Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by Mgr. Daniel Koneracký

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315204466
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4315204466.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcov v 1. rade: P. Z., J..

XX.XX.XXXX, G. Y., Ľ. P. XXXX, v 2. rade: Y. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. Y., Ľ. P. XXXX, proti žalovanému:
K. A., J.. XX.XX.XXXX, G. N. Č.. XX, Ž., o zaplatenie 583,93 EUR takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. a v 2 rade spoločne a nerozdielne sumu 468,96 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 468,96 EUR od 10.1.2015 do zaplatenia
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia v 1 a 2 rade majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 50,96%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1 a v 2 rade podali na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhali proti žalovanému zaplatenia
peňažnej sumy vo výške 583,93 EUR s prísl. a to z dôvodu, že zo žalovaným uzavreli dňa 1.5.2014
zmluvu o nájme k rodinnému domu v Obci Ž. - S., pričom obsahom takejto zmluvy boli aj platby, ktoré im
žalovaný za takýto prenájom domu mal platiť. Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že tieto platby
za nájom a služby spojené s užívaním rodinného domu po vzájomnej dohode medzi stranami sporu

napriek textu nájomnej zmluvy boli špecifikované nasledovne: hypotekárny úver vo výške 396 EUR,
plyn 117 EUR, elektrina 54,23 EUR a internet 16,70 EUR. Následne žalovaný jednostranne ukončil bez
udania právneho dôvodu ku dňu 15.12.2014 takýto nájomný vzťah s tým, že žiadne okamžité odstúpenie
od zmluvy im však nebolo nikdy doručené. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru žalobcov došlo k
ukončeniu nájmu k 31.12.2014, pričom žalovaný im platbu vo výške 583,93 EUR za mesiac december
2014 nezaplatil. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný na ich návrh na mimosúdny zmier reagoval tak,
že ich nárok neuznal a uplatnil si akúsi náhradu za plyn a zváračku, čo však s touto vecou vôbec

nesúvisí. Okrem toho im k svojej odpovedi pripojil aj okamžité odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.12.2014
o ktorom sa dozvedeli prvýkrát až z takejto odpovede. Z uvedených dôvodov si tak uplatňujú zaplatenie
nájomného za celý mesiac december 2014 ako aj úroky z omeškania za obdobie od 10.1.2015 do
zaplatenia a to odo dňa nasledujúceho od doručenia pokusu o zmier žalovanému.

2.Žalovaný k podanej žalobe vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.04.2015 uviedol, že žalobcovia
porušili nájomnú zmluvu a to ustanovenie článku 6.1. písm. b/ zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa

1.5.2014apretookamžiteodstúpilodnájomnejzmluvykudňu15.12.2014stým,žetakétoodstúpenieim
zaslal poštou. Zároveň žalovaný uviedol, že urobil chybu nakoľko takéto odstúpenie nezaslal žalobcom
doručenkou, pretože bol rozrušený a to z dôvodu, že im dňa 15.12.2014 odpojili elektrickú energiu a jeho
rodina zostala bez bývania pre nedbanlivosť prenajímateľov - žalobcov. Druhé odstúpenie od zmluvyim už zasielal doporučene, pričom im riadnym spôsobom platil nájom ako aj režijné náklady. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalobcov, že finančné prostriedky za vyúčtovanie plynu nesúhlasia s predmetnou vecou
tak preplatky podľa uzavretej nájomnej zmluvy patria jemu. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť,

že uhradil o 150 EUR mesačne viac a preto z tohto dôvodu od mája 2014 do novembra 2014 vznikol
preplatok za nájom ako aj režijné náklady ako aj preplatok za plyn. Doposiaľ mu žalobcovia odmietajú
preukázať preplatok, a preto žiadal, aby si súd vyžiadal od žalobcov výpisy z účtov za obdobie od
01.05.2014 do 30.11.2014 počas ktorých im zasielal finančné prostriedky s tým, že takéto doklady
obsahujú aj preplatok vo výške 150 EUR z mája 2014. Žalovaný tiež žiadal, aby si súd vyžiadal

vyúčtovanie plynu za obdobie od 1.9.2013 do 30.9.2014 za účelom zistenia preplatku za plyn nakoľko
takýto preplatok mu patrí. Podľa názoru žalovaného nemôžu žalobcovia žiadať nájom ako aj režijné
náklady za mesiac december 2014 nakoľko má u nich preplatok vo výške 150 EUR a zároveň má
nárok aj na preplatok za plyn, ktorý bol vyplatený žalobcom, pričom od 15.12.2014 sa stal rodinný dom
nespôsobilým na užívanie v dôsledku odpojenia elektrickej energie a on spolu s rodinou si musel hľadať
iné bývanie.

3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2016 uviedli, že žalovaný platil za prenájom
nehnuteľnosti mesačné poplatky avšak bol v omeškaní nakoľko ich nezaplatil včas v dôsledku čoho
im vzniklo právo na penále z omeškania, ktoré však od žalovaného nežiadali. Okrem toho žalovaný
začal užívať nehnuteľnosť v máji t. j. v období mimo vykurovacej sezóny s tým, že vyúčtovanie za

plyn bolo za obdobie od 31.10.2013 do 30.09.2014 a žalovaný tak neobýval takúto nehnuteľnosť počas
vyúčtovacieho obdobia 12 mesiacov nakoľko tam býval len 5 mesiacov. Z uvedeného dôvodu tak
žalovaný nemá nárok na celú sumu preplatku a okrem toho žalovaný nemusel v mesiaci september
zaplatiť mesačnú platbu za plyn a to na základe ich ústnej dohody. Žalovanému tak nemohol vzniknúť
preplatok vo výške 150 eur v mesiaci máj nakoľko od 1.5.2014 začal len užívať takúto nehnuteľnosť,

