Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311211555
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2311211555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudkýň:JUDr.

Eva Barcajová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36
234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany proti žalovaným: 1/ M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom E.
XXX/X,H.,2/E.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.XXX/X,H.,zastúpenáadvokátom:JUDr.LadislavSirank,
so sídlom Vajnorská 89, Bratislava, o zaplatenie 1 299,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15C/146/2011-80 zo dňa 9.2.2016 v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ohľadne výšky úroku
z omeškania m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške

2,76 % ročne zo sumy 511,80 eur od 24.7.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšnej časti napadnutý zamietajúci výrok p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú n á r o k na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 22 %.

III. Žalovaní 1/ a 2/ majú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie odporcom v 1. a 2. rade (akt. žalovaným 1., 2.)
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) 511,80 eur spolu so 6

% ročným úrokom z omeškania od 24.7.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že plnením jedného z odporcov (akt. zo žalovaných) zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu
tohto plnenia (prvý výrok), vo zvyšnej časti súd návrh (akt. žalobu) zamietol (druhý výrok), navrhovateľovi
(akt. žalobcovi) uložil povinnosť nahradiť odporkyni v 2. rade (akt. žalovanej 2.) náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 49,60 eur, k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
(tretí výrok), odporcovi v 1. rade (akt. žalovanému 1.) náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok).

2. Uvedený rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1,
2, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných
1/ a 2/ vnikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, na
základe ktorej bol právnemu predchodcovi žalovaných 1/ a 2/ poskytnutý úver, ktorý sa tento zaviazal
vrátiť (splatiť) prostredníctvom pravidelných mesačných splátok. Právnemu predchodcovi žalovaných1/ a 2/ bol poskytnutý úver vo výške 995,82 eur, pričom z jeho strany boli uhradené splátky celkom vo
výške 484,02 eur. Zmluva o úvere neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Na základe uvedeného je teda potrebné v
danom prípade poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle ustanovenia §
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol,
nakoľko mal zato, že uzatvorená zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti,
a teda úver, ktorý bol právnemu predchodcovi žalovaných 1/ a 2/ poskytnutý, mu bol poskytnutý bez

úrokov a bez poplatkov, t. j. vo výške 995 eur. Rovnako tak žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, pretože
v danom prípade došlo k omeškaniu sa s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie však žalobcovi
nepriznal uplatnenú výšku úrokov z omeškania, nakoľko táto nebola v súlade so zákonom. Žalobcovi
bol priznaný zákonný úrok vo výške 6 % ročne.

4. Súd prvej inštancie plne úspešnému žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania, aj keď mu právo

vzniklo, a to z toho dôvodu, že žalovaný 1/ si náhradu trov konania neuplatnil, žiadne trovy mu v konaní
nevznikli a žiadne mu nevyplývali ani zo súdneho spisu. Súd prvej inštancie žalovanej 2/ priznal náhradu
trov konania v celkovej výške 49,60 eur, ktoré predstavujú 21,24 % z celkovej sumy trov konania, ktoré
by boli priznané žalovanej 2/ k náhrade, v prípade keď by táto mala vo veci úspech 100 % (233,33 eur).

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podal písomne odvolanie žalobca.
K odvolaniu pripojil Splátkový kalendár zmluvy. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so zdôvodnením
súdu prvej inštancie, že uzatvorená zmluva neobsahovala všetky predpísané náležitosti, a teda úver
bol poskytnutý právnemu predchodcovi žalovaných 1/ a 2/ bez úrokov a bez poplatkov. Klientovi bol
zasielaný splátkový kalendár. Žalobca považuje za splnené všetky náležitosti zmluvy o úvere, ktoré

vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie upravil výšku úrokov z omeškania z
navrhovaných0,024%dennena6%ročne,ktorúodôvodniltým,ženebolavsúladesozákonom.Včase
vzniku omeškania, t. j. 24.7.2009, bola základná úroková sadzba vo výške 1 %. V zmysle nariadenia
si žalobca mohol uplatňovať úrok z omeškania v zákonnej výške 9 %, pričom pri dennom úroku z
omeškania vo výške 0,024 %, je to 8,76 %, to znamená menej ako je zákonný nárok. Žalobcovi nie

je dostatočne zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie znížil sadzbu na 6 %. Žiada, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby ho zmenil tak,
že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.299,48 eur s 8,76 % ročným
úrokom z omeškania od 24.7.2009 do zaplatenia.

