Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/248/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316219590
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316219590.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci oprávneného (otca): P.
A., G.. XX.X.XXXX, K. T. W. XXX/XX, J., štátny občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Denisou
Jánošíkovou, Klincová 35, Bratislava proti povinnej (matke): T.. K.. B. A., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XXXX/
X R., P., štátny občan SR, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4 Bratislava,

IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., o návrhu na
výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou: P. A., G.. XX.XX.XXXX, K. V.A. XXXX/X R., P., štátny
občan SR, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Krátka
1, Senec, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 51Em/8/2016-129 zo
dňa 6.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava III pod č. k. 51Em/8/2016-129 zo dňa

6.2.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením nariadil výkon rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.6.2015, č. k. 51P/9/2015-131, v spojení s opravným uznesením
zo dňa 27.8.2015, č. k. 51P/9/2015-159, ktorý v časti úpravy styku otca s maloletou nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.8.2015.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na
súde prvej inštancie dňa 7.12.2016 a doplneným ďalšími podaniami, sa otec maloletej P. ako
oprávnený domáhal nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.6.2015, č.
k. 51P/9/2015-131, v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.8.2015, č. k. 51P/9/2015-159, v časti
úpravy jeho styku s maloletou s tým, že vo svojom návrhu sa oprávnený podrobne vyjadroval k realizácii
styku s maloletou, pričom uviedol, že jeho styk s maloletou sa nerealizuje z dôvodu konania a správania

sa matky, ktorá na základe vyfabulovaného incidentu, ku ktorému nikdy nedošlo, odmieta maloletú na
styk riadne pripraviť a otcovi ju odovzdať. Od 24.11.2016 sa styk otca s maloletou nerealizuje a to
napriek snahe otca s maloletou sa kontaktovať s tým, že v čase realizácie styku matka maloletú na
styk nepripraví. Oprávnený odkázal na listinné dôkazy, ktoré založil do súdneho spisu a mal za to,
že preukazujú vedomé neplnenie rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou zo strany matky.
Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že matka maloletej vo svojom

vyjadrení navrhla, aby súd výkon rozhodnutia odložil, pričom sa podrobne vyjadrila k návrhu otca na
nariadenie výkonu rozhodnutia a rovnako tak k incidentu, ktorý sa mal odohrať medzi otcom a maloletou
dňa 23.11.2016 a ktorý spôsobil, že sa styk otca s maloletou nerealizuje. Povinná uviedla, že nie je
pravdou, že by maloletej v styku s otcom bránila, pri každej realizácii styku sa otec stretne s maloletou
v priestoroch vchodových dverí, maloletá sa však vyjadrí, že s ním nechce ísť. Povinná poukazovala na
kroky, ktoré boli ohľadom predmetného incidentu vykonané, ako aj na to, že ošetrujúca psychologička

maloletej v súčasnosti neodporúča realizáciu styku otca s maloletou. Maloletá prežila traumatizujúci
zážitok, má z oprávneného strach a táto situácia vyvoláva u maloletej silné negatívne reakcie na osobuoprávneného, pričom povinná má za to, že za uvedenú situáciu je zodpovedný výlučne otec maloletej.
Ďalej súd prvej inštancie veľmi stručne zhrnul zistený skutkový stav, týkajúci sa len zistení v súvislosti
s obsahom exekučného titulu a ďalších procesných návrhov oprávneného a povinnej vo vzťahu k

navrhovaným zmenám úpravy styku a uviedol, že súd mal po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu za preukázané, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie výkonu rozhodnutia
a konštatoval, že vykonávaný rozsudok je riadnym exekučným titulom, disponuje vykonateľnosťou a súd
doposiaľ nezhliadol, že by po jeho vzniku nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik uloženej povinnosti.
Matka síce nerealizovanie styku otca s maloletou odôvodňuje okolnosťami, ktoré považuje za objektívne