pričom takúto peňažnú sumu si zamieňa s platbou za prenájom zváračky, ktorú užíval na základe
dohody s nimi. Poplatky za užívanie nehnuteľnosti boli uhradené prevodom cez internet banking
prostredníctvomichúčtuaplatbazaelektrickúenergiuvinkriminovanejdobe,ktorúnájomcapovažujeza
porušenie nájomnej zmluvy neprebehla aj keď ju prostredníctvom internet bankingu vyplatili. Žalobcovia
ďalej uviedli, že svoju chybu napravili priamym vkladom finančných prostriedkov na účet dodávateľa

elektrickejenergiespoluspoplatkomzaznovupripojenie.Dodávkaelektrickejenergietakbolaobnovená
v najkratšom možnom čase zo strany dodávateľa a žalovaný v období od prerušenia dodávky elektrickej
energie opustil nehnuteľnosť ešte v decembri bez ich upovedomenia. Ukončenie nájomnej zmluvy od
žalovaného im nebolo doručené a bolo im zaslané žalovaným až dňa 17.01.2015 na ich výzvu na
vyjadrenie sa k platobnému rozkazu. Keďže žalovaný sa z nehnuteľnosti odsťahoval tak oslovili realitnú

kanceláriu ohľadom predaja nehnuteľností a dňa 29.12.2014 uzavreli s ňou zmluvu.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín 10.07.2017, ktorého sa zúčastnili žalobcovia
ako aj žalovaný. Žalobcovia na takomto pojednávaní uviedli, že trvajú na podanej žalobe s tým, že im
nie je známe z akého dôvodu si žalovaný uplatňuje nárok na vyplatenie preplatku za plyn. Zároveň

uviedli, že v predmetom dome bolo plynové kúrenie, pričom elektrika sa používala aj na zabezpečenie
toho, aby fungovalo takéto kúrenie. Potvrdili tiež, že dodávka elektrickej energie do domu, ktorý prenajali
žalovanému bola odstavená a to dňa 15.12.2014, avšak následne vykonali úhradu dlžnej sumy a takáto
dodávka energie bola obnovená a to asi do troch dní. V prípade ak nie je zabezpečená dodávka
energie tak nie je možné vykurovať takýto dom. Pokiaľ ide o odstúpenie od nájomnej zmluvy zo strany

žalovaného tak žalobcovia uviedli, že takéto odstúpenie im nebolo doručené v roku 2014 ale až v januári
2015. Keď došlo k odstaveniu energie do prenajatého domu tak im telefonoval žalovaný a žiadal ich
aby zabezpečili nápravu s tým, že im neoznámil, že chce ukončiť nájomný vzťah. Oni mu povedali, že
urobia všetko preto, aby dodávka energie bola obnovená. Pokiaľ ide o sumu 150 EUR, ktorú si uplatňuje
žalovaný tak ide o mesačnú splátku za predaj zváračky, ktorú kúpil žalovaný. Tento predaj sa uskutočnil

na základe ústnej zmluvy, pričom takýto nárok sa netýka predmetnej veci. Pokiaľ ide o preplatok za plyn,
na ktorý si uplatňuje žalovaný uplatňuje nárok tak žalobcovia poukázali na skutočnosť, že v septembri
2014 prišlo vyúčtovanie plynu, kde bol preplatok vo výške 250 EUR a preto sa dohodli so žalovaným,
že nebude musieť jeden mesiac uhradiť poplatok za plyn vo výške 147 EUR a to z dôvodu, že takýto
preplatok nepatril žalovanému celý nakoľko išlo o preplatok aj za rok 2013. Z uvedených dôvodov tak

neuznávali nárok žalovaného, ktorý si uplatnil voči nim z titulu preplatku za plyn ako aj z titulu zaplatenia
sumy 150 EUR. Žalobca v 1. rade na pojednávaní tiež uviedol, že pokiaľ ide o predaj zváračky tak
sa dohodol so žalovaným, že mu ju predá za 1.000 EUR s tým, že mu kúpnu cenu bude ten splácať
mesačnou splátkou, pričom žalovaný mu zaplatil len sumu 150 EUR a teda nezaplatil celú dohodnutúkúpnu cenu. Žalovaný užíval takúto zváračku 8 mesiacov a keďže zvyšok kúpne ceny mu nezaplatil,
tak mu oznámil, že úhradu vo výške 150 EUR považuje za odplatu za užívanie takejto zváračky resp.
za nájomné. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že si nepamätá, že by žalovanému alebo jeho manželke

posielala SMS správu v ktorej im mala oznámiť, že nájomná zmluva sa končí k 1.1.2015 s tým, že
je pravdou, že telefonovala s manželkou žalovaného, že nájom bude ukončený k 1.1.2015 nakoľko
kľúče od nehnuteľnosti im žalovaný odovzdal až posledný decembrový deň. Okrem toho žalobkyňa v 2.
rade uviedla, že nezaplatili za elektrickú energiu, avšak keď jej zatelefonovala manželka žalovaného /
svedkyňa L. A./ tak vtedy jej prišla upomienka od dodávateľa energie a začala ihneď vzniknutú situáciu

riešiť. Preto zatelefonovala takémuto dodávateľovi energie a tam jej oznámili, že ak zaplatí nedoplatok
do 3 resp. 4 pracovných dní tak dodávku elektrickej energie obnovia. Predaj predmetného domu začali
riešiť až po tom, ako im žalovaný oznámil, že odchádza z takéhoto domu s tým, že realitná agentka
bola v dome dňa 30.12.2014. Podľa vedomostí žalobkyne v 2. rade sa žalovaný zdržiaval v takomto
dome až do konca decembra s tým, že bol v dome aj s rodinou medzi sviatkami nakoľko bolo vidieť, že
v dome sa svieti. Okrem toho žalovaný chcel odovzdať kľúče od domu až v januári 2015 avšak povedali

mu, že potom bude musieť zaplatiť nájomné aj za mesiac január. Žalovaný na pojednávaní zo dňa
10.07.2017 uviedol, že trvá na svojich písomných vyjadreniach, ktoré zaslal súdu, pričom jeho manželka
komunikovala so žalobcami, pretože on sa v tom čase zdržiaval na montážach. Zároveň si uplatnil proti
žalobcom aj nárok na preplatok za plyn z dôvodu, že vykonával mesačné platby za dodávku plynu v
dôsledku čoho vznikol takýto preplatok. Zotrval tiež na svojom tvrdení, že odstúpil písomnou formou od