6. Žalovaní 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho
súdneho poriadku, § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1

Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne
§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne
§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205
ods. 2 písm. f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktorý má ekvivalent
v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného

sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporovéhoporiadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého zamietajúceho výroku

ohľadne výšky úroku z omeškania (§ 388 Civilného sporového poriadku) a pre potvrdenie napadnutého
zamietajúceho výroku vo zvyšnej časti a závislých výrokoch o náhrade trov konania (§ 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 1.299,48 eur a úroku z omeškania vo výške 0,024

% denne zo sumy 1.299,48 eur od 24.7.2009 do zaplatenia. Už právoplatnou časťou preskúmavaného
rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie žalovaným 1/ a
2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 511,80 eur úrokom z omeškania
vo výške 6,00 % ročne od 24.7.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia. Keďže žalovaní
1/ a 2/ proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodali, v tejto vyhovujúcej časti rozsudok súdu

prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý
zamietajúci výrok a závislé výroky o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na
rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie
právne správne posúdil jeho nárok.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 26.9.2008 bola medzi žalobcom ako poskytovateľom úveru a
právnym predchodcom žalovaných Y. V., narodeným XX.XX.XXXX, zomrelým XX.X.XXXXX (ďalej aj
„právny predchodca žalovaných“) ako klientom uzatvorená Úverová zmluva č. 3809129101, na základe
ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť právnemu predchodcovi žalovaných úver vo výške 995,82
eur a právny predchodca žalovaných sa zaviazal zaplatiť predmetný úver v 60 mesačných splátkach

vo výške 26,52 eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 20,02 %, RPMN predstavovala 22,20 %,
priemerná hodnota RPMN predstavovala 61,36 % s tým, že celkové náklady spotrebiteľa predstavujú
sumu 595,50 eur. Listom zo dňa 23.7.2009 žalobca vyzval právneho predchodcu žalovaných k
okamžitej úhrade zostávajúcej časti úveru spolu so zmluvnou pokutou vo výške 1.475,19 eur vzhľadom
ku skutočnosti, že napriek opakovaným výzvam nesplácal úver riadne a včas. Právny predchodca

žalovaných zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru dňa 29.12.2008 sumu 53,04 eur, dňa 26.1.2009
sumu 26,52 eur, dňa 25.2.2009 sumu 26,52 eur, dňa 25.3.2009 sumu 26,52 eur, dňa 24.7.2009
sumu 96,14 eur, dňa 28.12.2009 sumu 26,52 eur, dňa 24.2.2010 sumu 26,52 eur, dňa 4.5.2010 sumu
26,52 eur a po zosplatnení úveru ešte sumu 175,71 eur, teda celkom 484,02 eur. V zmysle uznesenia
Okresného súdu Galanta vo veci prejednania dedičstva po právnom predchodcovi žalovaných č. k.

5D 92/2011-58, Dnot 164/2011 zo dňa 21.1.2014 pohľadávku žalobcu z titulu Úvreovej zmluvy č.
3809129101 uzatvorenej dňa 19.9.2008 ku dňu smrti vo výške 1.299,48 eur nadobudli žalovaní 1., 2.
každý v 1/2-ici.

11. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) upravujúceho zmluvu o
spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. b), keď poukázal na to, že v prejednávanom prípade právny vzťah
medzi žalobcom a pôvodným žalovaným je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1, 3,

4, § 53 ods. 1,).

12. Súd prvej inštancie zamietol v časti žalobu dôvodiac, že úverová zmluva neobsahuje termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v
takomto prípade sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia

§ 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nesúhlasil s takýmto právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, uvádzal, že pôvodnému žalovanému
bol zasielaný splátkový kalendár a považuje všetky náležitosti zmluvy o úvere za splnené.

13. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.

slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ
nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa ztoho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník -
"profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

14. Uzavretú úverovú zmluvu odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel
správneajsúdprvejinštancie,anespochybnilanižalobca.Žalobcaakoprávnickáosobaposkytolvrámci
svojhopodnikaniaúverpôvodnémužalovanému,ktorýnekonalvrámcipredmetusvojhopovolaniaalebo
podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru, teda
poskytnutie peňažných prostriedkov bez dohodnutého účelu ich použitia. Spotrebiteľská zmluva nesmie

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi úverovej
zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).

S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je
Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť a
bezpoplatkovosť predmetného úveru s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 3 posledná veta zákona o
spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané z obsahu úverovej zmluvy, ktorú podrobil kontrole, že
neobsahuje údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie

§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo namietal žalobca v odvolaní. Odvolací súd
považuje závery súdu prvej inštancie uvedené v preskúmavanom rozsudku za náležité a na zdôraznenie
ich správnosti predkladá ďalšiu argumentáciu.

16. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom

nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť
právnych služieb dodávateľa a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii

je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany
tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový

stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a ustanovil osobitné náležitosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy
bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie

ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z
uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v ustanovení § 4
ods. 3 veta posledná, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich
neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciu pre
dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

17. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a

l). Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon v ustanovení § 4 ods. 1, 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov predpisuje ďalšie formálne a
obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úverenevyžaduje (§ 4 ods. 1 citovaného zákona). Obsahové náležitosti sú vymedzené v ustanovení § 4 ods.
2 citovaného zákona. Ustanovenie § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona musí
byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých
obsahových náležitostí zmluvy, postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, robí z týchto náležitostí
nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predpísaná písomná forma

musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplývajúcimi jednak z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo
vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona. Pokiaľ
zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ustanovení § 4 ods. 3
posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere
neobsahuje termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov z dôvodu, že pôvodnému žalovanému bol
zasielaný splátkový kalendár.

19. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že v nej nie je uvedený termín splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Konkrétne v bode 41. úverovej zmluvy označenom ako „termín splatnosti splátok“
nie je uvedený vôbec žiaden údaj, táto kolónka je prázdna, resp. nevyplnená. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd dopĺňa, že zákon ukladá povinnosť v zmluve

o spotrebiteľskom úvere uviesť termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to za účelom
zabezpečenia dostatku presných informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické
znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje uvedenie tohto údaju v zmluve, pričom absencia
tejto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými

relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru, vrátane uvedenia splatnosti splátok spôsobom,
ktorý umožní spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy jednotlivých splátok úveru.
Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ
mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť
primerané informácie nielen o podmienkach poskytnutia úveru a nákladoch spojených s úverom,

ale aj o podmienkach splácania už poskytnutého úveru. Zákonom stanovené náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak,
aby sa dokázal zorientovať v jeho povinnostiach vyplývajúcich mu zo záväzkového vzťahu. Odvolací
súd má za to, že citované ustanovenie nemožno naplniť tým, že veriteľ mimo obsahu samotnej zmluvy
o úvere, ktorá má obsahovať náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch (vrátanie písm. i)) dodatočne zašle dlžníkovi splátkový kalendár, na ktorý samotná úverová
zmluva vôbec neodkazuje. Navyše žalobcom predložený splátkový kalendár obsahuje dátumy splátok
1. - 9., hoci počet splátok podľa úverovej zmluvy je 60. Uvedenie termínu splatnosti jednotlivých splátok
poskytuje spolu s podstatnými predpísanými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere celkový
sumár povinností spotrebiteľa z konkrétneho spotrebiteľského úveru. Postup žalobcu ako veriteľa, ktorý

v zmluve neuvedie termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je neakceptovateľný
a javí známky úmyselného obchádzania zákona a konania v rozpore s povinnosťami veriteľa a úctou k
právam spotrebiteľa. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje absenciu tejto náležitosti
v úverovej zmluve.

20. Naviac odvolací súd poznamenáva, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva
je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má podobu štandardnej formulárovej zmluvy,
ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení
vzhľadom na formulárovú pretlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ
sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval alebo

zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska
informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.21.Aktedasúdprvejinštanciepovažovalúverposkytnutýžalobcomprávnemupredchodcovižalovaných
v zmysle úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských
úveroch za bezúročný a bez poplatkov, dospel k správnemu právnemu záveru.

22. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie mu v rozpore so zákonom
priznal nárok na úroky z omeškania len vo výške 6 % ročne, je táto odvolacia námietka opodstatnená.
Keďže v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v prípade, v prípade porušenia zmluvných
povinností neplnenia peňažného dlhu, t. j. dohodnutých splátok úveru, riadne a včas (meškanie dlžníka),

je potrebné postupovať podľa § 517 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 10b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie
spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 30.6.2010 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

27. Žalobca v prejednávanej veci žiadal o priznanie úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne, t. j.
8,76 % ročne. Súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

istinu v sume 511,80 eur i úrok z omeškania vo výške 6,00 % ročne zo sumy 511,80 eur od 24.7.2009
do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol, teda zamietol žalobu (mimo iného) i v časti o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 2,76 % ročne zo sumy 511,80 eur od 24.7.2009 do zaplatenia. V zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z

