Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207245
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513207245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: M.. M. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX I. XX, okr. A. E., práv. zastúpená JUDr. Michalom Dicom, advokátom, AK so sídlom 17.
novembra č. 20, Starý Ľubovňa, proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, Pribinova
2, 812 72 Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 5C/200/2014-96 zo dňa 15.12.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd v prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 478,88
Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 19. 6. 2014 do zaplatenia a trovy

konania v rozsahu 100 %, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Michala Dica, advokátska kancelária Stará Ľubovňa. O výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím je: 1/existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym
právom, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľná v peniazoch a 3/príčinná súvislosť medzi
škodou a nezákonným rozhodnutím. Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla ku vzniku škody. Vznik
tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, t. i. že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo,
teda zbavilo právoplatnosti. Z uvedeného je zrejmé, že už v čase vydania uznesenia vyšetrovateľa
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči žalobkyni a jej manželovi pre prečin podvodu
spáchaný formou spolupáchateľstva bola trestnosť činu premlčaná, t. i. trestnosť činu zanikla uplynutím
premlčacej doby, preto takéto uznesenie o vznesení obvinenia vyšetrovateľ nemal vydať. Na základe
uvedeného podľa názoru súdu je potrebné považovať takéto uznesenie o vznesení obvinenia za
nezákonné, keďže ho sám vyšetrovateľ na základe sťažnosti podanej žalobcom z dôvodov premlčania

trestného stíhania zrušil. Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, t. j. v prejednávanom prípade
proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného
uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide o uznesenie policajta, ktoré bolo vydané
s predchádzajúcom súhlasom prokurátora alebo na jeho pokyn, môže policajt sám sťažnosti vyhovieťlen s predchádzajúcim súhlasom prokurátora (§ 190 ods. 1 Tr. por.). Z trestného spisu nevyplýva, že by
uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané s predchádzajúcom súhlasom prokurátora. V súvislosti so
zvolením si obhajcu žalobcovi nepochybne vznikli trovy. Preto v prejednávanom prípade štát zodpovedá

za vznik škody objektívne, ktorej sa nemôže zbaviť. Je nesporné, že žalobca bol v trestnom konaní po
vznesení obvinenia zastúpený advokátom, ktorý si uplatnil odmenu za právnu pomoc v zmysle vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. vo výške 478,88 eur, včítane náhrady cestovného zo A.ubovne do I. a späť, kde bol
žalobca vypočúvaný, včítane aj náhrady za stratu času. Žalobca má preto právo na náhradu škody v
zmysle $ 18 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003. ktorá predstavuje náklady na trovy obhajoby (na zvoleného

obhajcu) a vynaložené žalobcom v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie
vyšetrovateľa PZ. K námietke žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný, ale v predmetnej veci je
pasívne legitimovaná a koná za štát GP SR v dôsledku novely § 4 ods. 1 písm. b/ c/ zákona č. 514/2003
Z. z., účinnej od 1.1.2013, súd dodáva, je nesporné, že v predmetnej veci uznesením vyšetrovateľa PZ
bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči žalobcovi a že v danom prípade žalobcovi vznikla
škoda v trestnom konaní nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa. V predmetnej veci bolo zistené, že

škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ vydaním nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia a prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, keďže sám vyšetrovateľ uznesenie o vznesení
obvinenia na základe sťažnosti žalobcu zrušil a následne aj trestné stíhanie vo veci zastavil a teda
prokurátor nepodal a ani nemohol v predmetnej trestnej veci podať obžalobu príslušnému súdu, nakoľko
uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené a trestné stíhanie bolo zastavené. Žiadosť žalobcu o

predbežné prejednanie nároku bola podaná MV SR už za účinnosti novely zákona č. 514/2003 a aj
odpoveď MV SR zaslalo žalobcovi už za účinnosti novely tohto zákona.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol,
že nesúhlasí s rozhodnutím a právnym názorom súdu prvej inštancie z dôvodu, že neboli zohľadnené
všetky ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 1 Cz 6/90 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 a 4 Cdo 183/2009. Teória
práva považuje súdne rozhodnutie za právny prameň práva v systéme práva predovšetkým v Anglicku
a v ostatných krajinách bývalého britského impéria. Sudca je povinný rešpektovať právne predpisy a
zvažovať, či bol už podobný prípad riešený skorším rozhodnutím a ak áno, je povinný riadiť sa týmto
skorším rozhodnutím hlavne súdu vyššieho stupňa. Táto činnosť zaväzuje však len účastníkov toho

