Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžr/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200419
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8012200419.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD.ačlenovsenátuJUDr.ZuzanyĎurišovejaJUDr.JanyHatalovej,PhD.vprávnejvecinavrhovateľov:
1/ F. O., A., právne zastúpeného: JUDr. Miloš Hnát, advokát, Tkáčska 2, Prešov, 2/ Astiro, s.r.o., IČO:
36 474 941, Kúpeľná 6663/6, Prešov, proti odporcovi: Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný
odbor (Pôvodne Obvodný pozemkový úrad Humenné), Kukorelliho 1, Humenné, za účasti: 1/ P. U.,
splnomocnenýzástupcaoprávnenýchosôb,O.,právnezastúpeného:advocatiuss.r.o.,IČO:36868752,
Palackého 12, Bratislava, 2/ Spoločnosť poľnohospodárov - družstvo Laborec, Koškovce, 3/ Polagro,
spol. s.r.o., IČO: 36 465 453, Koškovce 149, 4/ Ing. V. V., O., právne zastúpeného: advocatius s.r.o.,

IČO: 36 868 752, Palackého 12, Bratislava, 5/ F. B., L., 6/ P. V., F., 6/ T. B., A., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č. 2012/00049-65-LJ zo dňa 29.02.2012 v spojení s opravou č. 2012/00049-69-
LJ zo dňa 24.05.2012, na odvolania pribratých účastníkov konania v I., IV. a VI. rade, proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/10/2012-180 zo dňa 18.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/10/2012-180 zo dňa
18. decembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. 2012/00049-65-LJ zo dňa 29.02.2012 v
spojení s opravou č. 2012/00049-69-LJ zo dňa 24.05.2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet konania

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporcu č. 2012/00049-65-LJ zo dňa
29.02.2012 v spojení s opravou č. 2012/00049-69-LJ zo dňa 24.05.2012 podľa ustanovenia § 250j ods.
2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol
krajský súd tak, že odporcu zaviazal nahradiť trovy konania navrhovateľovi v I. rade vo výške 832,54 Eur.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že v danom prípade vyslovil Najvyšší
súd Slovenskej republiky záväzný právny názor, že sa krajský súd nevysporiadal s cieľom reštitučného
zákona, ktorým bolo umožniť uplatniť nárok tým osobám, ktoré si nárok neuplatnili, resp. nemohli uplatniť
podľa zákona č. 229/1991 Zb., čo korešponduje aj s dôvodovou správou k tomuto zákonu, teda vyslovil

záväzný právny názor, že právoplatné rozhodnutie o konkrétnej nehnuteľnosti vydané podľa zákona č.
229/1991 Zb. vylučuje konanie o tej istej nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z. z.Vychádzajúc z obsahu rozhodnutia mal krajský súd za zrejmé, že oprávnené osoby si svoj nárok
uplatnili už podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom ich nároku nebolo vyhovené, o čom svedčí
právoplatné rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu č. j. 1231//R/92 zo dňa 01.04.1996.

Aj keď nehnuteľnosť nebola vydaná, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru najvyššieho súdu
vyslovenéhovuznesení10Sžr/l73/2013,uplatnenienárokupodľazákona229/1991Zb.vylučujekonanie
o tej istej nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z. z. (reštitučného zákona). Ak aj napriek skutočnosti,
že o tej istej nehnuteľnosti bolo rozhodnuté podľa zákona č. 229/1991 Zb. vydal odporca preskúmavané
rozhodnutie, ktorým vyhovel návrhu oprávnených osôb podľa reštitučného zákona, rozhodol v rozpore

s § 1 reštitučného zákona a teda rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 2501
ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie
konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie veci, preto dodal, že je

bezpredmetné sa ďalej zaoberať ďalšími odvolacími námietkami súvisiacimi s uplatneným reštitučným
nárokom, keďže nesprávne právne posúdenie veci znamená, že nebolo možné opätovne uplatniť
reštitučný nárok oprávnenými osobami na tú istú nehnuteľnosť podľa zákona č. 503/2004 Z. z. Zdôraznil,
že úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť tak, ako to naznačil krajský súd
v napadnutom rozsudku.

II.
Zhrnutie odvolacích dôvodov odvolateľov
A)
Rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu napadol pribratý účastník v VI. rade včas podaným

odvolaním z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod v zmysle § 205
ods.2 písm. f) O.s.p.

