Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Marta Rybárová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 30P/191/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219776
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Rybárová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114219776.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky, G. P., štátnej
občianky Slovenskej republiky, P., Č., bydliskom Z.C. Z., Š. F. XXX/XX a manžela navrhovateľky, V. P.,
štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bydliskom Mesto Z. Z., o návrhu na rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletej X. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej
kolíznym a procesným opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov, navrhovateľky G. P., rod. M. a manžela navrhovateľky V. P., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v Z. Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Z. Z., vo zväzku XI., ročník
XXXX, na strane 120, pod poradovým číslom 2, s a r o z v á d z a.
II. Maloletá X. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
III. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej X. majú obaja rodičia.
IV. Otec j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletej X. sumou po 150,- eur mesačne, k rukám matky, vždy
do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
V. Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s poukazom na to, že ich manželstvo, ktoré uzatvorili
XX.XX.XXXX, asi po 9-ročnej známosti, je absolútne nefunkčné. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX
narodila mal. X.. V tom čase zostala navrhovateľka na materskej dovolenke a manžel pracoval na
Slovensku, naposledy ako U. v spoločnosti M.. V roku 2003 odišiel pracovať do Českej republiky, do
mesta Z. a od toho času sa jej ohlásil až v roku 2009. Navrhovateľka uviedla, že manžel si zrejme našiel
nejakú mimomanželskú známosť. V roku 2009 prišiel navštíviť svojich rodičov, s ktorými bývala a býva
aj teraz ona a zostal asi 3-5 dní. Následne opäť odišiel bez toho, že by čokoľvek povedal, vysvetlil alebo
oznámil, že odchádza a na akú dlhú dobu. Vo februári 2013 zomrel jeho otec a manžel prišiel na pohreb.
V máji a v auguste v roku 2013 navštívil svoju matku, a to v čase, keď vedel, že navrhovateľka nebude
prítomná, lebo bola navštíviť svojich rodičov, ktorí žijú v Českej republike. Nemal záujem vidieť ani
navrhovateľku, ani ich dcéru, mal. X.. Od toho času nemá navrhovateľka o manželovi žiadne informácie,
nevie kde žije a jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, sa z toho psychicky úplne položila.
Manželova matka má 78 rokov a mentálne je v stave, že nerozumie súčasnej situácií. Navrhovateľka
potvrdila, že sa o ňu stará spolu s dcérou X., ktorá má 17 a pol roka a je študentkou 3. ročníka T. Ľ.. Š.
X. Z.. Na čas po rozvode navrhovateľka žiadala zveriť mal. X. do jej osobnej starostlivosti a zo strany
manžela žiadala určiť pre mal. X. výživné vo výške 200 eur mesačne. Pri poslednom rozhodovaní o
úprave práv a povinností k mal. X. v roku 2005 bola mal. X. zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovibolo určené výživné vo výške 3.000,- Sk. Navrhovateľka poukázala, že otec takto stanovené výživné
maloletej X. nikdy neplatil a ani neplatí. Ona výživné nikdy od neho nevymáhala, lebo rodičia manžela,
s ktorými žila v spoločnej domácnosti, si to neželali. Náklady na domácnosť si s rodičmi manžela delila,
a keď X. potrebovala finančné prostriedky, tak jej starí rodičia zo strany manžela vždy finančne pomohli.
Manžel bol pôvodne X. P., pár mesiacov bol aj v K. U. F. O. „. V.“. Keď pracoval na Slovensku, pracoval
naposledy v pozícií U. v spoločnosti M.. Pri svojom návrhu na určenie výšky výživného vychádzala
navrhovateľka predovšetkým z potrieb mal. X.. Navrhovateľka v súčasnosti pracuje ako P. v spoločnosti
V.-N. F.. E.. D.., Z., s príjmom asi 500 eur mesačne netto. Spolu s mal. X. a matkou manžela žijú v 3-
izbovom byte, ktorého výlučnou vlastníčkou je mal. X. s tým, že manželova matka má v byte doživotné
právo užívania. Vzhľadom na úplnú nefunkčnosť manželstva navrhovateľka trvala na svojom návrhu.
2. Súd v konaní nevypočul manžela navrhovateľky. Návrh navrhovateľky na rozvod manželstva sa súdu
nepodarilo doručiť manželovi navrhovateľky na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ani po vykonaní
všetkých úkonov potrebných na zistenie jeho skutočného pobytu podľa § 116 ods. 1 CSP.
3. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa §
116 ods. 1 CSP, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP a s poukazom
na vykonané dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že otec dieťaťa je na neznámom mieste, súd
oznámenie o podanom návrhu zverejnil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu s následkami
doručenia podaného návrhu a manžela navrhovateľky, ktorý sa na pojednávanie nedostavil nevypočul
a rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti.
4. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o ich
poslednom spoločnom bydlisku, sobášnym listom, rodným listom mal. X. mal za preukázané, že obaja
účastníci sú slovenskí štátni občania, navrhovateľka je českej národnosti, a manžel navrhovateľky
slovenskej národnosti. Manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom Mesta Z. Z.. U
navrhovateľky to bolo prvé manželstvo a u manžela navrhovateľky to bolo druhé manželstvo, z ktorého
sa dňa XX.XX.XXXX narodila mal. X.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného
súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd. Ďalej súd oboznámil rozsudky tun. súdu
spis. zn. 31P/97/2011-23 zo dňa 14.06.2011, 21P/51/2004/2004-48 zo dňa 29.09.2005, dokumentáciu
o pátraní po bydlisku manžela navrhovateľky, odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov, odpoveď na
lustráciu v databáze súdov, odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni, potvrdenie o návšteve školy a
správu o príjme navrhovateľky.
5. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri
posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.
6. Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
8. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia,
kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.
Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným
riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi
nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva
rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).9. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný
stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým,
že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav,
kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú
vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
10. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov
nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené
tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva
účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie
účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané,
že navrhovateľka pracuje ako P. v spoločnosti V.-N. F.. E.. D.., Z., s príjmom 569,16 eur mesačne.
Manžel navrhovateľky sa nachádza na neznámom mieste a od roku 2003 sa o rodinu, navrhovateľku
a mal. X., vôbec nezaujíma. Na potreby rodiny a maloletej neprispieva od uvedeného času ničím.
Z úradnej činnosti súdu mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky je na tunajšom súde vedený
ako účastník konania vo viac ako desiatich konaniach o zaplatenie pohľadávok rôznych organizácií,
včítane zdravotnej poisťovne. Súd mal zato, že aj z tohto dôvodu je jeho pobyt neznámy. V konaní
bolo preukázané, že dôvodom rozpadu vzťahu manželov bola strata záujmu manžela navrhovateľky o
navrhovateľku, o manželstvo a jeho úplný odchod z dosahu rodiny a spoločnosti tých, ktorí s ním mali
v minulosti akýkoľvek vzťah.
11. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva
predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej
zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne
pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory
a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu.
12. Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť.
Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom
rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletej X. nakoľko navrhovateľka sa
o mal. X. stará sama od jej útleho veku a maloletá ani nemala možnosť otca osobne poznať.
13. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24
ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov
maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).
14. Kolízny opatrovník v prípade, že súd manželstvo rozvedie, odporučil zveriť mal. X. do osobnej
starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť mal. X. výživné, vo výške, ktorú ponechal na úvahe
súdu.
15. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
16. Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o
výškevýživného.Rozhodnutieoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostímožnonahradiťdohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sanaživotnejúrovnirodičov.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnostía majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.
18. V ďalšej časti sa súd zaoberal úpravou práv a povinnostiach účastníkov konania k maloletej X. na
čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode zveriť mal. X. do jej osobnej starostlivosti a
otcovi určiť povinnosť platiť mal. X. výživné sumou 200 eur mesačne. S prihliadnutím na skutočnosť, že
otec dieťaťa sa nachádza dlhodobo, cca 14 rokov, na neznámom mieste a matka mal. X. zabezpečuje
všetku starostlivosť, súd so súhlasom kolízneho opatrovníka zveril mal. X. do osobnej starostlivosti
matky a otcovi určil povinnosť prispievať mal. X. na výživu sumou po 150 eur mesačne. Pri poslednom
rozhodovaní o výške výživného v roku 2005 kedy bol otec zaviazaný povinnosťou platiť maloletej X.
výživné vo výške 3.000 Sk mesačne mal otec príjem z pozície U. v spoločnosti M. vo výške 22.904,- Sk.
S prihliadnutím na uvedené a zrejmé možnosti otca, ktorý sa teraz nachádza na neznámom mieste, a
má možnosť pracovať, súd považoval určenie výživného pre maloletú X. vo výške 150 eur mesačne za
primeraná nielen možnostiam a schopnostiam otca, ale aj veku a potrebám maloletej, ktorá je takmer
vo veku plnoletosti a je študentkou 3. ročníka školy stredného typu.
19. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na
Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP)
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).Exekúciu na peňažnú povinnosť ( výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.