Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/298/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205122
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816205122.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu L., zastúpeného advokátom M. proti
žalovanému M., o zaplatenie 2.629,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 7C/77/2016-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.920,60 eur
spolu so zákonným úrokom z omeškania počítaným z jednotlivých splátok pôžičky, všetko v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 25 eur s účinnosťou od septembra 2017, najneskôr

do 25. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal proti
žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 30 %. Svoje rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil najmä poukazom na ust. § 9 ods. 1, 2 písm. f), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení ku dňu 14.08.2012; ust. § 101, § 103
a § 565 Občianskeho zákonníka; ust. § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a ust. § 255

ods. 1, 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). V odôvodnení
uviedol, že pôvodný žalobca Y., so sídlom C. IČO XX XXX XXX sa žalobou zo dňa 21.04.2016 domáhal
proti žalovanému zaplatenia 2.629,65 eur s príslušenstvom na tom základe, že dňa
03.08.2012 bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, predmetom ktorej bol
jeho záväzok poskytnúť žalovanému celkovú sumu pôžičky 4.491 eur a záväzok žalovaného pôžičku
splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 74,85 eur. Ku dňu podania žaloby zaplatil

celkovo sumu 319,40 eur. Vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne
a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami, listom zo dňa 11.05.2013 ho vyzval k
úhrade všetkých splátok jednorázovo. Medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou L. M. Z., s.r.o., G.
X, N., IČO XX XXX XXX bola v priebehu konania uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
14.09.2016, predmetom ktorej bolo postúpenie predmetnej pohľadávky proti žalovanému, s účinnosťou
ku dňu 19.09.2016. Na základe procesného návrhu žalobcu zo dňa 29.11.2016 Okresný

súd Prievidza uznesením, č.k. 7C 77/2016-76 zo dňa 05.12.2016 pripustil, aby na jeho miesto, ako
doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť L. M. Z., s.r.o., G. X, N., IČO XX XXX
XXX. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie (i s poukazom na ustanovenie
§ 295 Civilného sporového poriadku) oboznámením Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX
zo dňa 03.08.2012, s oznámením o schválení pôžičky, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s
prehľadom splátok a úhrad, s predžalobnou upomienkou, s písomným podaním

žalobcu, predloženého prostredníctvom zástupcu zo dňa 23.03.2017, zo dňa 21.04.2017,
s oznámením o postúpení pohľadávky, so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 a s jejPrílohou. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným z uzavretej
Zmluvy, súd prvej inštancie posúdil ako vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách, keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

a záväzok žalovaného ako spotrebiteľa ich vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa. Ako to už bolo
uvedené, v konaní nebolo preukázané, že by išlo o poskytnutie hotovostnej pôžičky.
Svojou povahou ide o spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému vo výške 2.400 eur, ktorý sa ako dlžník
zaviazal uhradiť v 60 mesačných splátkach po 74,85 eur s tým, že jeho celková suma na
splatenie je 4.491 eur a celkové náklady spotrebiteľa 2.091 eur, termín konečnej splatnosti august 2017,

RPMN 32 %, ročná úroková sadzba 32 %, priemerná hodnota RPMN 21,68 %. Zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách upravuje, okrem iného, práva a povinnosti
súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, náležitosti
zmluvy s tým, že okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj
náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Absencia niektorej z náležitostí (viď
§ 11 ods. 1) pritom z dôvodu ochrany spotrebiteľa nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Sankcia neplatnosti

by totiž neprimerane tvrdo na neho dopadala, napr. z dôvodu straty výhody splátok. Zákon č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, v ustanovení § 11 ods. 1 namiesto
sankcie neplatnosti zmluvy veriteľa sankcionoval tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené
náležitosti a konkretizované v ustanovení § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná Zmluva

neobsahuje náležitosť uvedenú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., v znení
účinnom ku dňu jej uzavretia. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku
dňu uzavretia predmetnej Zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskehozákonníkamusíobsahovaťdobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti

úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru,
splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Údaj - august 2017 nie je
presným časovým údajom o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom nemožno mať
za to, že tento nedostatok je možné nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu žalovaného
ako spotrebiteľa, ktorá by viedla k zisteniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami

z iných, v zmluve dostupných údajov. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým
okamihom. S poukazom na uvedené skutočnosti, predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.
Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaný
si v Zmluve č. XXXXXXX, a ani v jej neoddeliteľnej súčasti (Všeobecných obchodných podmienkach)
nedohodli možnosť straty splátok. Pokiaľ si v predžalobnej upomienke pôvodný veriteľ uplatnil právo na

zaplatenie celej pohľadávky, jej splatnosť nenastala, lebo účastníci predmetného záväzkového vzťahu si
možnosťstratysplátoknedohodli.Právnypredchodcažalobcuposkytolžalovanémuúvervovýške2.400
eur (bod IV. a bod VII. Zmluvy), z ktorej preukázateľne uhradil 319,40 eur. Rozdiel medzi uvedenými
sumami predstavuje 2.080,60 eur. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, musel súd ex offo skúmať premlčanie nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa. Keďže podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd
ipremlčanieposudzovalpodľatohtozákona.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeúčastníci
Zmluvy splácanie úveru si dohodli v pravidelných mesačných splátkach, pričom súčasťou splátky bol aj
úrok. Vzhľadom na to, že podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného

dlhu plnenie dlžníka sa započítava najprv na istinu a potom na úroky, v prejednávanej veci realizované
úhrady sa započítavajú na istinu. Splátky boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, prvá splátka
bola splatná dňa 20.09.2012 a posledná v auguste 2017. Počet dohodnutých splátok predstavoval 60.
Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, každý mesiac žalovaný mal zaplatiť splátku 40 eur: (istina
úveru 2.400 eur delene 60 mesiacov). Žaloba na súd prvej inštancie došla dňa 21.04.2016, z čoho

vyplýva, že v čase začatia konania si žalobca mohol proti žalovanému uplatňovať nárok na zaplatenie
splátok splatných od 20.04.2013 (premlčacia trojročná lehota začala plynúť dňa 21.04.2013, t. j. v
nasledujúci deň po dátume splatnosti) až do 20.04.2016, t. j. celkovo 37 splátok a do rozhodnutia vo
veci nárok na zaplatenie splátok splatných od 20.05.2016 do 20.04.2017, t. j. celkovo 12
splátok. Žalovaný do podania žaloby uhradil celkovo sumu 319,40 eur. Prvá splátka bola splatná dňa

20.09.2012. Sumou 319,40 eur žalovaný uhradil splátky splatné 20.09.2012, 20.10.2012, 20.11.2012,
20.12.2012, 20.01.2013, 20.02.2013, 20.03.2013, t. j. celkovo 280 eur (40 eur krát 7 mesiacov). Rozdiel
medzi sumou 319,40 eur a 280 eur je 39,40 eur, ktorou čiastkou uhradil splátku úveru (istinu) splatnú
dňa 20.04.2013. Rozdiel medzi sumou 40 eur a 39,40 eur predstavuje 0,60 eur. Suma0,60 eur nie je premlčaná, lebo premlčacia lehota začala plynúť dňa 21.04.2013 a žaloba, ako to už bolo
uvedené, na súd došla dňa 21.04.2016. Za mesiac apríl 2013 súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie
sumy 0,60 eur a za obdobie máj 2013 až apríl 2017 sumu 1.920 eur (40 eur krát 48 mesiacov), celkovo

1.920,60 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Predmetná
zmluva bola uzavretá pred 01.02.2013 (§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), preto základná úroková
sadzba ECB sa zvyšuje o 8 percentuálnych bodov. Od 08.06.2013 do 12.11.2013 úroky z
omeškania predstavujú 8,50 % ročne, od 13.11.2013 do 10.06.2014 8,25 % ročne, od
11.06.2014 do 09.09.2014 8,15 % ročne, od 10.09.2014 do 15.03.2016 8,05 % ročne a od