V ďalšom uviedol popis skutkového stavu, na základe ktorého, mal podľa odvolateľa krajský súd dospieť
k nevyvrátiteľnému záveru, že v danej veci neexistuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata). Dodal,
že pre vec je podstatné, že v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. nebolo meritórne rozhodnuté o
nehnuteľnosti - pozemok mpč. 591 - zapísaný v PK vložke č. 1, v katastrálnom území O..

Mal za to, že krajský súd neskúmal, či skutočne existuje meritórne správne rozhodnutie k mpč. 591,
katastrálne územie O. podľa zákona č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, ktoré by v danej veci zakladalo prekážku konania res iudicata, a teda
by legitímne znemožnilo vydať vo veci meritórne rozhodnutie mpč. 591, katastrálne územie O. podľa
zákona č.503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom.

Rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v prípade,
ak už bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku v zmysle zákonných ustanovení zák. č. 229/1991 Zb.
pri použití všeobecných zákonných ustanovení správneho poriadku (bolo zastavené z procesných
dôvodov), takéto rozhodnutie nezakladá stav „veci právoplatne rozhodnutej“ pri uplatnenom reštitučnom

nároku uplatneného podľa zákonných ustanovení zák. č. 503/2003 Z. z.

Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu
v plnom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.

B)
Rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu napadli aj ďalšie oprávnené osoby (pribratí účastníci konania
v I. a IV. rade) včas podaným odvolaním podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. /t. j. rozhodnutie správneho
orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia/ a žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok
krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. podľa §220 v spojení

s § 250 ja ods. 3 O.s.p. potvrdí.

Z dôvodu prehľadnosti najprv uviedli v chronologickom poradí jednotlivé rozhodnutia, ktoré boli
vydané v administratívnom konaní na základe žiadosti oprávnených osôb zo dňa 27.12.2004 podľazákona č. 503/2003 Z. z. v konaní vo veci uplatneného reštitučného nároku 265 oprávnených osôb.
Následne konštatovali, že z jednotlivých listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise
správneho orgánu mali za nesporné, že si oprávnené osoby, ktoré sú fyzickými osobami a štátnymi

občanmi SR s trvalým pobytom na území SR /§ 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z./, v prekluzívnej
lehote, t. j. dňa 27.12.2004 riadne uplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. s tým, že
prechod vlastníckeho práva k predmetu konania bol v minulosti v rozpore so zákonom realizovaný
povinnou osobou a predmetnú nehnuteľnosť na základe porušenia blokačného ustanovenia nadobudol
do vlastníctva navrhovateľ 1/. V danom prípade ide zo zákona o absolútne neplatný právny úkon a

neobstojí námietka navrhovateľa 1/, že „si kupoval sporný pozemok v dobrej viere“ a „že mu neboli
známe akékoľvek obmedzenia týkajúce sa nakladania s nehnuteľnosťou.“

K nesprávnemu právnemu posúdeniu ustanovenia § 1 zákona č. 503/2003 Z. z.:
Poukázali najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého právnym názorom je
krajský súd viazaný, ktorý nesprávne právne posúdil ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., ktoré upravuje

navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Z citovaného
ustanovenia zákona, z jeho logického a gramatického výkladu vyplýva, že nie je možné „vydať
oprávneným osobám nehnuteľnosti, o ktorých vlastníctve sa rozhodovalo v zmysle predchádzajúceho
reštitučného zákona č. 229/1991 Zb., teda také, ktoré už boli „vydané“. Vydaním nehnuteľnosti sa tak
rozumie nadobudnutie vlastníckeho práva k nej rozhodnutím orgánu štátnej správy. S poukazom na

vyššie uvedenú argumentáciu, považovali právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR aj
z tohto dôvodu za nesúladný s právnym posúdením § 1 zák. č. 503/2003. Súčasne je potrebné uviesť,
že dôvodová správa k zákonu (vo všeobecnosti) nie je z legislatívneho pohľadu právne záväznou.

V konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb. nebolo meritórne rozhodnuté o pozemku mpč. 591, zapísanom v

PKV č. 1, k. ú. O., t. j. pozemok nebol vydaný. Z textu nižšie tiež vyplynulo, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia aj z toho dôvodu, že ako oprávnené osoby v konaní podľa zák. č.
503/2003 Z. z. neboli účastníkmi konania podľa zák. č. 229/1991 Zb.