nájomnej zmluvy v decembri 2014 s tým, že takéto odstúpenie zasielal prostredníctvom svojej manželky
cestou pošty žalobcovi v 1. rade. Nemá však potvrdenie o doručení takejto písomnosti, pretože to riešila
jeho manželka, ktorá sa k uvedenej skutočnosti vyjadrí. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k
tomu, čo tvrdili žalobcovia, že nemusel zaplatiť v roku 2014 jednu platbu za plyn a k uvedenej skutočnosti
sa vyjadrí jeho manželka. Zároveň potvrdil, že suma 150 EUR, ktorú si uplatňuje proti žalobcom súvisí

s kúpou zváračky, ktorú kúpil od žalobcu v 1. rade. Takúto čiastku si uplatňuje z dôvodu, že napriek
vykonanej platbe nemá doposiaľ zváračku. Žalovaný poukázal pri svojej výpovedi na skutočnosť, že sa
spolu s rodinou odsťahoval z prenajatého domu asi tak 3 resp. 4 dni pred Vianočnými sviatkami nakoľko
takýto dom sa nedal obývať, pretože nesvietili v ňom svetlá a nedalo sa v ňom ani kúriť. V čase keď
došlo k odpojeniu elektrickej energie do rodinného domu tak túto situáciu riešila jeho manželka, ktorá

bola v telefonickom kontakte so žalobkyňou v 2. rade nakoľko v tom čase nebol doma, pretože bol
odcestovaný z dôvodu plnenia si pracovných pozícií. Nevie uviesť, kedy žalobcom vrátili kľúče od domu
nakoľko to riešila jeho manželka. Nemá tiež vedomosť o tom, či im žalobcovia oznámili, že dodávka
energií bude obnovená, avšak v tom čase boli Vianočné sviatky a v dome sa nedalo bývať. Pokiaľ ide o
sumu 150 EUR, ktorú žiadal zohľadniť voči žalobcom tak išlo o splátku za zváračku nakoľko sa dohodol

so žalobcom v 1. rade, že si kúpi takúto zváračku, avšak do dnešného dňa mu nebola odovzdaná. Z
uvedených dôvodov tak takúto sumu považuje za úhradu nájomného za prenájom predmetného domu.
Žalovanýďalejuviedol,žeontakútozváračkupoužívallennaúčelysúvisiacesopravouaúdržboudomu.

5. Na pojednávaní zo dňa 10.07.2017 bola vypočutá svedkyňa L. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla,

že je manželkou žalovaného s tým že samotný žalovaný je bratrancom žalobcu v 1. rade. Svedkyňa
pri svojej výpovedi uviedla, že dňa 15.12.2014 bol odpojený od elektrickej energii prenajatý dom,
pričom si najprv myslela, že ide o poruchu, avšak pri elektrických hodinách stretla elektrikára, ktorá
jej povedal, že prišiel odpojiť elektriku z dôvodu, že neboli zaplatené poplatky za dodávku energie.
Následne zatelefonovala žalobkyni v 2. rade, ktorá jej povedala, že uhradila takúto platbu za dodávky

energie, ale neskôr jej oznámila, že táto platba jej bola vrátená s tým, že im dodávateľ energie zaslal
upomienku. Keďže bola vypnutá elektrika tak v dome sa nedalo kúriť. Po tom ako prišli zo školy deti tak
ichzobralaaišlaksvokrovcom,pričomneskôrzatelefonovalažalovanému,abymupovedalačosastalo.
Navštívila tiež advokáta JUDr. Tótha v Želiezovciach, ktorý jej povedal, že zmluva sa zrušila, pretože
žalobcovia ju porušili. Z uvedených dôvodov sa snažila dohodnúť zo žalobcami avšak k žiadnej dohode

nedošlo. Následne dňa 23.12.2014 išli do rodinného domu, pričom v tom čase už dodávka elektrickej
energie bola obnovená, avšak žalobcovia v tom čase požiadali realitnú kanceláriu o sprostredkovanie
predaja rodinného domu, a preto sa z neho dňa 27.12.2014 odsťahovali. Svedkyňa ďalej uviedla, že
má vedomosť o tom, že žalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy a to listom zo dňa 17.12.2014 nakoľko
takýto list bola posielať na pošte, avšak nemajú o tom podací lístok. Následne jej advokát povedal, že

to musí poslať tak, aby mala o tom doklad, a preto v januári 2015 opätovne zaslala list žalobcom. Tiež
telefonickykontaktovalažalobkyňuv2.rade,ktorájejpovedala,žemáposlať50EUR,abymohlazaplatiť
nedoplatok za elektriku, pričom jej povedala, že ide o nedoplatok za mesiac november a že za takýto
mesiac zaplatili poplatky za elektriku. Následne jej žalobkyňa v 2. rade oznámila, že tento nedoplatokzaplatia ale nie ihneď. Svedkyňa tiež potvrdila, že za mesiac september 2014 nemuseli zaplatiť poplatok
za plyn vo výške 147 EUR z dôvodu, že žalobcovia im oznámili, že im bol vyplatený preplatok za dodávku
plynu. Pokiaľ ide o ukončenie nájomnej zmluvy tak medzi ňou a žalobkyňou v 2. rade nedošlo k dohode,

nakoľko podľa jej názoru nájomná zmluva sa skončila k 15.12.2014 a žalobkyňa v 2. rade jej napísala
SMS správu, že nájomná zmluva sa skončí k 01.01.2015. Je tiež pravdou, že v apríli 2014 žalovaný kúpil
zváračku od žalobcu v 1. rade za 1.000 EUR, pričom mu zaplatil splátku vo výške 100 EUR a následne aj
splátku 150 EUR s tým, že sa nevedeli dohodnúť na podmienkach predaja zváračky a preto si žalovaný
kúpil zváračku inde. Svedkyňa poukázala aj na skutočnosť, že sa nedohodli so žalobcami na ukončení

nájomnej zmluvy k 01.01.2015, ale oznámili im, že odchádzajú z domu a preto z tohto dôvodu vznikol
medzi nimi konflikt. Ona nevie uviesť, kedy došlo k obnoveniu dodávok elektrickej energie, ale keď prišli
dňa 23.12.2014 do domu tak dodávka energie bola už obnovená.