a na ktoré podľa vlastných vyjadrení nemá dosah, s uvedeným tvrdením sa súd za súčasného stavu
nestotožnil a návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia vyhovel.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
návrh na výkon rozhodnutia zamietne a prizná matke nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Svoje odvolanie povinná odôvodnila tým, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili

zánik uloženej povinnosti a súčasne uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne,
nakoľko neobsahuje dostatočné zdôvodnenie, ktoré by dostatočným a nezameniteľným spôsobom
zdôvodňovalo výrok napadnutého rozhodnutia, pričom sa súd prvej inštancie vyhol akémukoľvek
hodnoteniu dôkazov, ktoré v konaní vykonal a obmedzil sa len na ich výpočet, pričom napríklad pri
dôkaze uvedenom v bode 3 napadnutého rozhodnutia úplne absentuje aspoň stručný obsah pohovoru

s maloletou a preto nie je vôbec zrejmé, na základe akých skutočností súd dospel ku kľúčovému
záveru uvedenému v bode 13 napadnutého rozhodnutia. Takýto postoj súdu považuje povinná za
mimoriadne povrchný a to obzvlášť v prípade, keď sa jedná o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci 5-
ročného dieťaťa, pričom vo všeobecnosti by súdy mali v prípadoch nariadenia výkonu rozhodnutia vo
veci starostlivosti o maloleté deti mimoriadne citlivo a dôsledne pristupovať k hodnoteniu skutkového

stavu. Povinná v odvolaní uviedla, že takýto prístup v napadnutom rozhodnutí absolútne absentuje a
súd bez hlbšieho vysporiadania sa s názorom maloletej v danej veci vydal autoritatívne rozhodnutie,
ktoré v prípade jeho realizácie môže zanechať vážne stopy na psychike maloletej, ktorá styk s otcom
v súčasnej dobe absolútne odmieta. Súčasne povinná v odvolaní poukázala na skutočnosť, že súd
prvej inštancie je v súčasnej dobe dôkladne oboznámený so skutkovým stavom, nakoľko ten istý senát

súbežne prejednáva návrh na úpravu práv a povinností k maloletej vedený pod sp. zn. 37P/126/2016
a v predmetnom súdnom spise sa už v čase vydania napadnutého rozhodnutia nachádzalo „Vyjadrenie
detského psychológa“ Mgr. Tatiany Zimovej Tordajiovej zo dňa 25.11.2016 a súčasne povinná v odvolaní
poukázala na skutočnosť, že dňa 11.2.2017 bol vypracovaný „Znalecký posudok č. 5/2017 zo dňa
11.2.2017, vo veci starostlivosti o maloletú P. A. a úpravu výkonu práv a povinností jej rodičov a to matky

B.A.aotcaP.A.“PhDr.FrantiškomValúchom,znalcomzodborupsychológie,ktorýtvorísúčasťsúdneho
spisu ako príloha k podaniu „Doplnenie návrhu na odklad výkonu rozhodnutia“ zo dňa 17.2.2017 a ktorý
opätovne potvrdzuje skutočnosť, že je to práve maloletá, ktorá v súčasnej dobe odmieta styk s otcom
a preto je vydanie napadnutého rozhodnutia neopodstatnené. Vzhľadom na kategorické vyhlásenia
znalca vo vzťahu k aktuálnej úprave styku otca s maloletou, ktorú považuje za nevhodnú a vzhľadom

na znalcom odporúčaný model styku otca s maloletou, má povinná za to, že vydanie napadnutého
rozhodnutia nemá žiadne opodstatnenie, ba naopak je jednoznačné, že výkon rozhodnutia je v súčasnej
dobe v príkrom rozpore so záujmami maloletej. Na podporu svojich tvrdení povinná k odvolaniu pripojila
Stanovisko zo dňa 2.3.2017, vypracované občianskym združením „Deti patria rodičom“.
4. Oprávnený predložil súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie k odvolaniu povinnej

zo dňa 11.4.2017, v ktorom poukázal na § 377 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku a uviedol, že má za to, že na podanie odvolania nebola splnená zákonná podmienka. Uviedol
ďalej, že pod vykonateľnosťou exekučného titulu je nutné rozumieť účinky (vlastnosti) rozhodnutia,
ktoré umožňujú núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená, pričom vykonateľnosť exekučného titulu je potrebné