Napriek tomu, že neboli viazaní rozhodnutím vydaným v konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb., nestotožnili

sa ani s právnym posúdením ust. § 1 zák. č. 503/2003 Z. z. prezentovaným v rozhodnutí krajského súdu
avtejtosúvislostiodkázalinarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Sžo/148/2007
NS SR zo dňa 22.10.2008 ako aj na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.
k. IV. ÚS 499/2011-25.

K oprávneným osobám podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.:
Odvolatelia uviedli, že za najpodstatnejší argument ich odvolania považujú skutočnosť, že žiadosťou zo
dňa 27.12.2004, ako jednotlivé fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky s trvalým
bydliskom na území SR, uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva podľa §2 ods. l zákona č. 503/2003
Z. z. Preto považujú v tomto smere za nesprávny právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom

rozhodnutí skonštatoval, napriek tomu, že tieto skutočnosti nevyplývajú ani z administratívneho spisu
odporcu, že boli účastníkmi aj konania podľa zák. č. 229/1991 Zb., nakoľko žiadateľom v konaní podľa
zák. č. 229/1991 Zb. bolo pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, a to Bývalí urbarialisti a
lesné spoločenstvo „MALINOVO“.

Aj s poukazom na uvedené, podľa odvolateľov dospel Najvyšší súd SR na základe nesprávne zisteného
skutkového stavu k nesprávnemu právnemu posúdeniu ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., ktorého
právny názor ako právne záväzný uviedol aj krajský súd vo svojom rozhodnutí. Za rovnako nesprávne
považovali aj ďalšie právne posúdenie uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR, ktorý ako záväzný
uviedol aj krajský súd, a to vo vzťahu k blokačnému ust. podľa § 5 ods.3 zákč.229/1991 Zb. a

dobromyseľnosti nadobúdateľov nehnuteľnosti.

Podľa odvolateľov bývalí urbarialisti a lesné spoločenstvo „MALINOV“, nie sú účastníkom daného
konania podľa zák. č. 503/2003 Z. z., ale oprávnené osoby, sú odvolatelia podľa § 2 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z. z., ako právni nástupcovia pôvodných členov Lesného spoločenstva Hankovce, ktorým bolo

pridelené vlastníctvo k skonfiškovanému poľnohospodárskemu majetku podľa §§ 6, 11 nar. č. 104/1945
Sb.n.SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb.n.SNR, Prídelovou listinou č. B-5916/48-III zo dňa 31.01.1949
a zapísané na PKV pre k. ú. O. uznesením Okresného súdu v Humennom zo dňa 31.01.1949, č. d.
1467/48.Namietali, že skutkové zistenia nesmú byť v rozpore s obsahom spisu a súd je povinný uviesť dôkazy,
z ktorých vychádzal. S poukazom na skutočnosť, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzal

odvolací súd, rozhodnutím ktorého je po právnej ako aj skutkovej stránke viazaný krajský súd, je v
rozpore s obsahom administratívnych spisov, z ktorého dôvodu navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu
potvrdí.

K viazanosti prvostupňového súdu:
Odvolací súd je povinný svoj právny názor o veci v zrušujúcom uznesení jasne vyložiť a odôvodniť, len
v takomto prípade je právny názor odvolacieho súdu záväzný, a to tak vo vzťahu k právnym otázkam
(hmotnoprávne, procesné - postup, vady) ako aj k otázkam skutkového stavu. Nakoľko v danom prípade
s poukazom na odlišných účastníkov jednotlivých konaní je nesporná zmena skutkového stavu, z
ktorého odvolací súd vychádzal, v ďalšom konaní podľa odvolateľov súd nie je viazaný ani právnym ani

skutkovým záverom vyhláseným v rozhodnutí odvolacieho a krajského súdu.

