je nepreskúmateľné,
keďže dôvod vyžadujúci určenie neplatnosti celej dohody o zrážkach zo mzdy sa z rozsudku zistiť nedá

ani pri tých záveroch, ktoré sa v ňom uvádzajú. Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiada žalobu
zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa k podanému odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň

si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 379 - § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne.

7. Odvolací súd si osvojuje závery súdu prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené.

8. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalovaného, ktorý namieta, že rozhodnutie
súdu neobsahuje žiadne právne posúdenie toho, ako by vykonanie poučovacej povinnosti vo vzťahu
ku spotrebiteľovi v zmysle ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. malo reálne vyzerať a byť
prakticky realizované. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že

medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 22. 09. 2014 uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 22. 09. 2014.

9. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym

zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že otom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ
a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

10. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods.3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach
zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa)
alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach
zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP). V poradí druhá forma ochrany

prichádza do úvahy inter alia pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti
neakceptovateľnom(neplatnom)úkoneprerozpor sverejnýmporiadkom,medziktorépri70%-úrokovej
sadzbe patria aj predmetné úvery.

11. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú

spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto
dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.

12. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.

13. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných

povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak
dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

14. Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje

dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu
spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré
by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu.

Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných
povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov
o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval,
že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom
zmluvy.

15. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na

ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú

sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

16. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).17. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

18. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo
svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,

ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu

súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

19. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy,
ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť
plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba
uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou
vnútroštátnehosúdu,abyoveril,čitátopodmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatia

medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to
znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli
(pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce
úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v
tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so

spotrebiteľom,jevylúčenázpôsobnostitejtosmernicelenvtedy,akuvedenázmluvnápodmienkaodráža
obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu;
bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

20. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne

závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia
či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa.

21. Ak teda predmetnou dohodou o zrážkach je hoci len potenciálne možné vymôcť nečestné plnenie,

tak takáto dohoda v spojení v práve s nečestnými klauzulami (70 % p. a. úroky alebo neprijateľné
sankcie v čl. 8 zmluvy) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy
sa neinformovaním jej dôsledkov dostalo objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú
prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov, preto nič nebráni
vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, aj keď má základ v znení zákona. Dôležité je ako

bola táto dohoda o zrážkach zo mzdy zrealizovaná, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami,
ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej
kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré
mu prípadne neprináleží.

22. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil, je potrebné uviesť, že judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na
každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok
Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.
zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej
inštanciezodpovedákritériámdanýchvustanovení§220ods.2CSP.Zrovnakýchdôvodovnepovažovalza potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu
právneho posúdenia veci.

23. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie otázku naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení nesprávne vyhodnotil, odvolací súd zdôrazňuje, že naliehavý právny záujem na
tejto určovacej žalobe vyplýva z práv spotrebiteľa v zmysle ust. § 3 ods. 3 a § 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

24. Majúc na zreteli vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto priznal voči žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa

§ 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania
nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).