Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312203407
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8312203407.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Annou Kovaľovou v spore žalobcov 1) L.. O.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX U. XX, 2) M.. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX C., obaja právne zastúpení
JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, proti žalovanému
Distros real s.r.o., 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, IČO: 36804924, právne zastúpený JUDr.
Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, Čsl. armády 24, 066 01 Humenné, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
11C/44/2012-347 zo dňa 24.09.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Humenné č. k.

11C/44/2012-373 zo dňa 08.01.2016 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 11C/44/2012-347 zo dňa 24.09.2015 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 11C/44/2012-373 zo dňa 08.01.2016.

II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 11C/44/2012-347 zo dňa
24.09.2015 vyslovil:
· „Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a v 2. rade a žalovaného k nehnuteľnosti budove č. súp.

XXXX postavené na parcele CKN XXXX/X, parcele CKN XXXX/XX, parcele CKN XXXX/XX, parcele
CKN XXXX/XX nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané na LV č. XXXX sa z r u š u j e.
· Nehnuteľnosti budova sup. č. XXXX postavená na parcele CKN XXXX/X, parcela CKN XXXX/XX,
parcele CKN XXXX/XX, parcele CKN XXXX/XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané
na LV č. XXXX podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX a doplnenia č.X k znaleckému posudku č. XXX/
XXXX, číslo znaleckého úkonu XXX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom L.. O. W. v súčinnosti s
autorizovaným projektantom, sa rozdeľuje takto:

· Súd do výlučného vlastníctva žalovaného DISTROS real, s.r.o. prikazuje nebytový priestor č. X
nachádzajúci s v Z. vchod č. X v podiele X/X, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu
XXXXX/XXXXXX, ďalej nebytový priestor č. X na A., vchod č. X v spoluvlastníckom podiele 1/1 podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX, nebytový priestor č. X D. vchod č. X. v
spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX,
nebytový priestor č. X nachádzajúce sa na X. poschodí vchod č. X v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX, nebytový priestor č. X nachádzajúce

sa na X. poschodí vchod č. X v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX, nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod č.
X v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX.
Do výlučného vlastníctva žalobcu L.. O.. M. C. nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na A., vchod č. Xv spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX a
nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na A. poschodí vchod č. X v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX. Do výlučného vlastníctva žalobkyne M..

G. G. súd prikazuje nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na A. vchod č. X v spoluvlastníckom podiele
1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXXX.
·Vprevyšujúcejčasti, t.j.ohľadnespoločnejčastibudovy,ktoroujevstupnývestibulč.XXXnachádzajúci
sa na X. poschodí . budovy č. XXX, súd žalobu z a m i e t a.
· O trovách konania a trovách štátu, súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Opravným uznesením č. k. 11C/44/2012-373 zo dňa 08.01.2016 vyslovil:
· Súd o p r a v u j e výrok vyhláseného rozsudku v zápisnici o pojednávaní zo dňa 24. 9. 2015 a to čl. 346
spisu v časti nebytového priestoru č. X na toto správne znenie: Súd do výlučného vlastníctva žalovaného
DISTROS real, s.r.o. prikazuje nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vchod č. X v

spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX.
· Súd o p r a v u j e písomné vyhotovenie výroku rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 24. 9. 2015
č. k. 11C/44/2012-347 v časti nebytového priestoru č. X na toto správne znenie: Súd do výlučného
vlastníctva žalovaného DISTROS real, s.r.o. prikazuje nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na X.
poschodí vchod č. X v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu

