Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/468/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210811
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315210811.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Východoslovenská distribučná,

a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361 proti žalovanej A. N., nar. X. X. XXXX, Š. XXX/XXX, Z., t.č.
bytom XX C. F. O. U. XXPR, U., V., o zaplatenie 551,61 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 551,61 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 2. 9. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
sumy 551,61 eur, úroku z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 5. 11. 2013 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného miesta
(odberného zariadenia) Š. XXX/X, Z.. Vykonanou kontrol bol na odbernom mieste (odbernom zriadení)
zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle ustanovenia §46 Zák. č. 251/2012 Z.z.. Doba trvania
neoprávneného odberu od 6. 5. 2013 do 5. 11. 2013 bola určená podľa Vyhl. Ministerstva hospodárstva
SR 292/2012 Z.z. na sumu 551,61 eur, ktorá bola žalovanej vyfakturovaná faktúrou. Žalovaná faktúru
neuhradila, preto žalobca podal na súd žalobu.

2. Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn.
5C/468/2015 zo dňa 26. 10. 2015, ktorý bol zrušený uznesením súdu zo dňa 12. 4. 2016 z dôvodu, že
sa ho nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk.

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade
s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 22. 8. 2017 do 30. 8. 2017.

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä so zápisom o zistenom neoprávnenom odbere,
výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, faktúrou, predžalobnou upomienkou +
doručenkou a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere vyplýva, že dňa 5. 11. 2013 bol zistený neoprávnený
odber na odbernom mieste Š. XXX/X, Z., pričom neoprávneným odberateľom bola žalovaná. Z tohto
zápisu vyplýva, že neoprávnený odber sa vykonával tak, že z hlavného prívodu do elektromerového
rozvádzača, ktorý sa nachádza pri obytnom dome, bol vyvedený vodič Y.-XxX mm2 do hlavnej domovejskrine, ktorá sa nachádza v zadnej časti obytného domu. Z tejto skrine bola oživená elektroinštalácia
obytného domu do každého bytu. Takto odobratá elektrina nebola meraná ani fakturovaná. Zo zápisu
o zistenom neoprávnenom odbere ďalej vyplýva, že týmto došlo k neoprávnenému odberu elektrickej

energie podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z., keďže sa odber vykonával bez
uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.

Žalobca zároveň vypočítal výšku škody podľa § 1 ods.6 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. tak, že vychádzal z
počtu dní trvania neoprávneného odberu za obdobie posledných 6 mesiacov, čiže od 6. 5. 2013 do 5.

11. 2013 v počte dní 183. Pri menovitej hodnote ističa 49A bola výška škody pri 12 hodinách denného v
počte fáz 1, napätí 230 V a prúde 49A vypočítaná na 24 749 kWh elektrickej práce, čo zodpovedá sume
551,61, ktorá bola žalovanej vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 5. 11. 2013 so splatnosťou
19. 11. 2013.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 4. 12. 2013 žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 551,61

eur. Žalovaná si uvedenú zásielku neprevzala v odbernej lehote.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba bola dôvodná.

Podľa ustanovenia 46 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z., neoprávneným odberom elektriny

je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.

Podľa ustanovenia §46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa §95 ods. 1 písm. i).

Podľa ustanovenia §1 ods.1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 212/2012
Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda

spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej
elektriny podľa odseku 2.

Podľa ustanovenia §1 ods. 6 písm. a) Vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak

odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa
vypočíta tak, že ak je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet
sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové
využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej
neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný

z jednej alebo z viacerých fáz.

Súd v tomto konaní mal preukázané rozhodujúce skutočnosti, t.j. nárok žalobcu na náhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie s tým, že táto škoda zo strany žalovanej nebola
uhradená. Preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

6. Podľa ustanovenia §251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia §262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu.
Preto mu patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľaustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.