K existencii reštitučného titulu:
Odvolatelia uviedli, že k prechodu vlastníctva nehnuteľnosti do vlastníctva JRD Hankovce došlo podľa §
3 ods. 1 písm. o) zák. č. 503/2003 Z. z., t. j. bez právneho dôvodu, lebo zákon č. 81/1949 Zb. umožňoval

prechod na JRD, ktoré vzniklo podľa zák. č. 69/1949, t. j. od 15.03.1949 do 01.10.1959, pričom JRD
Hankovce vzniklo až 01.02.1960. Mali za to, že v konaní bola preukázaná existencia reštitučného titulu
tiež právoplatným rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor PLVH v Humennom číslo: Poľ.
475/1982 zo dňa 04.10.1982, na základe ktorého prešla nehnuteľnosť uvedená v bode 2 výroku tohto
rozhodnutia na Jednotné roľníckeho družstva Hankovce dňom jeho vzniku, t. j. 01.02.1960, ktoré bolo

zlúčené do Jednotného roľníckeho družstva Krosna Koškovce z dôvodu uvedeného v ustanovení § 3
ods. l písm. d) a o) zákona NR SR č.503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov.

Záverom konštatovali, že v konaní ako oprávnené osoby podľa zák. č. 503/2003 Z. z. preukázali svoju
aktívnu legitimáciu za súčasného preukázania reštitučného titulu a ako oprávnené osoby si neuplatnili
reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. zák., a tak nie sú viazaní rozhodnutím Pozemkového úradu
Humenné, č. j. 1231/92 zo dňa 01.04.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.1996 a ktoré
rozhodlo o uplatnenom nároku Bývalých urbarialistov a lesného spoločenstva Malinov Hankovce.

Na základe uvedeného mali za to, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia ustanovení zák. č. 503/2003 Z. z., z ktorého dôvodu navrhli, aby odvolací súd starostlivo
posúdil nimi uvádzané argumenty a následne odvolaniu vyhovel tak, že rozsudok krajského súdu zmení
a rozhodnutie potvrdí.

III.
Zhrnutie vyjadrení účastníkov konania k odvolaniu odvolateľov

Odporca sa k odvolaniu účastníkov vyjadril v podaní zo dňa 08.03.2016 tak, že podľa jeho právneho

názoru krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

S poukazom na reštitučné zákony zdôraznil, že vydaním nehnuteľnosti sa rozumie nadobudnutie
vlastníckeho práva k nej, rozhodnutím orgánu štátnej správy. Reštitučný zákon umožňuje každému, kto

nevyužil oprávnenie dané zákonom č. 229/1991 Zb. a každému, komu nebola pôda podľa tohto zákona
vrátená, aby si uplatnil podľa reštitučného zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku alebo
poskytnutia finančnej náhrady, ak pozemok nie je možné vydať. O vrátenie vlastníctva prípadne finančnú
náhradu môže teda požiadať každý, kto svoj nárok neuplatnil podľa zák. č. 229/1991 Z. z., ako i ten kto
už v roku 1992 o vrátenie pôdy žiadal, ale jeho žiadosti vyhovené nebolo a pozemok mu vydaný nebol.

Z uvedeného mal za zrejmé, že samotné uplatnenie nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb., rovnako ako
nevydanie veci podľa tohto zákona nebolo prekážkou uplatnenia nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.
z., a teda ani prekážkou litispendencie ani rei iudicatae.Odporca tak právne ustálil, že rozhodnutie o uplatnenom nároku v zmysle zákonných ustanovení zákona
č. 229/1991 Zb., nezakladá stav „veci právoplatne rozhodnutej“ pri uplatnenom reštitučnom nároku
uplatneného podľa zákonných ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z.

V ďalšom právne zhodnotil, že v roku 1996 právny predchodca odporcu nerozhodoval o reštitučnom
nároku Bývalých urbarialistov a lesného spoločenstva Malinov Hankovce na základe zisteného
skutkového stavu po vykonanom dokazovaní, ale išlo o zastavenie konania z procesných dôvodov,
nepredloženia požadovaných dokladov. Pre vec je podstatné, že v konaní podľa zákona č. 229/1991

Zb. nebolo meritórne rozhodnuté o nehnuteľnosti - parcela mpč. 591 - zapísaná v pozemkovoknižnej
vložke č. l., v katastrálnom území Hankovce - pozemok nebol vydaný. Rozhodnutie krajského súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade
ak už bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku v zmysle zákonných ustanovení zák. č. 229/1991 Zb. pri
použitívšeobecnýchzákonnýchustanoveníSprávnehoporiadku,bolozastavenézprocesnýchdôvodov,
takéto rozhodnutie nezakladá stav „veci právoplatne rozhodnutej“ pri uplatnenom reštitučnom nároku

uplatneného podľa zákonných ustanovení reštitučného zákona (Rozsudok NS SR, 6Sžo/l48/2007zo dňa
22.10.2008).