XXXXX/XXXXXX.“

3. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade nedošlo medzi stranami sporu k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dohodou, a preto návrh žalobcov podľa § 142
Občianskeho zákonníka na reálne rozdelenie nehnuteľností posúdil ako dôvodný. Žalobcovia i žalovaný,

v podstate vo svojich vyjadreniach súhlasili s reálnym rozdelením nehnuteľnosti, iný návrh súdu
nepredložili, sporná bola len výška jednotlivých podielov, ktorú znalec v znaleckom posudku určil.
V danom konkrétnom prípade sa jednalo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
budove, či domu, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory, ako tzv. nebytové jednotky, reálne a
priestorovo vymedzené časti, a preto prichádzalo do úvahy vyporiadanie rozdelením tohto domu na

jednotlivé nebytové jednotky, teda aj v horizontálnej rovine, s tým, že spoločné časti, či zariadenia
stavby, zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov. Súd prvej inštancie sa stotožnil s
návrhom žalobcov, ostatne vyjadrenom aj súhlasným stanoviskom znalca, ktorý takéto vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k budove, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory, priamo stanovuje
vo svojom znaleckom posudku. Čo sa týka časti, v ktorej súd zamietol návrh, resp. zamietol návrh na

zrušenie podielového spoluvlastníctva na reálne rozdelenie, túto časť nehnuteľnosti nie je možné reálne
rozdeliť. Súd vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku a doplnenia znalca, ktorý uviedol, že
vstupný vestibul T. D. má byť vymedzený ako spoločná časť, pretože tento priestor slúži pre potreby
všetkých troch vlastníkov a podľa Správy katastra C., aby bolo možné všetko zapísať do katastrálnych
zápisov, musí byť spoločnou časťou. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 151 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30.06.2017 (ďalej len OSP).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súdu
prvej inštancie doložil listiny, že už pri vzniku vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov
a žalovaného, bola nehnuteľnosť reálne rozdelená, pričom každý z vlastníkov mal záujem kupovať

konkrétny, reálne vyčlenený priestor, špecifikovaný v bode II. jednotlivých kúpnych zmlúv a zakreslený v
prílohe znaleckého posudku budovy, ktorý bol prílohou každej kúpnej zmluvy. Od momentu kúpy až do
dnešného dňa sa právny predchodcovia účastníkov i terajší žalobcovia a žalovaný správali ako výluční
vlastnícitaktoreálnevyčlenenýchpriestorovanikdynezasahovalidovýlučnéhopriestoruinéhoformálne
spoluvlastníka. Ich skutočná vôľa bola teda mať vzťah ku konkrétnej časti budovy a nie k budove ako

celku. Dôkazom uvedeného je skutočnosť, že právny predchodca žalovaného zriadil vecné bremeno
v prospech právneho predchodcu žalobcov na prechod cez vestibul (č. XXX), ktorý bol podľa kúpnej
zmluvyajejprílohyjehoreálnevyčlenenýmpriestorom.Súdprvejinštanciesanezaoberalskutočnosťou,
že žalobca v 1./ rade má možnosť vlastného vstupu do svojich priestorov, keďže vlastní parcelu (CKN
XXXX/XX vo výmere 280 m2), ktorá sa nachádza pred jeho časťou budovy a ani možnosťou rozdeliť

vestibul na dve časti. Súd prvej inštancie neoprávnene zvýhodnil žalobcov v 1./ a 2./ rade na úkor
žalovaného. Dodatok k znaleckému posudku je nepoužiteľný a nemôže byť základom pre rozhodnutie
súdu vo veci samej. Vestibul nikdy nebol spoločným priestorom ani nim nemôže byť. Žalovaný sa
nebránil zrušeniu formálneho podielového spoluvlastníctva, ale tak, aby bola rešpektovaná reálna deľbabudovy vykonaná právnymi predchodcami účastníkov a nimi od r. 1999 rešpektovaná, s prihliadnutím
na možnosti účastníkov v rámci svojho vlastníctva parciel pred budovou a jej vstupmi, zabezpečiť si
vlastné vstupy do priestorov, ktoré užívajú ako dôsledok reálnej deľby budovy. Žalovaný bol poškodený

rozhodnutím súdu prvej inštancie. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa v 2./ rade sa k odvolaniu vyjadrila. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, keďže súd prvej inštancie detailne zistil skutkový stav, vykonal navrhované dôkazy, vykonal

