Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205461
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8215205461.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne P.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou so sídlom Dlhý rad 17, 085
01 Bardejov, proti žalovanému Základná škola Bartolomeja Krpelca, so sídlom Tarasa Šefčenku 3, 085
01 Bardejov, právne zastúpený Eva Petránová Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Puškinova 16,

080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1Cpr 3/2015-83 zo dňa 22. marca 2017, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania stranám a v rozsahu zrušenia vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil. Ďalej
rozhodol, že stranám nepriznáva náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 144 až § 146 a § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru. Podaním zo dňa 25.01.2017 (doručené súdu dňa 30.01.2017) zobrala žalobkyňa
žalobu späť v celom rozsahu a navrhla konanie zastaviť. Keďže žalobkyňa vzala v celom rozsahu žalobu
späť pred začatím pojednávania, súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 odsek 1 C.s.p. zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 257 C.s.p.. Stotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že
alternatíva ďalšieho zamestnania u žalovaného s ohľadom na spôsob ukončenia pracovného pomeru i

vzájomné vzťahy so žalovaným sú pre žalobkyňu neprijateľné. Mal za to, že dôvodom zastavenia bola
skutočnosť,ktorúžalobkyňasamanezavinila,navyšejematkoutrochneplnoletýchdetí,vykonávamenej
platenú prácu a podanie žaloby nezapríčinila.

4. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie a žalovanému priznal náhradu trov konania, resp. aby uznesenie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd pri rozhodovaní o trovách
konania aplikoval ustanovenie § 257 C.s.p., hoci na to neboli splnené podmienky. Rozhodnutie označil
za arbitrárne a svojvoľné. Súd bez akéhokoľvek vysvetlenia mal za to, že žalobkyňa zastavenie konania
nezavinila a nezapríčinila ani podanie žaloby. Bola to žalobkyňa, ktorá po tom, čo s ňou bol riadne
a v súlade so zákonom skončený pracovný pomer, podala na príslušný súd žalobu a rovnako to
bola žalobkyňa, ktorá neskôr túto žalobu zobrala späť. Žalovaný sa domnieva, že pravým dôvodom

späťvzatia žaloby bola dôkazná a argumentačná núdza žalobkyne. Zdôraznil, že v konaní sa iba bránil
a preto zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou nie je možné pripočítať na jehoťarchu.Závažnosťdôvodovuvádzanýchžalobkyňounemajúpodľažalovanéhopotrebnúintenzituhodnú
osobitného zreteľa a žalobkyňa uvedené nijakým spôsobom nepreukázala. Súd žalovanému ani nedal
možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p..

5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil. Uviedla, že podanú žalobu považovala za dôvodnú s tým, že celý postup žalovaného
bol voči jej osobe účelový a absolútne netaktný. Po podaní žaloby, vzhľadom na to, že sa jej podarilo
zamestnať, veľmi starostlivo zvážila skutočnosť, že alternatíva jej ďalšieho zamestnávania u žalovaného

je pre ňu neprijateľná. Podanie žaloby nezapríčinila, bolo to spôsobené konaním žalovaného, s ktorým
naďalej nemieni spolupracovať.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§

385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 07.08.2015 žalobu o určenie neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru. Dňa 30.01.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne označené
ako „späťvzatie žaloby“, ktorým žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Ako dôvod uviedla, že

alternatíva ďalšieho zamestnania u žalovaného je pre ňu neprijateľná.

8. Podľa ustanovenia § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ustanovenia § 145 odsek 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa ustanovenia § 256 odsek 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

11. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorej zo strán konania. Zo

zákona je možné odvodiť len jeden prípad, kedy žalobcovi napriek späťvzatiu žaloby vznikne právo na
náhradu trov zastaveného konania a to prípad späťvzatia žaloby pre správanie sa žalovaného, pričom
žaloba bola podaná dôvodne. Dôvodnosť podania žaloby sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by
bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby, ale to, že žalovaný splní to, čoho sa žalobca
domáha, a len preto žalobca vezme žalobu späť.

12. Zavinenie žalobcu môže napríklad spočívať v tom, že podal žalobu napriek tomu, že dlh bol splnený
a túto skutočnosť nezistil pred podaním žaloby alebo v tom, že žalobu vzal späť bez toho, aby žalovaný
splnil to, čoho sa petitom domáhal, prípadne žaloval po inej strate aktívnej legitimácie (zánik záväzku
započítaním).

13. Treba prisvedčiť žalovanému, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa. Žalobkyňa
nijako nepreukázala, aby k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania sa žalovaného. Žalobkyňa
žalobu zobrala späť z dôvodu, že po podaní žaloby si podľa jej vyjadrenia starostlivo zvážila
skutočnosť, že alternatíva ďalšieho zamestnávania u žalovaného je pre ňu neprijateľná. Nebolo to

správanie žalovaného, pre ktoré zobrala žalobu späť, resp. takéto konanie žalovaného nebolo v konaní
preukázané.

14. Aktívna obrana žalovaného v konaní bola výsledkom podania žaloby. Ako strane konania mu
prináležalo uplatňovanie práv a plnenie si povinností spojených s týmto účastníctvom v konaní. V zásade

preto nemožno žalovaného, ktorý procesne nezavinil zastavenie konania sankcionovať nepriznaním
náhrady trov konania.

15. Napriek splneniu predpokladu na priznanie náhrady trov konania žalovanému v zmysle ustanovenia
§ 256 odsek 1 C.s.p., zákon nevylučuje, aby súd súčasne nedošiel k záveru, že sú splnené aj

predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p..

16. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.17. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Zákon vyžaduje na také rozhodnutiu dve podmienky. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a
musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Bude preto
vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu
o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

19. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Pozri uznesenie Ústavného súdu SR
z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14)

20. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa § 255a nasl. C.s.p. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť

v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán sporu. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady
trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

21. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2
M Cdo 17/2009)

22. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je ustanovenie § 257 C.s.p. aplikované, by malo byť precízne,

pričom ex lege sa vyžaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne preukázané skutočnosti, na základe
ktorých je toto ustanovenie aplikované. (Pozri Nález Ústavného súdu SR z 21. októbra 2010, sp. zn.
I. ÚS 248/2010)

23. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie o nepriznaní trov konania, podľa názoru odvolacieho súdu

je odôvodnenie aj v tejto časti nepreskúmateľné a neodôvodnené.

24. Prvoinštančný súd za dôvod hodný osobitného zreteľa prebral argumentáciu žalobkyne. K uvedenej
argumentácii však nezaujal nijaký názor, svoje rozhodnutie o aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. nijako
bližšie nezdôvodnil. Jeho názor na to, že žalobkyňa podanie žaloby nezapríčinila nie je ničím podložený

a je predčasný nakoľko konanie nebolo meritórne skončené.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne,
nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim zustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania zrušil
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek
1 C.s.p.).

26. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vec opätovne posúdiť a rozhodnúť o náhrade trov
konania v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v

novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).