omeškania určuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v závislosti od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zverejnenej na webovej stránke www.nbs.sk. To
znamená, že po celú ďalšiu dobu omeškania zostáva nemenná. Citované intertemporálne ustanovenie
§ 10b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka,jasnedefinujerozhodnúskutočnosťurčujúcuprávnuúpravuvýškyúrokuzomeškania,ktorou
je deň vzniku omeškania za predpokladu, že k omeškaniu došlo pred 1.7.2010, čo je aj prejednávaný
prípad.
K omeškaniu s plnením predmetného dlhu došlo dňa 24.7.2009, a preto sa v súdenom spore aplikuje
nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, v znení účinnom do 30.6.2010, ktoré žalobcovi umožňovalo pri základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu 1,00 % (platnej
od 13.5.2009) po tomto termíne požadovať úroky z omeškania do výšky 9,00 % ročne, keďže v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 30.6.2010, je výška úrokov z omeškania o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca žiadal o priznanie úroku z omeškania vo výške 8,76
%, hoci mal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne, teda menej, ako má nárok.
Preto bola opodstatnená požiadavka žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,76 % ročne
a súd prvej inštancie nesprávne žalobu (mimo iného) zamietol i v časti o zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 2,76 % ročne zo sumy 511,80 eur od 24.7.2009 do zaplatenia.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku ohľadne výšky úroku z omeškania v zmysle ustanovenia § 388 Civilnéhosporovéhoporiadkuzmeniltak,žežalovaným1/a2/uložilpovinnosťzaplatiťžalobcoviúrokzomeškania
vo výške 2,76 % ročne zo sumy 511,80 eur od 24.7.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšnej časti napadnutý zamietajúci výrok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

29. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

30. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj
o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

35. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v zamietajúcom výroku z časti zmenil,
je v zmysle citovaného ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku povinný rozhodnúť aj o
nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

36. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia
§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer
úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany).
Vo výške rozdielu má strana právo, aby jej druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila
pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu

nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

37. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd rozhodol podľa
ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 Civilného

sporového poriadku tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhrada trov konania na súde prvej
inštancie v rozsahu pomeru ich úspechu, ktorý je 22 %. Žalobca žiadal v konaní pred súdom prvej
inštancie o priznanie sumy 1.299,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,76 % ročne zo sumy
1.299,48 eur od 24.7.2009 do zaplatenia, čo znamená, že v prípade plného úspechu by mu bola ku
dňu rozhodnutia odvolacieho súdu priznaná suma 2.220,14 eur (istina 1.299,48 eur a úrok z omeškania

920,66 eur, t. j. úrok z omeškania 8,76 % ročne zo sumy 1.299,48 eur od 24.7.2009 do 22.8.2017) a
úspešný bol v časti jeho požiadavky o zaplatenie sumy 874,40 eur (istina 511,80 eur a úrok z omeškania
362,60 eur, t. j. úrok z omeškania 8,76 % ročne zo sumy 511,80 eur od 24.7.2009 do 22.8.2017). Potom
podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 39 % (874,40 eur : 2.220,14
eur x 100) a hrubý úspech žalovaných v rozsahu 61 % (100 % - 39 %) a tým daný prevažný čistý

úspech žalovaných v rozsahu 22 % (61 % - 39 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaných
na náhradu účelne vynaložených trov konania pred súdom prvej inštancie práve takýmto percentom.
O výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení
veci.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku tak, že
žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu pomeru ich úspechu,ktorý je 84 %. Žalobca žiadal v odvolacom konaní o priznanie sumy 787,68 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,76 % ročne zo sumy 787,68 eur od 24.7.2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 2,76
% ročne zo sumy 511,80 eur od 24.7.2009 do zaplatenia, čo znamená, že v prípade plného úspechu

by mu bola ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu priznaná suma 1.459,98 eur (istina 787,68 eur, úrok
z omeškania 558,06 eur, t. j. úrok z omeškania 8,76 % ročne zo sumy 787,68 eur od 24.7.2009 do
22.8.2017, úrok z omeškania 114,24 eur, t. j. úrok z omeškania 2,76 % ročne zo sumy 511,80 eur od
24.7.2009 do 22.8.2017) a úspešný bol v časti jeho požiadavky o zaplatenie sumy 114,24 eur (úrok
z omeškania 2,76 % ročne zo sumy 511,80 eur od 24.7.2009 do 22.8.2017). Potom podľa výsledku

konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 8 % (874,40 eur : 2.220,14 eur x 100) a hrubý
úspech žalovaných v rozsahu 92 % (100 % - 8 %) a tým daný prevažný čistý úspech žalovaných v
rozsahu 84 % (92 % - 8 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaných na náhradu účelne
vynaložených trov odvolacieho konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov odvolacieho
konaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpodľaustanovenia§262ods.2Civilného
sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).