skúmať ex offo a to ako z formálnej stránky, tak aj zo stránky materiálnej. Formálna vykonateľnosť
exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti a materiálnou vykonateľnosťou je potrebné
rozumieť vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V prípade
nariadenia výkonu rozhodnutia, ktorým sa upravuje styk oprávneného s maloletou Romanou, je
materiálna stránka vykonateľnosti naplnená tým, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, obsahuje

okrem presnej individualizácie účastníkov konania aj presné (určité) vymedzenie práva a jemu
zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a tiež presne stanovený čas, kedy má k plneniu dochádzať.
Súčasne oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že rovnako po vzniku exekučného titulu nenastali
žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik uloženej povinnosti. Matka vo svojom odvolaní síce uvádza,že dňa 11.2.2017 bol vypracovaný znalecký posudok č. 5/2017 súdnym znalcom PhDr. Františkom
Valúchom, znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie
dospelých, psychológie sexuality a psychológie dopravy, ku ktorému sa otec dôkladne vyjadril vo svojom

vyjadrení k návrhu na odklad výkonu rozhodnutia. Oprávnený považuje odvolanie matky za chybné
a vadné, ktoré nespĺňa náležitosti podľa zákona a z toho dôvodu oprávnený žiada, aby odvolací súd
odvolanie matky zamietol.
5. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 7.7.2017 oprávnený uviedol, že sa pridržiava svojho podania
zo dňa 11.4.2017, ktorým sa vyjadril k odvolaniu matky. Súčasne oprávnený v predmetnom vyjadrení

uviedol skutočnosti, týkajúce sa jeho vnímania súčasnej situácie s tým, že vinu za súčasný stav
oprávnený pripisuje výlučne matke ako povinnej.
6. Kolízny opatrovník maloletej v písomnom podaní zo dňa 11.7.2017 vyjadril nesúhlas s nariadeným
výkonom rozhodnutia z nasledovných dôvodov: je preukázané, že styk maloletej s otcom je marený
samotnou maloletou; matka maloletú na styk s otcom riadne a včas pripravuje a pozitívne motivuje,
aktívne spolupracuje s odborným tímom; úrad sa nestotožňuje s návrhom otca na zmenu zverenia

maloletej P. do jeho osobnej starostlivosti s poukázaním na súčasnú situáciu a postoj maloletej;
otec maloletej nedodržuje odporúčania kolíznej opatrovníčky ohľadne upustenia od domáhania sa
maloletej v čase stanovenom na styk - v iné dni ako len tie dni, ktoré sú určené právoplatným súdnym
rozhodnutím, nakoľko toto konanie sťažuje prácu s maloletou P., zväčšuje jej averziu voči nemu a
zhoršuje jej psychický stav; napriek tej skutočnosti, že s maloletou a s rodičmi pracuje od 21.3.2017

intenzívne odborný tím, ktorého cieľom je zmeniť postoj maloletej k otcovi, jeho súčasné správanie toto
neumožňuje. V závere svojho podania kolízny opatrovník uviedol, že úrad kontaktoval detskú pediatričku
M.. E. G. o stanovisko, akou formou budú riešené vzniknuté psychosomatické problémy maloletej.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého

rozhodnutiasúduprvejinštancievmedziachdanýchrozsahomodvolaniaaodvolacímidôvodmivzmysle
§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa § 375 CMP súd rozhoduje uznesením.
11. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

12. Podľa § 376 ods. 2 CMP súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
13. Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
14. Podľa § 377 ods. 2 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili

zánik uloženej povinnosti.
15. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
16. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

17. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
18. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.
19. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a

vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
20. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
21. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

22. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
23. Predmetné konanie o výkon rozhodnutia začalo podaním návrhu otca maloletej ako oprávneného, na
nariadenievýkonurozhodnutiavčastiúpravystykuotcasmaloletýmdieťaťomanapadnutýmuznesením
súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia v zmysle návrhu oprávneného.24. Povinná svoje odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu odôvodnila existenciou okolností, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik uloženej povinnosti. V tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že existencia zákonom predpokladaných okolností musí byť objektivizovaná a nemôže byť

založená výlučne na subjektívnom postoji odvolateľa. Až po vydaní napadnutého rozhodnutia súdom
prvej inštancie bol zo strany povinnej predložený znalecký posudok č. 5/2017 súdnym znalcom PhDr.
Františkom Valúchom zo dňa 11.2.2017, ktorý nemal súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania
k dispozícii.
25. Súčasne povinná v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne,

nakoľko neobsahuje dostatočné zdôvodnenie, ktoré by dostatočným a nezameniteľným spôsobom
zdôvodňovalo výrok napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 66 CMP a uvádza, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v ňom absentuje akékoľvek
relevantné a presvedčivé odôvodnenie výroku napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza žiadne hodnotenie skutkových tvrdení oprávneného a povinnej
vo vzťahu k realizácii styku otca s maloletou v zmysle exekučného titulu a s tým súvisiace hodnotenie

dôkazov, ktoré súd prvej inštancie viedlo ku konštatácii uvedenej v bode 13 odôvodnenia a ani to,
akým spôsobom sa vysporiadal s názorom maloletej v danej veci, s odmietavými postojom maloletej k
oprávnenému a jeho dôvodmi.
26. Zo znenia § 234 ods. 2 CSP vyplýva, že ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku, pričom z dikcie ustanovenia § 220 ods. 2 CSP vyplýva pre

súd povinnosť jasného, výstižného a presvedčivého odôvodnenia svojho rozhodnutia. Požiadavku
riadneho odôvodnenia rozhodnutia súd splní tým, že z jeho rozhodnutia je zrejmý podstatný a výstižne
interpretovaný myšlienkový postup (t.j. podstatné úvahy), ktorý súd viedol k záveru vyslovenému v
enunciáte (výroku) rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery,
ktoréprijal.Výrokrozhodnutiamusíbyťdostatočneodôvodnenýadôvodymusiabyťjasnéapresvedčivé.
Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Tieto požiadavky napadnuté
uznesenie nespĺňa.
27. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je

vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, nakoľko súd týmto procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
28. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať,
z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič

povinný, ako aj oprávnený (porov. uznesenie Okresného súdu Bratislava III vo veci 37Em 3/2012).
29. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu uvádza, že zo spisu súdu prvej inštancie je zrejmé,
že v súčasnosti sa styk oprávneného s maloletou v zmysle predmetného exekučného titulu nerealizuje v
dôsledkuodmietavéhopostojamaloletejkoprávnenému.Maloletásvojnázorprezentujeveľmivýrazným
spôsobom tak verbálne, ako aj rôznymi psychosomatickými prejavmi s tým súvisiacimi. Oprávnený

nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdenú skutočnosť, že styk otca s maloletou
nie je realizovaný zavinením matky ako povinnej, naopak zo spisu vyplýva, že k odmietavému postoju
maloletej k oprávnenému došlo v dôsledku incidentu oprávneného s maloletou, ku ktorému malo dôjsť v
novembri 2016 a v dôsledku nie najvhodnejšieho postoja oprávneného k tomu, ako celý incident vníma
maloletá. Tieto skutočnosti nevyplývajú len z tvrdení povinnej, ale aj zo správ kolízneho opatrovníka a

občianskeho združenia „Deti patria rodičom“, pričom súčasťou spisu sú početné správy občianskeho
združenia „Deti patria rodičom“, ktorého zástupkyne sa či už prostredníctvom videohovorov alebo
osobne, zúčastňovali jednotlivých aktov odovzdávania maloletej oprávnenému v zmysle predmetného
exekučného titulu.
30. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade nejde o výkon rozhodnutia týkajúci sa splnenia určitej