konkrétneho konania. Na Slovensku však je upravené právo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Právo
na náhradu škody v predmetnej veci došlo z dôvodu, že vyšetrovateľ polície sám vyhovel sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože zanikla trestnosť činu uplynutím premlčacej doby.
V uvedenej trestnej veci bolo 07.04.2009 povereným príslušníkom obvodného oddelenia PZ Podolínec
vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, dňa 12.08.2009 bolo vydané uznesenie o zastavení

trestného stíhania z dôvodu, že je premlčané. Proti uzneseniu žalobca podal sťažnosť, na základe
ktorej bolo zrušené rozhodnutie vyšetrovateľa a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V priebehu tohto
vyšetrovania boli vykonané ďalšie úkony, z ktorých vyplynulo, že síce vznikla škoda podľa znaleckého
posudku a nie malá, no z dôvodu premlčania bolo konanie zastavené. V tejto súvislosti poukazuje
aj na rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 2/96, ktoré rozhodnutie má obdobnú povahu ako v danom prípade.

Zdôraznil, že nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo
v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja
dôkaznej situácie. Keďže pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení
zákona je potrebné súčasne splniť všetky zákonné podmienky teda nezákonné rozhodnutie, vznik škody

a príčinná súvislosť v tejto veci nie je splnená už prvá podmienka, nie je daný prvotný právny základ.
Žalovaný považuje predmetný nárok za premlčaný a pre preto pre istotu vznáša aj námietku premlčania.
Navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že s obsahom odvolania sa
nestotožňuje. Vychádza sa zo skutočnosti a tvrdení, ktoré vôbec nesúvisia s predmetom sporu. V tejto

veci rozhodol len vyšetrovateľ policajného zboru, ktorý vydal uznesenie o začatí trestného stíhania,
bolo vznesené obvinenie. Následne, na základe sťažnosti podanej obhajcom obvinenej bolo po troch
mesiacoch trestné stíhanie zastavené. Je zrejmé, že vo veci okrem vyšetrovateľa PZ iné orgány
prokurátor ani súd nekonali. Z týchto dôvodov aplikácia zákonných ustanovení citovaných v odvolaní
súd prvej inštancie ani nerealizoval. Z týchto dôvodov sú argumenty právne irelevantné. Ani jedno z

jeho citovaných rozhodnutí súdov netýkalo sa danej právnej problematiky. V konečnom dôsledku to
vzbudzuje pochybnosť o správnosti postupu žalovaného, ktorý ako ústredný orgán štátnej správy, ako
sa očakáva, mal by disponovať tou najväčšou mierou znalosti danej právnej problematiky. Preukazuje
sa opak. Premlčanie neobstojí, pretože premlčacia doba neplynie počas predbežného prerokovanianároku, čiže nárok bol uplatnený riadne a včas v stanovenej lehote. Preto žiadal potvrdiť rozhodnutie
súdu prevej inštancie a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
5.Odvolacísúdprejednalrozhodnutieakoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedených

v ustanovení § 378 a nasl., zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto
skutkových a právnych záverov sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
6. Nateraz je z obsahu spisu zrejmé, že dňa 23.2.2010 vyšetrovateľom odboru justičnej polície PZ
Stará Ľubovňa pod číslom: ČVS: ORP-231/JP-SL-2009 vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Tr. por.

proti žalobcovi a jej manželovi M. V. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. platného a účinného do 31.1.2015. Dôvodom začatia
trestného stíhania a vznesenia obvinenia bolo, že doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že
žalobca a jej manžel sa dopustili trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. platného a účinného
do 31.12.2005 tým, že podali návrh na potvrdenia vlastníctva k pozemkom vydržaním komisii na obnovu
evidencie pozemkov, kde žiadali potvrdiť okrem iných parciel vlastníctvo aj k parcelám č. XXX, XXX,

XXX a XXX od M. K., č. XXX, XXX v tom čase od nebohej Q. B., č. XXX,XXX, XXX, XXXX/X od E. B.,
č. XXX, XXX, XXX, XXX od Q. M., č. XXXX/X od B. M. a č. XXX, XXX, XXX a XXX od I. T.. K návrhu
boli predložené prehlásenia o uznaní vlastníckeho práva k uvedeným parcelám od vlastníkov, a to od
I. T., ktorá uviedla, že prehlásenie podpísala, ale s vedomím, že ide o iné parcely, Q. M., ktorá tvrdila,
že prehlásenie nepodpísala, B. M., ktorý tvrdil, že prehlásenie nepodpísal. Podľa znaleckého posudku

