Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/241/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316205135
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5316205135.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: E. R.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, H., proti výživou oprávnenej dcére navrhovateľa: J. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. XXX, H., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokátom
so sídlom O., H. XX, o obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Čadca

č. k. 16C/259/2016-24 zo dňa 10. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 16C/259/2016-24 zo dňa 10. 05. 2017 konanie zastavil a vyslovil,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 01. 07. 2016 sa navrhovateľ domáhal
obnovy konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 7Co/107/2016. Na pojednávaní dňa
10. 05. 2017 zobral navrhovateľ návrh na obnovu konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie
zastaviť, nakoľko uviedol, že žiadny návrh na obnovu konania nepodal. Vzhľadom na dispozitívny úkon
navrhovateľa súd konanie podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „C. s. p.“) zastavil.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „C. m. p.“) s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom konania je obnova nesporového konania,
ktorého predmetom bolo určenie výživného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia.

Odvolanie odôvodnil tým, že nesprávne pochopil zákonného sudcu o predmete prejednávanej veci.
Vyjadril sa preto chybne a skratovo požiadal konanie o návrhu na obnovu konania zastaviť. Až neskôr
po skončení pojednávania si uvedomil, že išlo o konanie o obnovu konania vo veci určenia vyživovacej
povinnosti sp. zn. 6C/257/2014, teda konania, v ktorom chcel zrevidovať pôvodné rozhodnutie o výške
vyživovacej povinnosti. Dôsledky svojho konania si neuvedomil v dôsledku stresu, tiesne, rozrušenia a
nepriaznivého zdravotného stavu v danom okamihu.

3. Dcéra navrhovateľa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a/ C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu

v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 C. s. p., § 66 C. m. p.) a napadnuté
uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje
správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

6. Odvolanie navrhovateľa odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Navrhovateľ nenamietal
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale poukazoval na zrejmý omyl na svojej strane, keď na
pojednávaní dňa 10. 05. 2017 uviedol, že žiadny návrh na obnovu konania nepodal. Na tomto mieste
dáva odvolací súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura
scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú

včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení. Navrhovateľ podal návrh na obnovu konania, preto bolo v jeho záujme, aby sa
o svoju vec aktívne zaujímal. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol na pojednávanie v danej veci

riadne predvolaný, na predvolaní bolo uvedené číslo konania, ako aj predmet konania. Navrhovateľ sa
teda nemôže brániť, že nevedel čo je predmetom konania. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že vzhľadom na
vyjadrenie navrhovateľa, že žiadny návrh na obnovu konania nepodal, konajúca sudkyňa navrhovateľovi
predložila návrh na obnovu konania zo dňa 30. 06. 2016, doručený súdu dňa 01. 07. 2016, pričom
navrhovateľ potvrdil, že na návrhu je jeho podpis. Námietku navrhovateľa, že nesprávne pochopil

čo je predmetom konania preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Späťvzatie návrhu/žaloby je
jednostranným procesným úkonom strany konania, ktorého účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane
do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie návrhu vziať
ďalším úkonom späť.

7. Vychádzajúc z uvedených skutočností, nakoľko navrhovateľ zobral podaný návrh v celom rozsahu
späť, súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení konania v zmysle § 145 ods. 1 C. s. p., z ktorého
dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

8. Nakoľko v prejednávanej veci ide o návrh na obnovu konania vo veci výživného plnoletej osoby v

zmysle § 154 a nasl. C. m. p., odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 409, §
396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58, § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania, keď nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)