Odporca ako orgán verejnej moci dodal, že uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio
sine qua non), postupoval v intenciách hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov a pre svoje

rozhodnutie si zadovážil dostatok listinných podkladov a dôkazov. Vo veci zistil dostatočne skutkový stav
a vychádzal zo skutkových okolností, pričom z týchto vyvodil právny záver, preto navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie odporcu potvrdil.

IV.

Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s
§ 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť

tak, že rozhodnutie odporcu sa potvrdzuje. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.08.2017 po tom, čo
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané

nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolacíprimárnevmedziachodvolaniapreskúmalrozsudok,

ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu v spojení s jeho opravou, a preto odvolací súd preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konaniaskúmalajnapadnutérozhodnutieodporcuakonanieimprechádzajúce,najmäztohopohľadu,či
sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto
vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo
98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť

ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou
súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj opravného prostriedku, ktorou sa navrhovatelia

domáhali preskúmania rozhodnutia odporcu, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a
dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie
hmotného práva.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje

súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový

stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 3 O.s.p účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny
orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2012/00049-65-LJ
zo dňa 29.02.2012 v spojení s opravou č. 2012/00049-69-LJ zo dňa 24.05.2012 (ďalej len „rozhodnutie
odporcu“).

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu v danej veci zistil, že odporca ako príslušný správny

orgán napadnutým rozhodnutím rozhodol o reštitučnom nároku oprávnených osôb ako aj dedičov
oprávnených osôb, ktoré počas konania zomreli tak, že oprávnené osoby uvedené v bode I. rozhodnutia
spĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. d/ a o/ zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
(ďalejlen„zákonč.503/2003Z.z.“alebo„reštitučnýzákon“)nanavrátenievlastníctvakpozemkom,ktoré
im boli odňaté bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov

pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov (ďalej len
„zákon č. 81/1949 Zb.“) a prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva Hankovce dňom jeho
vzniku 01.02.1960 (toto bolo zlúčené do JRD Krosno Koškovce, ktorého právnym nástupcom je pribratý
účastník v II. rade). V bode II. rozhodnutia odporca oprávneným osobám dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území O., z pôvodnej pozemkovoknižnej

vložky č. 1, neskôr pod položkou výkazu zmien 6/83 na LV č. XXX, kat. územie O., parcela č. 591,
uvedených v tomto bode s tým, že v bode III. rozhodnutia uložil odporca príslušnej správe katastra
zapísať nehnuteľnosti uvedené v bode II. rozhodnutia do listu vlastníctva v podieloch podľa bodu
III. rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnené osoby po pôvodných vlastníkoch (členov
urbárskej spoločnosti „Bývalí urbarialisti obce Hankovce“) si v zákonom stanovenej lehote uplatnili

prostredníctvom splnomocneného zástupcu (P. U.) reštitučný nárok, ktorý bol odporcom zaevidovaný
pod číslom 01610/04 dňa 27.12.2004 ako nárok oprávnených osôb podľa § 2 ods. l a § 2 ods. 2 zákona č.
503/2003Z.z.nanavrátenievlastníctvakpozemku,ktorýprešielnaprávnickúosobu-Jednotnéroľnícke
družstvo Krosna v Koškovciach v celosti podľa § 3 ods. l písm. d/ a o/ zákona č. 503/2003 Z. z bez
náhrady postupom podľa zákona SNR č.81/1949 Zb. (ktoré predmetné pozemky následne previedlo do

vlastníctva inej osoby) s tým, že požadované nehnuteľnosti podľa odporcu neboli vydané podľa zákona
o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.), pretože právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu Humenné č. j.
1231/R/92 zo dňa 01.04.1996 odporca nepovažoval za prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keďževlastnícke právo sa v tomto konaní oprávneným osobám nepriznalo z dôvodu nedoloženia písomných
dôkazov.

O odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom, ktorým napadnuté rozhodnutie odporcu ako rozhodnutie
zrozumiteľne, podrobne a náležite odôvodnené a ako rozhodnutie, ktoré vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený, potvrdil.