6. Na pojednávaní zo dňa 21.08.2017 žalobcovia uviedli, že po tom, ako bol vyúčtovaný preplatok
za plyn tak ten zohľadnili takým spôsobom, že žalovaný nemusel za jeden mesiac zaplatiť platbu za

plyn a to vo výške 140 EUR. Zároveň nespochybnili skutočnosť, že v období od 15.12. do 23.12.2014
bola predmetná nehnuteľnosť odpojená od elektrickej energie, pričom v čase uzavretia nájomnej
zmluvy bola predmetná nehnuteľnosť v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Žiadali tiež, aby súd uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťdlžnúsumukichrukámatospoločneanerozdielne.Žalovanýnatakomto
pojednávaní uviedol, že žiada zohľadniť oproti nároku žalobcov preplatok za plyn, na vyplatenie ktorého

mu vznikol nárok ako aj nárok z titulu peňažnej sumy, ktorú zaplatil žalobcovi v 1. rade za kúpu zváračky.
Nespochybnil výšku vyúčtovaného preplatku za plyn, ktorý vyplýval z vyúčtovania spotreby plynu ako
aj skutočnosť, že žalobcovia zohľadnili takýto preplatok za plyn takým spôsobom, že nemusel za jeden
mesiac zaplatiť platbu za plyn. Okrem toho žalovaný nespochybnil skutočnosť, že dodávka elektrickej
energiedopredmetnéhodomubolaodpojenáod15.12.do23.12.2014apotvrdiltiež,ževčaseuzavretia

nájomnej zmluvy bol prenajatý dom v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia sa pôvodne podanou žalobou domáhali voči žalovanému
uloženia povinnosti zaplatiť im sumu 583,93 EUR s prísl., pričom na pojednávaní zo dňa 21.08.2017
žiadali, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť takúto dlžnú sumu k ich rukám spoločne a

nerozdielne, tak súd takéto upresnenie žaloby považoval za zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku. Z uvedených dôvodov tak súd podľa § 142 ods. 1 Civilného sporového
poriadku rozhodol o zmene takejto žaloby na pojednávaní na ktorom bola takáto zmena navrhnutá s
tým, že takúto zmenu pripustil nakoľko výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie
o zmenenej žalobe. Súd takéto uznesenie iba vyhlásil do zápisnice z pojednávania a nedoručoval ho

stranám sporu podľa § 142 ods. 2 Civilného sporového poriadku nakoľko tak žalobcovia ako aj žalovaný
boli prítomný pri vyhlásení takéhoto rozhodnutia.

8.Súd po tom ako prečítal nasledovné listinné doklady a to žalobu, zmluvu o nájme rodinného domu,

návrh na mimosúdny zmier zo dňa 07.01.2015, odpoveď na návrh, okamžité odstúpenie od zmluvy
o nájme rodinného domu, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.04.2015, výpisy o hotovostnom
vklade v Slovenskej sporiteľni, podací lístok, vyjadrenie žalobcov zo dňa 01.08.2016, potvrdenie o
pridelení predmetného sporu novému zákonnému sudcovi, úradný záznam z čl. 46, detaily obratu
z internet bankingu Slovenskej sporiteľne zo dňa 07.08.2014, 01.10.2014, 19.08.2014, 19.09.2014,

10.09.2014, 17.10.2014, 12.11.2014, 19.11.2014, faktúru zo dňa 19.09.2014, oboznámil sa s obsahom
ostatného spisového materiálu, výpoveďami strán sporu ako aj výpoveďou svedkyne L. A. zistil
nasledovný skutkový stav veci:

žalobcovia ako prenajímatelia uzavreli so žalovaným ako nájomcom dňa 01.05.2014 zmluvu o nájme

rodinného domu zapísaného na LV č. XXX k. ú. Ž., ktorý pozostáva z 5 izieb a príslušenstva, ktoré
tvorí kuchyňa, 2x kúpelňa s WC, predsieň a komora. Takáto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu
určitú od 01.05.2014 do 30.04.2015 s tým, že bola dojednaná dvojmesačná výpovedná lehota. Žalovaný
ako nájomca sa zaviazal platiť žalobcom mesačné nájomné vo výške hypotéky stanovené dohodou
zmluvných strán 450,38 EUR. Okrem toho sa žalovaný zaviazal spolu s nájomným platiť preddavkovo

žalobcom úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu a to plyn vo výške 147 EUR mesačne,
elektrinu vo výške 54,23 EUR mesačne, internet vo výške 16,70 EUR ako aj poplatky za vodu formou
polročnej platby. Zároveň z bodu 3.4 takejto nájomnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany takejto
zmluvy sa dohodli, že vyrovnanie nedoplatkov a preplatkov za skutočne spotrebované služby spojenés užívaním predmetu nájmu vykonajú zmluvné strany na základe vyúčtovania od dodávateľov takýchto
služieb,pričomvprípadeakvýškauhradenýchpreddavkovprekračujevýškuskutočnýchprevádzkových
nákladov predmetu nájmu tak rozdiel uhradí prenajímateľ na bankový účet nájomcu a to do desiatich

dní po doručení vyúčtovania skutočných nákladov prenajímateľom nájomcovi. Podľa bodu 3.6 takejto
nájomnej zmluvy nájomné a platby za služby spojené s užívaním domu za ďalšie obdobie začínajúce
dňa 01.05.2014 predstavuje sumu 668,31 EUR. Podľa bodu 5.1 nájomnej zmluvy bol prenajímateľ
povinnýzabezpečiťnájomcoviplnýanerušenývýkonprávspojenýchsužívanímpredmetunájmu.Podľa
bodu 6 nájomnej zmluvy sa strany sporu dohodli, že ich nájomný vzťah zaniká uplynutím doby na ktorú