materiálnej povinnosti, ale ide o výkon rozhodnutia týkajúci sa starostlivosti o maloleté dieťa v časti
úpravy styku otca s maloletou, pri ktorého nariadení nepostačuje len strohé konštatovanie právoplatnosti
a vykonateľnosti exekučného titulu a jeho určitosti, ale je nevyhnutné veľmi dôsledne skúmať, či existujú
relevantné dôvody na nútený výkon exekučného titulu, s prihliadnutím na všetky okolnosti existujúce v
čase nariaďovania výkonu rozhodnutia a s prihliadnutím na záujem maloletej, spočívajúci v jej zdravom

a harmonickom fyzickom a psychickom vývine, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča na realizácii
styku. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.31.Podľa§3ods.1VyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.207/2016Z.z.,ktorousa
ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona), alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376

ods. 2 zákona) pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje
rozhodnutiuačiexistujúospravedlniteľnédôvody,prektorésapovinnýnemôžepodrobovaťrozhodnutiu.
32. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých pri zisťovaní existencie
ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1, súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení

povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie
sa a názor maloletého.
33. Podľa § 3 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých ak súd zistí, že možno
existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou
na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve,

povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie
podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času
trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
34. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil, že v danom prípade je nesporné,
že otec maloletej má prirodzený záujem o udržanie citovej väzby s dieťaťom, pričom možnosť obidvoch

rodičov podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa je právom tak rodičov, ako aj právom maloletého
dieťaťa. Je však potrebné reálne hodnotiť existujúci stav a spraviť všetko pre to, aby sa vzájomné
vzťahy otca s maloletou zlepšili a postupne dosiahli úroveň spred novembra 2016, čo však nie je
možné dosiahnuť ďalším vyostrovaním situácie a samotným popieraním incidentu tvrdeného maloletou
zo strany oprávneného, keďže z obsahu spisu vyplýva, že maloletá v dôsledku udalosti, ku ktorej malo

dôjsť v novembri 2016 cíti pocit krivdy a stratila k oprávnenému dôveru. Na znovuzískaní stratenej
dôvery medzi otcom a dcérou musia v záujme maloletej pracovať obidvaja rodičia spoločne za výraznej
podpory odborného poradenstva. Je nesporné, že v detstve sa formuje budúca osobnosť dieťaťa a jeho
budúce životné postoje, každé dieťa raz dospeje a bude hodnotiť konanie svojich rodičov už pohľadom
dospelého človeka a toto hodnotenie môže byť značne kritické ku konaniu rodičov, ktorým ovplyvnili jeho

detstvo a môže ovplyvňovať vzťahy rodičov a detí aj v dospelosti. Je preto mimoriadne dôležité, aby
si túto skutočnosť obidvaja rodičia uvedomili, v závislosti od toho korigovali svoje doterajšie vzájomné
vzťahy a čo najskôr začali obaja intenzívne pracovať na zlepšení svojej vzájomnej komunikácie, na
svojej schopnosti riešiť veci konštruktívne a nielen deklarovať svoju lásku k dieťaťu, ale túto pretaviť do
konkrétnych činov, ktoré budú v záujme ich spoločného dieťaťa a ktoré aj maloletá bude vnímať pozitívne

a bude tráviť čas s oprávneným dobrovoľne, a nie z donútenia.
35. Podľa § 381 CSP odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.
36. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.
37. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
38. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
39. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie so zameraním sa na objektívne zistenie
dôvodov odmietavého postoja maloletej k realizácii styku s oprávneným a prípadnú existenciu
ospravedlniteľných dôvodov na strane povinnej, v prípade zistenia ich existencie zvážiť postup v

zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, a to všetko za účelom riadneho a dôsledného
posúdenia návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia, následne vo veci opätovne rozhodnúť, v
novom rozhodnutí náležitým spôsobom vyhodnotiť tvrdenia oprávneného a povinnej v nadväznosti na
vykonané dokazovanie a svoje rozhodnutie presvedčivým spôsobom odôvodniť.

40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).
41. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).