Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1Csp/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716203828
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2716203828.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s. r. o., so sídlom: Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154,
zast. splnomocnencom: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, Bratislava
proti žalovanému: P. P., K.. XX.XX.XXXX, O.: Š. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 433,68 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 322,66 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od
30.08.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 48,8 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 433,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,55 % ročne od 30.08.2013 do zaplatenia
z titulu nesplateného zvyšku pôžičky čerpanej zmluvou o pôžičke zo dňa 15.04.2013 evid.č. 20412268,
trovy konania, trovy právneho zastúpenia.
2. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej

len C.s.p. ) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a. ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
3. Podľa § 297písm. b) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V danej právnej veci ide vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky o drobný spor, a preto súd
rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania s použitím ust. § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. . Podľa ust. §
219 ods. 3 C.s.p. súd poukazuje na to, že túto vec rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania aoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
dňa 27.07.2017, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

6. Po vyvolaní veci sud sa zistil že sa strany sporu a splnomocnenec žalobcu na vyhlásenie rozsudku
nedostavili.

7. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke 15.04.2013 evid.č. 20412268, predžalobnou

upomienkou zo dňa 08.07.2013, prehľadom splátok a úhrad ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento
skutkový stav veci:
8. Žalobcu uzavrel so žalovaným, fyzickou osobou, dňa 15.04.2013 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej poskytol žalovanému pôžičku v sume 370,83 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté
pravidelné mesačné splátky po 72,28 eur v počte 6 splátok, celkové náklady spotrebiteľa 62,85 eur,
kúpna cena 419,- eur ( kanc. a výpočtová technika), akontácia 48,17 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli

RPMN v sume 72,84 %, ročnú úrokovú sadzbu 72,84 %, konečnú splatnosť: 10/2013. Z obsahu zmluvy
mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 72,28 eur, čiže nie je presne
špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia
zmluvy. Zmluvou o poskytnutí pôžičky sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky
do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 433,68 eur

( 6 krát splátka po 72,28 eur, akontácia bola zaplatená vo výške 48,17eur) a splniť ostatné povinnosti
podľa tejto zmluvy.
9. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad a zmluvy súd zistil, že žalovaný reálne vyčerpal
sumu 370,83 eur. Pôžička ( finančné plnenie) bolo teda 370,83 eur. Ďalej mal súd preukázané z obsahu
prehľadu splátok a úhrad, že žalovaný z poskytnutej pôžičky splatil celkovo len 48,17 eur .

10. V rámci všeobecných obchodných podmienok si dohodli splácať splátky vždy do 20 dňa v mesiaci
11. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 15.04.2013), zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia,
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 11ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.
15. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti
zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy
pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48
OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
(hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 30.08.2013 bola vo výške 0,5%.18. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná len
v časti dôvodne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy
o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach

a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných
skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na
základe písomnej zmluvy o pôžičke žalobca uzatvoril so žalovaný zmluvu na pôžičku (úver) vo výške
433,68 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 72,28 eur
splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, počet mesačných splátok 6, celková suma reálne poskytnutého

finančného plnenia žalobcom, teda na splatenie pôžičky je suma 370,83 eur, RPMN vo výške 72,84 %,
ročná úroková sadzba 72,84 %. Žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, ku dňu tohto rozhodnutia
zaplatil z pôžičky (úveru) v splátkach celkom len sumu 48,17 eur. Žalobca vyhotovil listinu zo dňa
08.07.2013 výzvu/predžalobnú upomienku smerujúcu k okamžitej úhrade celej nesplatenej pôžičky
do troch dní od doručenia výzvy žalovanému. Výzva bola žalovanému doručená a neprevzal si ju s
poznámkou „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a dňa 26.08.2013 sa vrátila žalobcovi.. Žalobca

si uplatnil úrok z omeškania od 30.03.2013 vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy, a to s poukazom na
uvedenú výzvu.
19. Z obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) a f) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných
poplatkov a určená konečná splatnosť úveru . Bola uvedená len výška mesačnej splátky a počet

splátok. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné
náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie
auvedeniejednotlivýchčiastokúveruniejesvojvoľné,alepredstavujúprehľadnévymedzeniepovinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči

dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok
a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do
zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do
mesačnej splátky. Súčasne lehota splatnosti je v zmluve určená iba určením mesiaca a roku 10/2013,
čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f)

ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť
si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno
dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a
pojem, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) a f) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok,
nie len výšku splátok a počet splátok, ako i dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto
odčítaním zaplatenej sumy žalovaným 48,17 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 370,83 eur zistil,

že žalovaný žalobcovi dlhuje sumu 322,66 eur.
20. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994

o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999
o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá
upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 15.04.2013), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 15.04.2013), spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 15.04.2013), neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ
v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie
a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

26. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 15.04.2013), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy (účinný k 15.04.2013), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách
28.Podľa§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely

tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

29. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a
sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom
formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie
zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti
súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je

zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym
spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého
jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania
žalobcu nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to
najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

30. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba bola podaná dôvodne len
v časti 328,02 eur. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
31. Na úver/pôžičku je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný
preukázateľne uhradil z reálne poskytnutej pôžičky žalobcom v sume 370,83 eur len sumu 48,17 eur,
a preto je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť sumu 322,66 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
od 30.08.2013 do zaplatenia. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške, a to v súlade s vyššie

citovanými predpismi ku dňu 30.08.2013 t.j. s poukazom na bod 6.1 a 6.2 zmluvných
podmienok zmluvy o pôžičke, kedy bola žalovaný povinný splácať splátky do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi tak, ako žiadal k uplynutiu trojdňovej
lehoty od doručenia výzvy - predžalobnej upomienky ( resp. od jej vrátenia žalobcovi, ako neprevzatá
žalovaným v odbernej lehote ) žalovaným na splatenie celého dlhu, lebo uvedenú výzvu predžalobnú

upomienku . V ostatnej časti žalobu súdu zamietol, preto že úver/ pôžičku súd považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Zamietnutá časť žaloby predstavuje finančné plnenie, ktorá je zložené z úrokov a
poplatkov.32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p.
a v časti úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 48,80
% z celkových trov konania. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom:

žalobca žiadal zaplatiť 433,68 eur, súd mu priznal sumu 322,66 eur. Teda úspech žalobcu bol 74,40 %
(322,66 x 100/433,68), úspech žalovaného bol 25,60 % (100-74,40) a čistý úspech žalobcu bol 48,80
% (74,40-25,60 = 48,80 %).

36. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o

výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).