bol dojednaný a pred uplynutím doby trvania nájmu dohodou zmluvných strán, odstúpením od nájomnej
zmluvy podľa § 697 Občianskeho zákonníka a písomnou výpoveďou, pričom výpovedná lehota je tri
mesiace. Listom zo dňa 17.12.2014 žalovaný okamžite odstúpil od zmluvy o nájme rodinného domu a
to v súlade s ustanovením bodu 6.1 písm. b/ zmluvy o nájme rodinného domu z dôvodu, že predmet
nájmu sa stal od 15.12.2014 nespôsobilým na užívanie nakoľko došlo k odpojeniu elektrickej energie v
dôsledku čoho nebolo možné vykurovať takýto dom. Z takéhoto odstúpenia od zmluvy tiež vyplýva, že

dňa 15.12.2014 dodávateľ elektrickej energie odpojil prívod elektrickej energie, pričom odpojenie bolo
spôsobené nedbanlivosťou žalobcov a to neuhradením ceny odberu napriek tomu, že žalovaný ako
nájomca vykonal riadne platby nájomného. Z uvedených dôvodov tak žalovaný spolu so svojimi dvoma
maloletými deťmi ako aj s manželkou musel žiť bez kúrenia v takomto dome. Z návrhu na mimosúdny
zmier zo dňa 07.01.2015 vyplýva, že žalobcovia vyzvali prostredníctvom svojho právneho zástupcu

žalovaného, aby im zaplatil sumu 583,93 EUR /hypotekárny úver vo výške 396 EUR, plyn 117 EUR,
elektrika 54,23 EUR, Internet 16,70 EUR/, ktorá predstavuje dohodnuté nájomné za mesiac december
2014. Zároveň z takéhoto návrhu vyplýva, že žiadna zo strán nájomného vzťahu nevyužila svoje právo
odstúpiť od zmluvy. Takáto výzva bola doručená žalovanému dňa 09.01.2015. Z listinného dokladu
označenéhoako„Odpoveďnanávrh“zodňa16.01.2015vyplýva,žežalovanývzmyslečlánku6.1.písm.

b/ zmluvy o nájme okamžite odstúpil od takejto zmluvy a to od 15.12.2014 nakoľko predmet nájmu sa
stal od 15.12.2014 nespôsobilým na užívanie z dôvodu odpojenia elektrickej energie a následne nebolo
možné vykurovať takýto dom. Zároveň žalovaný v takomto listinnom doklade poukázal na skutočnosť,
že žalobcovi porušili nájomnú zmluvu a to v dvoch článkoch. V článku 5.1 porušili a obmedzili výkon
jeho práv spojených s užívaním predmetu nájmu nakoľko dňa 15.12.2014 dodávateľ elektrickej energie

odpojil prívod energie, pričom to bolo spôsobené nedbanlivosťou prenajímateľov nakoľko nezaplatili
cenu za odber za mesiac november 2014 a to napriek skutočnosti, že žalovaný ako nájomca uhrádzal
riadne platby nájomného, ktoré boli zmluvne dohodnuté. Z uvedených dôvodov tak žalovaný spolu so
svojou manželkou a ich dvoma maloletými deťmi nemohol v takomto dome žiť, nakoľko v dôsledku
odpojenia elektrickej energie nebolo možné vykurovať takýto rodinný dom a jeho manželka ako aj jeho

detimajúzdravotnéproblémynakoľkotrpiaalergiouresp.astmou.Okremtohomanželkažalovanéhomá
aj iné zdravotné problémy. V dôsledku tejto skutočnosti bol ich zdravotný stav ohrozený nakoľko teplota
v dome klesla na 7°C, pričom odpojenie energie začali prenajímatelia riešiť až 22.12.2014. Zároveň z
takéhoto listinného dokladu tiež vyplýva, že žalobkyňa v 2 rade napísala dňa 17.12.2014 SMS správu,
že nájomná zmluva sa končí dňom 01.01.2015 a preto žalobcovia zverejnili na internete ako aj v realitnej

kancelárii, že chcú takýto dom predať. Podľa tvrdení žalovaného, žalobcovia porušili nájomnú zmluvu
aj podľa článku 3.4 nakoľko za obdobie od 10/2013 do 10/2014 bola vyúčtovaná spotreba plynu a
podľa zistení žalovaného výška uhradených preddavkov prekračovala výšku skutočných prevádzkových
nákladov s tým, že mu žalobcovia nepredložili prílohu vyúčtovania a ani mu neuhradili preplatok na
jeho účet. Podľa názoru žalovaného nájomná zmluva zanikla s okamžitou platnosťou od 15.12.2014,

pretože bola porušená v dvoch závažných bodoch. Zároveň žalovaný mal oznámiť žalobcom, že sa od
15.12.2014 nenachádza v dome a sťahuje sa s tým, že po takomto dátume bol v dome iba z dôvodu,
aby si pobalil veci a odsťahoval sa. Z uvedených dôvodov žalovaný nebol ochotný zaplatiť žalobcom
platbu za mesiac december 2014. Tiež žalovaný uviedol, že sa so žalobcom dohodol na odkúpení
zváracej techniky a preto mu dal zálohu 250 EUR s tým, že mu bude kúpnu cenu splácať. Takáto dohoda

bola zmenená a preto bola žalobcovi v 1. rade zváracia technika vrátená, pričom zváračku nepoužíval
žalovaný a tá bola uložená v dielni, kde mali aj prenajímatelia svoje veci. Dom ako aj zváracia technika
bola odovzdaná dňa 01.01.2015 a preto žalobcovia majú voči nemu záväzok z titulu nevyplateného
preplatku za plyn ako aj zaplatenej zálohy za zváraciu techniku v hodnote 250 EUR. Z výpisov o
hotovostnom vklade vyplýva, že manželka žalovaného dňa 30.6.2014 uhradila na účet žalobcov číslo