16.03.2016 8 % ročne. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods.
1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti, t. j. od 21. dňa kalendárneho mesiaca. S poukazom na sociálnu a zdravotnú situáciu
žalovaného, súd prvej inštancie žalovanému povolil splátky po 25 eur mesačne od septembra 2017. Pri
rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie prihliadol na strane jednej k procesnému výsledku
v konaní, kde čistý úspech žalobcu predstavuje 46,06 % (73,03 % mínus 26,97 %) a na strane druhej

zohľadnil nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, ktorý je poberateľom starobného dôchodku 428,70
eur, z ktorého sú mu vykonávané zrážky 76,87 eur, pričom z jeho písomného podania zo
dňa 17.04.2017 vyplýva, že má zdravotné problémy a je možné v tejto súvislosti predpokladať, že má
výdavky na lieky. Na úhradu jeho ďalších odôvodnených životných potrieb mu zostáva k dispozícii
nízka suma. Zaplatením náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 46,06 % by sa dostal do stavu ešte

väčšej hmotnej núdze. Súd prvej inštancie však nenechal bez povšimnutia, že
v súvislosti s uplatnením predmetného nároku žalobcovi vznikli trovy pri zabezpečení si kvalifikovanej
právnej pomoci, pri zaplatení súdneho poplatku zo žaloby. Po zohľadnení okolností na oboch stranách
sporu, súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu
30 %. O výške trov konania po právoplatnosti rozsudku rozhodne súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v ktorom uviedol, že celý život
poctivo žil a pracoval. Človek žil v normálnej spoločnosti a na staré kolená prišiel o zamestnanie pre
vysoký vek a jeho hendikep. Potreboval prežiť a hlavne, aby mal na lieky od bolesti. Chytal
sa čohokoľvek v nádeji, že si nájde prácu, preto si požičal od nebankovky. Poukázal na to, že mu

Sociálna poisťovňa vykonáva zrážky z dôchodku kvôli inej exekúcii. Drel 13 rokov v bani, kde mal ťažký
úraz, ktorého následky nesie teraz na dôchodku vo veľkých bolestiach, behom dvoch
rokov bol operovaný na chrbticu, žlčník a bedrový kĺb. Chodí o francúzskych paliciach a je nemajetný.
Zostáva mu z dôchodku len pár eur na živobytie a využíva možnosť osobného bankrotu.

3. Súd prvej inštancie uznesením, č.k. 7C/77/2016-122 zo dňa 29.06.2017 vyzval žalovaného, aby
podané odvolanie v lehote 10 dní doplnil tak, že uvedie, v akom rozsahu napadá rozsudok súdu prvej
inštancie, č.k. 7C/77/2016-116 zo dňa 25.04.2017 a zároveň uviedol, čoho sa ako odvolateľ domáha
(odvolací návrh), t. j. ako navrhuje, aby odvolací súd rozhodol, a to s poukazom na § 127 ods. 1, § 363
a § 373 CSP. Žalovaného zároveň poučil o tom, že pokiaľ svoje podanie v lehote 10 dní nedoplní a

pre uvedený nedostatok nemožno pokračovať v konaní, súd podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho
obsahu odvolaním odmietne.

4. Žalovaný na výzvu súdu vady podaného odvolania neodstránil.
5. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu rozhodnutia

napadnutého odvolaním, zaoberal sa náležitosťami podaného odvolania.

6. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), za účinnosti
ktorého predmetné konanie na súde prvej inštancie začalo. Ustanovenie § 470 ods. 1 CSP určuje, že

ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre
vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

8. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).9. Žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 05.06.2017 len vo všeobecnosti poukazoval na
problémydnešnejspoločnosti,negatívnedopadyfungovanianebankovýchspoločnostíavneposlednom
rade na svoju nepriaznivú sociálnu a zdravotnú situáciu. Neuviedol však žiadnu konkrétnu skutočnosť,

z ktorej by vyplývalo, v čom konkrétne vidí nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní zo dňa 05.06.2017 neuviedol, v čom konkrétne vidí
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha a napriek výzve
súdu vytýkané vady neodstránil, odvolací súd odvolanie žalobcu bez vecného prejednania podľa § 386

písm. d) CSP odmietol, pretože pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

11. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,
že je odvolanie odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou čo do obsahu a účelu
najbližšiu odmietnutiu odvolania (čl 4. ods. 1 CSP), pretože aj v tomto prípade konanie končí bez toho,

aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá
podala neúplné odvolanie.
12. Táto strana, v tomto prípade žalovaný, je zásadne povinný nahradiť protistrane, v
tomto prípade žalobcovi, trovy odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a
preukázané trovy žalobcu v odvolacom konaní v zmysle § 251 ods. 1 CSP, preto odvolací súd rozhodol,

že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).