znalecké dokazovanie, žalovaný nepožadoval kontrolný znalecký posudok a ani pred skončením
dokazovania nemal ďalšie návrhy na dokazovanie. Vestibul bol v rozsudku správne špecifikovaný podľa
očíslovania uvedeného v znaleckom posudku a nakoľko v tejto časti bola žaloba zamietnutá, nemohla
byť spôsobená zmätočnosť rozhodnutia. Ak by malo byť tvrdenie žalovaného pravdivé, museli by tak
byť koncipované aj pôvodné nadobúdacie zmluvy tak, že dochádza k reálnej deľbe nehnuteľnosti
a musela by existovať aj projektová dokumentácia o rozdelení budovy, na základe čoho by bolo

možné zosúladenie zápisu na liste vlastníctva s reálnym užívacím skutkovým stavom t. j., aby každý z
účastníkov mal jednotlivé nebytové priestory, ktoré reálne užíva, zapísané aj na liste vlastníctva, každý
v podiele 1/1 z celku. Žalovaný nenamietal rozdelenie nebytových priestorov, ale len nesúhlasí s tým,
že vestibul má byť spoločnou časťou budovy.

6. Súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016).

7.Odvolacísúdpostupovalavecposudzovalužpodľanovéhocivilnéhoprocesnéhokódexu,atozákona
č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07.

2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej
inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo

ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami.
Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal,
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

11. Hlavným dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že spoločným užívaním predmetnej
nehnuteľnostižalobcamiažalovanýmviedlokviacerýmnezhodám.Opakovanénepokojeviedližalobcov
k tomu, že mali záujem rozdeliť nebytové priestory podľa právnej úpravy Zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení noviel.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k budove, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory, reálne a priestorovo
vymedzené časti, prichádza do úvahy vyporiadanie rozdelením tejto budovy na jednotlivé nebytové
jednotky,tedaajvhorizontálnejrovine,aksúinaksplnenéďalšiepredpokladypreichsamotnúexistenciuv právnom slova zmysle s tým, že spoločné časti, či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve
vlastníkov nebytových priestorov podobne, ako je to podľa právnej úpravy Zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Uvedené bolo potvrdené aj

aplikačnou praxou Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 2 MCdo 3/2004.

13. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom
vyhotovenia znaleckého posudku a projektovej dokumentácie. Uvedené malo prispieť k objasneniu
reálneho skutkového stavu predmetnej nehnuteľnosti, t. j. aké jednotlivé stavebné zmeny budovy

boli zrealizované, a to porovnaním skutočného stavu so stavom reálnym v čase kolaudácie, určiť
výmery jednotlivých nebytových priestorov vrátane znázornenia reálneho užívacieho stavu jednotlivých
priestorov s označením každého nebytového priestoru číslom a určiť spoluvlastnícky podiel jednotlivých
nebytovýchpriestorovnaspoluvlastníckychčastiachazariadeniachbudovy.Úlohouznalcaaprojektanta
bolo aj presne vymedziť spoločné časti, vypracovať viacero alternatív na vyčlenenie ďalších nebytových
priestorov, porovnať stav skutočný so stavom právnym ohľadne veľkosti odkúpených podielov a najmä

uviesť, či je možné reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti a aké alternatívy prichádzajú do úvahy
s prihliadnutím na veľkosť daných podielov.

14. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že pri deľbe a vysporiadaní vlastníctva
stavby je potrebné posúdiť, či je reálne možné, aby rozdelením stavby vznikli časti, ktoré budú

samostatnými časťami. Len samotná možnosť rozdelenia na dve, alebo viac vecí ešte nie je pritom
postačujúca. V tejto súvislosti je nepochybne potrebné zvážiť aj to, do akej miery možno od
spoluvlastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s rozdelením veci. Na uvedené skutočnosti
poukázal aj súdom ustanovený znalec.