XXXXXXXX/XXXX sumu 670 EUR, dňa 10.06.2014 sumu 850 EUR, dňa 07.05.2014 sumu 670 EUR,
dňa 10.09.2014 sumu 220 EUR, dňa 19.11.2014 sumu 396 EUR, dňa 07.08.2014 sumu 220 EUR,
dňa 19.08.2014 sumu 450 EUR, dňa 17.10.2014 sumu 495 EUR, dňa 12.11.2014 sumu 182 EUR. Z
podacieho lístka vyplýva, že žalovaný dňa 17.01.2015 podal na poštovú prepravu zásielku adresovanúprávnemu zástupcovi žalobcov. Z detailu obratov z internet bankingu, ktoré predložili žalobcovia vyplýva,
že dňa 01.10.2014 bola žalobcom od spoločnosti RWE Gas Slovensko, s.r.o. vyplatená suma vo výške
261,72 EUR. Zároveň manželka žalovaného v prospech účtu žalobcov vykonala dňa 19.11.2014 úhradu

vo výške 396 EUR, dňa 12.11.2014 úhradu vo výške 182 EUR, dňa 17.10.2014 úhradu vo výške 495
EUR, dňa 10.09.2014 úhradu vo výške 220 EUR, dňa 19.09.2014 úhradu vo výške 395 EUR, dňa
19.08.014 úhradu vo výške 450 EUR a dňa 07.08.2014 úhradu vo výške 220 EUR. Z faktúry zo dňa
19.09.2014 vyplýva, že žalobkyni v 2. rade bol spoločnosťou RWE Gas Slovensko, s.r.o. vyúčtovaný
preplatok za dodávku zemného plynu vo fakturačnom období od 19.09.2013 do 18.09.2014 vo výške

261,72 EUR. Na základe dodatku č. 7/2017 Rozvrhu práce Okresného súdu Levice bol uvedený spor
pridelený dňa 02.05.2017 novému zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému.

9. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

10. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

11. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie,
a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

12. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

13. Podľa § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

14. Podľa § 675 Občianskeho zákonníka, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného
sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich
mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

15. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

16. Podľa § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek,
ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak
sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo
obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým
zmaril účel zmluvy.

17. Nájomná zmluva je dohoda na základe ktorej dochádza k odovzdaniu individuálne určenej hnuteľnej
alebo nehnuteľnej veci, ktorá je vo vlastníctve prenajímateľa do dočasného užívania nájomcu. Predmet
nájmu sa odovzdáva do užívania vždy za odplatu s tým, že nájomcovi vzniká povinnosť vrátiť tú istú vec
prenajímateľovi. Nájomca tak určitú vec môže dočasne užívať a vzniká mu tým povinnosť platiť nájomné,

pričom prenajímateľ musí odovzdať takúto vec nájomcovi v stave, ktorý je spôsobilý na dohodnuté
užívanie. V prípade ak spôsob užívania nie je výslovne dohodnutý tak prenajímateľ musí odovzdať
predmet nájmu v stave spôsobilom na obvyklé užívanie. Nájomca nie je povinný platiť nájomné, ktoré
bolo dohodnuté v prípade ak pre vadu veci, ktorú nespôsobil nemohol prenajatú vec užívať dohodnutýmspôsobom. Takáto vada na prenajatej veci tak musí byť súčasne príčinou toho, že vec nemožno užívať
spôsobom, ktorý bol dohodnutý v nájomnej zmluve alebo spôsobom, ktorý zodpovedá povahe a účelu
prenajatej veci. Nájomca tak musí preukázať, že na vzniku vady veci nemal žiadny podiel. Takéto právo

na odpustenie nájomného si však nájomca musí u prenajímateľa uplatniť bez zbytočného odkladu a
to najneskôr v prekluzívnej lehote 6 mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam, ktoré toto právo
zakladajú. Pokiaľ nájomca nemôže užívať predmet nájmu po určitú dobu, tak trvá jeho právo neplatiť
nájomné po dobu, kým nie je vada predmetu odstránená a obnovená možnosť vec zo strany nájomcu
riadne užívať. Nájomná zmluva dohodnutá na dobu určitú zaniká uplynutím dojednanej doby, pričom

nájomca môže od nájomnej zmluvy odstúpiť aj z dôvodov uvedených v § 679 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Jedným z takýchto dôvodov je aj skutočnosť, že prenajatá vec sa stane nespôsobilou na
dohodnuté alebo obvyklé užívanie počas trvania nájomného vzťahu a to napriek tomu, že nájomca si
riadnym spôsobom plnil svoje povinnosti a tento stav neprivodil.
18. Započítanie pohľadávok je jedným zo spôsobov zániku záväzku s tým, že zákonné podmienky
upravuje ustanovenie § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. „ V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho

zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka.
Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky
podmienkynatopotrebné.Podmienkouzapočítaniaje,žeideodvazáväzkymedzitýmiistýmisubjektmi,
keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť
pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.

Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti
pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého
účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa

pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy
dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je
niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.“(uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010).

19. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval súd za nesporné, že medzi stranami sporu
bola platným spôsobom dohodnutá nájomná zmluva, ktorej predmetom bol rodinný dom s tým, že takáto
zmluva bola dohodnutá na dobu určitú. Za nesporné súd tiež považoval skutočnosť, že v dôsledku
nezaplatenia platby zo strany žalobcov v prospech dodávateľa elektrickej energie bola dodávka takejto
energie do prenajatého rodinného domu v období od 15.12. do 23.12.2014 prerušená a to napriek

tomu, že žalovaný vykonal v prospech žalobcov úhradu za dodávku elektrickej energie v súlade s
nájomnou zmluvou. Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že aj keď sa na vykurovanie takéhoto
domu používal zemný plyn tak v dôsledku prerušenia dodávky elektrickej energie nebolo možné takýto
dom vykurovať. Zároveň nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil dohodnuté nájomné a platby spojené
s užívaním rodinného domu za mesiac december 2014 vo výške 583,93 EUR, pričom takáto dlžná

suma pozostáva z nájomného /platby za hypotekárny úver/ vo výške 396 EUR, platby za plyn vo
výške 117 EUR, platby za dodávku elektrickej energie vo výške 54,23 EUR ako aj platby za internet
vo výške 16,70 EUR. Z uvedených skutočností a vykonaného dokazovania tak podľa názoru súdu
vyplýva, že žalobcovia ako prenajímatelia porušili svoje povinnosti tým spôsobom, že na svoje náklady
neudržiavali predmet nájmu - rodinný dom v stave spôsobilom na dohodnuté resp. obvyklé užívanie. K

prerušeniu dodávky elektrickej energie došlo v zimnom období v dôsledku čoho nemohol byť takýto dom
riadnym spôsobom vykurovaný resp. nebolo možné v takomto období používať vnútorné osvetlenie a iné
elektrické spotrebiče čím došlo k výraznému obmedzeniu žalovaného resp. jeho rodinných príslušníkov
v užívaní predmetu nájmu. Žalovaný tak nemohol riadnym spôsobom užívať takýto rodinný dom
s tým, že on ako aj jeho rodinný príslušníci, ktorí užívali predmet nájmu nezavinili svojím konaním

vznik takejto situácie. Samotný žalobcovia zároveň vo svojich výpovediach na pojednávaní potvrdili,
že v dôsledku ich konania bola prerušená dodávka elektrickej energie a preto žalovaný nemohol v
období od 15.12. do 23.12.2014 riadnym spôsobom užívať predmet nájmu. Z uvedených dôvodov tak
žalovaný nebol povinný v zmysle § 673 Občianskeho zákonníka platiť žalobcom v takomto období
nájomné, pričom výška takéhoto nájomného za uvedeného obdobie predstavuje sumu 114,97 EUR /

súd pri výpočte vychádzal z výšky nájomného 396 EUR nakoľko žalobcovia si uplatňovali nárok len
v takejto výške s poukazom na skutočnosť, že došlo k zmene nájomnej zmluvy v časti o nájomnom,
ktoré vydelil počtom 31 dní mesiaca december 2014 čo predstavuje nájomné vo výške 12,77 EUR za
1 deň x 9 dní počas ktorých bola dodávka elektrickej energie prerušená podľa zhodného tvrdeniaoboch strán sporu/. Súd zároveň podotýka, že žalovaný si svoje právo na odpustenie nájomného
uplatnil v prekluzívnej lehote 6 mesiacov a to listom zo dňa 16.1.2015, ktorý bol odoslaný na poštovú
prepravu dňa 17.01.2015 právnemu zástupcovi žalobcov nakoľko v takomto liste odmietol zaplatiť

žalobcom nájomné za mesiac december 2014 z dôvodu, že nemohol riadnym spôsobom užívať predmet
nájmu. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech žalobcov sumu 468,96 EUR nakoľko
tí preukázali predloženými listinnými dôkazmi dôvodnosť svojho nároku v takomto rozsahu. Takýto
priznaný nárok žalobcov pozostáva jednak z nezaplateného nájomného vo výške 281,03 EUR, pričom
takáto suma predstavuje rozdiel medzi mesačným nájomným vo výške 396 EUR a sumou 114,97

EUR, ktorá predstavuje alikvótnu časť nájomného za obdobie od 15.12. do 23.12.2014 počas ktorého
nemusel žalovaný platiť z vyššie uvedeného dôvodu nájomné ako aj z nezaplatených platieb za služby
spojených s užívaním rodinného domu vo výške 187,93 EUR, ktoré mal platiť žalovaný /platba za plyn
117 EUR, platba za elektrickú energiu 54,23 EUR a poplatok za internet 16,70 EUR/. Pokiaľ ide o obranu
žalovaného tak ten argumentoval v súdnom konaní, že odstúpil od nájomnej zmluvy, pričom o takejto
skutočnosti predložil odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.12.2014 adresované žalobcom. Súd na takéto

odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného neprihliadal nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by
bol takýto jednostranný prejav vôle zo strany žalovaného účinným spôsobom doručený žalobcom už
v mesiaci december 2014. Samotný žalovaný v súdnom konaní potvrdil, že nemá žiadny relevantný
dôkaz o doručení takéhoto odstúpenia od nájomnej zmluvy žalobcom, pričom tí popreli už v návrhu na
súdny zmier zo dňa 7.1.2015 ako aj pri svojej výpovedi na pojednávaní, že by im zo strany žalovaného

bolo doručené takéto odstúpenie. Túto skutočnosť potvrdila pri svojej výpovedi aj svedkyňa L. A., ktorá
uviedla, že nemajú so žalovaným doklad preukazujúci doručenie takéhoto odstúpenia a preto doručili
takéto odstúpenie žalobcom opätovne v mesiaci január 2015. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru
súdutrvalnájomnývzťahmedzižalobcamiažalovanýmiajvdecembri2014nakoľkonebolopreukázané,
že by došlo k jeho ukončeniu formou odstúpenia od zmluvy resp. iným spôsobom. Okrem toho samotná

skutočnosť, že žalovaný prestal užíva predmetný rodinný dom nemá za následok zánik nájomného
vzťahu a nemá ani vplyv na jeho povinnosť platiť dohodnuté nájomné resp. poplatky za služby spojené s
užívaním rodinného domu. Zároveň obrana žalovaného spočívala aj v započítaní jeho pohľadávky, ktorá
mu mala vzniknúť voči žalobcom z dôvodu, že tí mu napriek zmluvnému dojednaniu nevyplatili preplatok
za plyn hoci podľa uzavretej zmluvy mu vznikol takýto nárok. Ako vyplýva z predložených listinných

dokladov tak žalobkyni v 2. rade bol spoločnosťou RWE Gas Slovensko, s.r.o. vyúčtovaný preplatok za
dodávku zemného plynu vo fakturačnom období od 19.09.2013 do 18.09.2014 vo výške 261,72 EUR
s tým, že nájomný vzťah medzi stranami sporu vznikol od 1.5.2014, pričom podľa bodu 3.4 nájomnej
zmluvy boli prenajímatelia - žalobcovia povinní uhradiť žalovanému ako nájomcovi preplatok za plyn v
prípade ak výška preddavkov prekračuje výšku skutočných prevádzkových nákladov. Podľa názoru súdu