Uznesením Najvyššieho súd Slovenskej republiky bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu

bola vrátená na ďalšie konanie, pretože podľa odvolacieho súdu krajský súd nereagoval na všetky
podstatnénámietkynavrhovateľovazodôvodneniajehorozhodnutianebolozrejmé,akodospelkzáveru
o zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu bez zohľadnenia predmetných námietok, na základe
čoho odvolací súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu za nepresvedčivý a nepreskúmateľný.

Krajský súd vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým rozhodnutie odporcu vo veci

vydania nehnuteľností oprávneným osobám zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods.
2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyslovil záväzný právny názor, že právoplatné rozhodnutie o konkrétnej nehnuteľnosti vydané
podľa zákona č. 229/1991 Zb. vylučuje konanie o tej istej nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.
z. Ak napriek uvedenej skutočnosti odporca vydal preskúmavané rozhodnutie (ktorým vyhovel návrhu

oprávnených osôb podľa zákona č. 503/2003 Z. z.), tak rozhodol v rozpore s § 1 zákona č. 503/2003 Z.
z., a teda jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo bolo dôvodom, pre
ktorý krajský súd považoval za bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami. Odporcovi v
ďalšom konaní uložil povinnosť opätovne vo veci rozhodnúť, tak ako mu to naznačil v rozsudku.

Vo vzťahu k reštitučným zákonom dáva odvolací súd do pozornosti, že účelom príslušných reštitučných
zákonov (zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších
predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení
neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a

doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov a pod.) je zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd,
ktoré vznikli v tzv. rozhodnom období (t. j. od 25. februára 1948 do 1. januára 1990), toto zmiernenie
potom môže spočívať len v tom, že štátom odňaté veci budú vydané (vrátené) tomu, komu boli odňaté,
a keď táto osoba už nežije, jeho blízkym príbuzným alebo iným osobám, ktoré určujú tieto zákony.

Uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom, ktorý oprávnená osoba musí vykonať na
príslušnom orgáne štátnej správy (napr. na pozemkovom úrade) a zároveň vyzve povinnú osobu na
vydanie veci. Reštitučný nárok na vydanie veci znamená iba obnovu predchádzajúceho stavu a zakladá
právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho práva. Až po realizácii tohto práva na „vydanie veci“
v zmysle reštitučných zákonov si môže oprávnená osoba počínať ako vlastník veci, t. j. okrem iného

domáhať sa vydania veci v zmysle jej faktického odovzdania, resp. vypratania. Reštitučné predpisy
neboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im
uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho
dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho
nároku, resp. finančnej náhrady domáhala. Aj Ústava Slovenskej republiky (článok 20 ods. 1) vlastníkovi

priznáva ochranu vlastníctva. Nemožno pochybovať o tom, že právne účinky nadobudnutia vlastníctva
(v danom prípade na základe reštitučného zákona) nastanú až vtedy, keď štátny orgán vykoná úkon,
bez ktorého vlastnícke práva nevznikajú. Povinnosťou štátu nie je vytvoriť každému príležitosť, aby
nadobudol vlastníctvo, ale na druhej strane štát nesmie prekážať nadobudnutiu vlastníctva.

Je nepochybné, že nápravy krívd sa v reštitučných konaniach môžu domáhať iba osoby, ktoré
preukážu, že tieto krivdy boli spôsobené alebo im alebo osobám, s ktorými ich zákon č. 503/2003
Z. z. spája ako s oprávnenými osobami. Hlavným zámyslom zákonodarcu pre prijatie reštitučných
majetkových zákonov bolo nielen zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo
voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, ale aj

následne dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných
vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho
rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia (viď preambula
k zákonu č. 229/1991 Zb. v spojitosti na účel sledovaný aj zákonom č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody). Tento zámysel
zákonodarca vymedzil pre účely zákona č. 503/2003 Z. z. <. zo dňa 26.05.2016),
ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 499/2011), dospel odvolací súd k záveru o
potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodol vo veci síce v súlade
s právnym názorom odvolacieho súdu, no nesprávne a v rozpore so zákonom, a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a
§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom vzhľadom na ich neúspech v konaní náhradu trov konania
nepriznal. Odporcovi zákon priznanie trov konania neumožňuje.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval

odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.