bolo zistené, že prehlásenie nepodpísal B. M. a Q. M.. K návrhu neboli dodané prehlásenia neb. Q. B.
ku pare. č. XXX, XXX a XXX a B. M. ku parcelám č. XXX, XXX, XXX, XXX, ale ich podiely boli prepísané
na žalobkyne a jej manžela. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca prostredníctvom zvoleného
advokáta JUDr. Michala Dica podala dňa 11.3.2010 sťažnosť, v ktorej tvrdila, že uznesenie považuje
za nezákonné a žiadal ho zrušiť z dôvodu, že neobsahuje žiadne právne odôvodnené skutočnosti, že

došlo k spáchaniu trestného činu podvodu. Žalobkyňa v sťažnosti tvrdila, že zanikla trestnosť činu,
keďže rozhodnutie o potvrdení nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom vydržaním bolo vydané
správnym orgánom dňa 29. 11. 2003 a k vzneseniu obvinenia došlo až v roku 2010. Z výpovede svedka
- predsedu komisie a starostu U. I. vyplýva, že v časti podielov B. M. došlo k administratívnej chybe,
preto túto skutočnosť nemožno klásť za vinu obvineným. Vyšetrovateľ PZ-OR PZ, Úradu justičnej

a kriminálnej polície, Stará Ľubovňa predmetné uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobkyni a jej
manželovi uznesením ČVS: ORP-231/JP-SĽ-2009 zo dňa 16.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.6.2010, podľa § 190 ods. 1 Tr. por. zrušil z dôvodu, že zanikla trestnosť činu uplynutím premlčacej
doby. Následne vyšetrovateľ PZ - OR PZ, Úradu just. a krim. polície, Stará Ľubovňa trestné stíhanie
vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť M. V. a M. V., uznesením

č. ČVS: ORP-231/JP-SĽ- 2009 zo dňa 23.6.2010 zastavil z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané.
Predmetom konania je náhrada škody vo výške 478,88 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od
podania žaloby, t. j. od 18.12.2013 do zaplatenia a náhrada trov konania z titulu nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní, a to uznesením vyšetrovateľa
OR PZ, Úradu just. a krim. polície, Stará Ľubovňa (ďalej len vyšetrovateľa PZ), sp. zn. ČVS: ORP-231/J/-

SĽ-2009zodňa23.2.2010podľa§206ods.1Tr.por.ovzneseníobvineniavočižalobkyni ajejmanželovi
M. V. pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 Tr. zák. platného
a účinného do 31.12.2005 a následného zrušenia tohto uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľom
PZ na základe sťažnosti žalobkyne a jej manžela z dôvodov uvedených vyššie. Po vznesení obvinenia
si žalobkyňa zvolil obhajcu na zastupovanie jej práv v trestnom konaní, ktorý dňa 26.7.2010 vyúčtoval

odmenu a náhrady za poskytnuté právne služby.
7. Odvolacia námietka žalovaného o premlčacom nároku nie je dôvodná. Žaloba podaná 18.12.2013
spĺňa podmienku 3 rokov od vzniku nároku žalobkyne, keďže právoplatne bolo trestné stíhanie proti
jej osobe zastavené dňa 23.06.2010. Žalobkyňa požiadala o predbežné prerokovanie nároku dňa
12.06.2013. Podľa ust. § 19 ods. 1,3 z. č. 514/2003 Z. z. trojročná premlčacia lehota neplynie najdlhšie

počas šiestich mesiacov, čo bolo v danom prípade v období od 12.06.2013 do 12.12.2013 (v rámci
trojročnej premlčacej lehoty) skončila lehota na podanie žaloby 23.04.2014, čo bola v danom prípade
splnená. Ďalej žalovaný žiadal postupovať vo veci ako v prípade, že trestné stíhanie bolo zastavené
v dôsledku udelenej amnestie. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného do tej miery, že
každý nárok je potrebné posudzovať individuálne. Trestné stíhanie začalo v roku 2010 a následne

zastavené z dôvodu premlčania. Nemožno z obsahu trestného spisu dospieť k jednoznačnému záveru
o protiprávnom konaní žalobkyne, ktorá bola v istom štádiu zastúpená advokátom, preto bolo správne
rozhodnutie zo strany súdu prvej inštancie o náhrade pre absenciu rozhodnutia, ktoré by znamenalo
zamietnutie žaloby.8. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vyčerpávajúco a právnou argumentáciou nárok
žalobkyne odôvodnil, potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal

žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).