žalobcovia postupovali v súlade s takýmto ustanovením nakoľko aj podľa svedeckej výpovede svedkyne
L. A. a žalovaného zohľadnili žalobcovia takýto preplatok takým spôsobom, že žalovaný nemusel v
mesiaci september 2014 vykonať úhradu platby za plyn. Súd zároveň podotýka, že celkový preplatok
za plyn za obdobie od 19.9.2013 do 18.9.2014 bol vo výške 261,72 EU a za obdobie od 01.05.2014 do
18.9.2014, počas ktorého existoval nájomný vzťah medzi stranami sporu zodpovedá podiel žalovaného

na takomto preplatku sume 101,05 EUR /4 mesiace x 21,81 EUR preplatok za 1 mesiac fakturačného
obdobia + 13,81 EUR za mesiac september 2014 do 18.9.2014/. Žalobcovia však po dohode so
žalovaným mu započítali takýto preplatok až na sumu vo výške 147 EUR, ktorá zodpovedá mesačnej
platbezaplynaktorúnemuselžalovanýzaplatiť.Takátosumatakpresahujepodielžalovanéhonavyššie
uvedenom preplatku s tým, že takéto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa pri svojej svedeckej výpovedi.

Je tak nelogické tvrdenie žalovaného, že mu vznikol nárok na zaplatenie preplatku za plyn v celkovej
výške 261,72 EUR nakoľko nájomný vzťah, ktorý bol založený medzi stranami sporu trval len viac ako 4
a pol mesiac z vyššie uvedeného fakturačného obdobia. Súd preto takýto započítací prejav žalovaného
z titulu vyššie uvedenej pohľadávky nepovažoval za dôvodný nakoľko ten nepreukázal existenciu takejto
pohľadávky. Zároveň si žalovaný počas konania uplatňoval voči žalobcom započítanie pohľadávky vo

výške 150 EUR, ktorá mu mala vzniknúť z titulu platby v prospech žalobcu v 1. rade nakoľko mal s ním
ako predávajúcim uzavrieť ústnu kúpnu zmluvu predmetom ktorej bola zváračka, pričom žalovaný mal
takúto kúpnu cenu splácať mesačnou splátkou. V konaní však žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom
existenciu takejto pohľadávky nakoľko vzhľadom na tvrdenia žalobcu v 1 rade a žalovaného je sporné
či vôbec takáto pohľadávka vznikla, pretože v konaní nebol preukázaný právny dôvod pohľadávky, jej

výška ako aj samotná existencia a to aj s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu v 1 rade, že úhrady, ktoré
vykonal žalovaný považoval za odplatu za užívanie takejto zváračky žalovaným, pričom ten sám potvrdil,
že takýto predmet kúpy užíval určitú dobu. Tiež súd podotýka, že vôbec nebola preukázané či takáto
pohľadávka je splatná nakoľko možno započítať len splatné pohľadávky. Keďže žalovaný neuniesoldôkaznébremenooexistencietakejtopohľadávkyajejplatnéhozapočítaniataksúdnemoholprihliadnuť
na takúto procesnú obranu žalovaného s tým, že mu nebráni žiadna skutočnosť uplatniť si svoje nároky
voči žalobcom osobitnou žalobou. Súd uložil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v prospech žalobcov

spoločne a nerozdielne a to s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka nakoľko
žalobcoviabolivčaseuzavretiatakejtonájomnejzmluvybezpodielovýspoluvlastnícitakéhotorodinného
domu čo potvrdil aj samotný žalovaný.

20. Súd zamietol žalobu v rozsahu sumy 114,97 EUR s prísl. nakoľko mal za preukázané, že žalovaný v

období od 15.12.2014 do 23.12.2014 nebol povinný platiť nájomné podľa § 673 Občianskeho zákonníka
za rodinný dom, pretože ho nemohol riadnym spôsobom užívať z dôvodu, že dodávka elektrickej energie
bola prerušená, pričom žalobcovia napriek tomu, že žalovaný im uhradil platbu za elektrickú energiu tak
nevykonali mesačnú úhradu dodávateľovi elektrickej energie čim zavinili takúto situáciu. Súd podotýka,
že pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého mala byť prerušená dodávka elektrickej energie tak to bolo medzi
stranami sporu nesporné.

21. Súd priznal žalobcom aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády SR. č. 87/1995 Z. z. nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným
plnením, pretože bol povinný zaplatiť nájomné vždy najneskôr k 8. dňu kalendárneho mesiaca a to
vrátanie platieb za elektrickú energiu a plyn, resp. do 20 dňa v mesiaci pokiaľ ide o platby za internet.
Keďže žalobcovia si uplatňujú úroky z omeškania za obdobie až od 10.1.2015 do zaplatenia hoci do

omeškania sa žalovaný dostal skôr priznal súd žalobcom nárok na úroky z omeškania až od 10.1.2015,
pretože je viazaný podanou žalobou. Súd priznal úroky z omeškania z dlžnej sumy, ktorá je vo výške
468,96 EUR, pričom výška úrokov z omeškania bola určená v súlade s právnymi predpismi.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP z dôvodu, že strany sporu boli v konaní len
čiastočne úspešné, pričom žalobcovia mali v súdnom konaní úspech v rozsahu 75,48% a žalovaný mal
úspech v rozsahu 24,52%. Keďže celkový úspech žalobcov bol v súdnom konaní v rozsahu 50,96% tak
súd im v takomto rozsahu priznal aj nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.