15. Zo záverov znalca v znaleckom posudku vyplýva, že vzhľadom na konštrukčné vybavenie budovy,
veľkosti spoluvlastníckych podielov, situovania priestorov, oddelenie IS - vodovod, zemný plyn, elektrina
( samostatné meranie), nie je možnosť reálnej deľby budovy.

16. Znalec mal za zrejmé, že spoluvlastnícke podiely vypočítané podľa podlahových plôch, na základe

vypracovanej projektovej dokumentácie v roku 2013 vyjadrovali skutočný reálny stav.

17. Zo znaleckého posudku bolo zrejmé, že užívané nebytové priestory L.. M. C., A.. a M.. G. G.
a DISTROS real s.r.o. sú energeticky a technicky nezávislé, t.j. sú schopné samostatnej existencie.
Vstupný vestibul č. XXX na A. bolo však podľa znalca potrebné pri zápise nebytových priestorov

vymedziť ako spoločnú časť. Predmetný priestor - vestibul slúžil a aj naďalej má slúžiť všetkých trom
vlastníkom a ich potrebám.

18. Pri posudzovaní námietok žalovaného ohľadne vstupného vestibulu č. XXX, súd prvej inštancie
správne zohľadnil zásadnú skutočnosť, a to, že podlahová plocha vestibulu sa nezapočítava do súčtu

podlahových plôch nebytových priestorov, čím by došlo k zníženiu podlahovej plochy vo vlastníctve
žalovaného. Tieto závery boli potvrdené aj Správou katastra C..

19. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri meritórnom rozhodovaní zohľadnil a pridržiaval sa
aj týchto skutočností, vyplývajúcich zo znaleckého posudku ako aj z vyjadrenia Správy katastra C..

20. Žalovaný vykonaný znalecký posudok nenamietal a ani nežiadal vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie. Navyše, žalovaný bol zo strany súdu prvej inštancie výslovne dopytovaný, či súhlasí so
znaleckým posudkom a s jeho dodatkom na čo žalovaný uviedol, že „žiada o poskytnutie lehoty s tým, že
uvidí, ako sa budú správať žalobcovia“. V priebehu ďalšieho dokazovania však žalovaný požiadavku na

vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nevzniesol a odvolací súd má za to, že nebolo úlohou
súdu prvej inštancie opätovne sa na to žalovaného dopytovať. Znalecký posudok bol žalovanému (aj
žalobcom) riadne doručený, žalovaný sa mal možnosť k nemu vyjadriť, súd prvej inštancie ho s nim
náležite oboznámil a znalec bol na pojednávaní aj vypočutý.

21. S námietkou žalovaného, že už pri vzniku vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov
a žalovaného, bola nehnuteľnosť reálne rozdelená, pričom každý z vlastníkov mal záujem kupovať
konkrétny, reálne vyčlenený priestor, špecifikovaný v jednotlivých kúpnych zmluvách a zakreslený vprílohe znaleckého posudku budovy, ktorý bol prílohou každej kúpnej zmluvy, pričom tieto prílohy sa stali
po návrhu na vklad súčasťou katastrálneho spisu, sa náležite vysporiadal aj súd prvej inštancie.

22. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol ako svedok
vypočutý L.. L. C., ktorý v r. 1999 pôsobil ako vedúci katastra, a ktorý k predmetnej veci uviedol, že
všetkydoklady,ktorémalkdispozíciinapojednávanínanahliadnutie,bolilensúčasťouzmluvy,nebolato
žiadosť pre kataster o vklad vlastníckeho práva podľa jednotlivých častí a neexistuje, aby nejaké doplnky
robil sám kataster. Ďalej uviedol, že predložený geometrický plán zo dňa 18.05.1999 nebol a ani nie je

súčasťou žiadneho katastrálneho spisu, resp. spisov, ktoré mu boli predložené a ktoré sa nachádzajúce
v spise okresného súdu.

23. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobnom návrhu správne zohľadnil zásadu, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve s čím súvisí aj právo každého
spoluvlastníka podať na všeobecný súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

24. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25. V nadväznosti na uvedené je potrebné tiež poznamenať, že súd nie je viazaný návrhmi strán
sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), teda aj proti vôli

spoluvlastníka, môže mu súd prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške
spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom
pomere z veci.

26. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci

(prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania
a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na
to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a
výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva). V danom spore
žalobcoviaajžalovanýjednotlivénebytovépriestoryreálneužívajúa majúzáujemichajnaďalejvyužívať

a nadobudnúť do výlučného vlastníctva.

27. Pri posudzovaní účelného využitia jednotlivých nebytových priestorov stranami sporu, súd prvej
inštancie zohľadnil skutočnosť, že tak žalobcovia ako aj žalovaný predmetnú nehnuteľnosť využívajú na
podnikanie. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď prihliadol na to, ktorá zo strán sporu predmetnú

nehnuteľnosť udržiava, opravuje, investuje do nej a je v uvedenom zotrvať aj naďalej.

28. V prípade reálneho rozdelenia veci na základe súdneho rozhodnutie sa konajúci súd musí
vysporiadať s tým, do akej miery možno od strán sporu požadovať vynaloženie nákladov spojených s
reálnym rozdelením. V tomto spore žalobcovia aj žalovaný súhlasili s reálnym rozdelením nehnuteľnosti,

(čo vyplýva jednak z ich písomných vyjadrení, ale aj z ich ústnych prednesov na pojednávaniach),
dokonca všetci zhodne uviedli, že nemajú záujem naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.
Sporným ostala výška jednotlivých podielov, ktorú súdom ustanovený znalec vo svojom znaleckom
posudku presne vymedzil. Závery znalca takmer identicky korešpondovali s návrhom žalobcov, ktorý
žalobcami navrhované vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, aj priamo

navrhol vo svojom znaleckom posudku.

29. Znalcom navrhované vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam sa
v porovnaní s návrhom žalobcov líšili jedine v otázke vyporiadania vestibulu.

30. Zo znaleckého posudku explicitne vyplýva, že vstupný vestibul č. XXX na A. má byť vymedzený
ako spoločná časť, pretože tento priestor slúži pre potreby všetkých troch vlastníkov a podľa Správy
katastra C., aby bolo možné všetko zapísať do katastrálnych zápisov, musí byť spoločnou časťou. Súd
prvej inštancie závery znalca a stanovisko Správy katastra C. pri rozhodovaní zohľadnil v súlade snimi rozhodol vo vzťahu k vstupnému vestibulu č. XXX. Takýto postup súdu prvej inštancie odvolací súd
považuje za vecne správny a účelný.

31. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

32. V prípade, že konajúci súd pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti zvolí postup podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a návrh na zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti, resp. časti nehnuteľnosti zamietne,
predmetná nehnuteľnosť, resp. jej časť bude aj naďalej fakticky i právne existovať.

33. K námietke žalovaného, že žalobkyňa v 2./ rade užíva nebytový priestor, ktorý tvorí súčasť vestibulu,
a teda je možné a dôvodné o merite veci rozhodnúť podľa návrhu žalovaného, odvolací súd uvádza, že
s namietanými tvrdeniami sa náležite vysporiadal už súd prvej inštancie, pričom na základe rozsiahleho

znaleckého dokazovania boli posúdené ako nepravdivé.

34. Ako rovnako nepravdivé a účelové boli posúdené námietky žalovaného, že vestibul vydržal.

35. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

36. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

37. Odvolací súd má za to, že žalovaný v priebehu celého súdneho konania nepreukázal
dobromyseľnosť a nerušené užívanie celého vestibulu svojou osobou, čo patrí medzi základne
podmienky, ktoré musia byť splnené, aby došlo k vydržaniu.

38. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. Samotná
vedomosť o podielovom spoluvlastníctve k stavbe narušuje dobromyseľnosť žalovaného [so zreteľom
na všetky okolnosti, že mu (len jemu) vec patrí].

39. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti s
osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že úspešným žalobcom žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).