Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 9, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212904
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116212904.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: NATUR
SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 44 251 394, so sídlom Hrabina 338, zastúpený Advokátskou kanceláriou
Mikáči, s.r.o., IČO: 47 252 871, so sídlom Prievozská 4, Bratislava, proti žalovanej: K. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. H. XXXX/XX, Trnava, zastúpená spoločnosťou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO:
47 254 581, so sídlom Hlavná 11, Trnava, o zaplatenie 450,00 € s prísl., takto:

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanej súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom došlým súdu dňa 2.6.2016 žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu
sumu 450,00 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne od 2.7.2014 do zaplatenia, a

trovy konania. Uviedol že žalobca je spoločnosťou ktorej predmetom činnosti je kúpa tovaru na
účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti
(veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, činnosť podnikateľských, organizačných
a ekonomických poradcov, reklamné a marketingové služby a podnikateľské poradenstvo v oblasti
predaja výživových doplnkov a potravín; žalovaná vykonávala prácu v pracovnom pomere pre žalobcu v
období od 19.3.2011 do 30.6.2014 ako poradkyňa výživy na základe pracovnej zmluvy zo dňa 8.2.2010,

pracovný pomer bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.6.2014, a to ku
dňu 30.6.2014. Žalobca uzavrel so žalovanou dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 12.4.2014, ktorej
predmetomboloprevzatiehmotnejzodpovednostizamestnancazazverenýtovar,zásobymateriáluainé
hodnoty určené na obeh a obrat, ako aj hotovosť či akékoľvek ceniny v rôznych formách. Dňa 1.7.2014
bola vykonaná inventarizácia (vykonali ju dietologičky Ing. I. U. a Ing. K. T.), pri ktorej bol zistený schodok
vo výške 951,29 € - schodok bol spôsobený tým, že na predajni chýbali produkty vo výške 951,29

€. Žalobca pred vykonaním inventarizácie vyzýval žalovanú, aby sa jej zúčastnila, čo však žalovaná
odmietla; počas inventarizácie sa žalobca telefonicky spojil so žalovanou, aby vysvetlila vzniknutý
schodok, čo ale nevedela. Žalobca na základe dohody o hmotnej zodpovednosti rozdelil vzniknutý
schodok pomerne, pričom od žalovanej žiadal uhradenie sumy 450,00 € (podľa § 182 Zákonníka
práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je

povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne
dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o
hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne). Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu
dlhu, prípadne mimosúdne urovnanie sporu, avšak neúspešne.
K návrhu pripojil žalobca dohodu o skončení pracovného pomeru uzavretú medzi stranami sporu
dňa 11.6.2014, dohodu o hmotnej zodpovednosti uzavretú medzi stranami sporu dňa 12.4.2014,

inventarizačný zápis ku dňu 1.7.2014, výzvu na vyrovnanie schodku zo dňa 24.10.2014 s doručenkou
pre žalovanú.Žalovaná sa k návrhu vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
9.12.2016 v ktorom uviedla že žalobca nepredložil žalovanej žiadne listiny ani iné doklady z ktorých by

vyplývalo, že žalovaná prevzala zodpovednosť za konkrétne inventarizáciou objektivizované hodnoty
žalobcu - žaloba preto nie je dôvodná, žiada ju zamietnuť.
K vyjadreniu priložila žalovaná vyjadrenie k výzve zo dňa 27.11.2014, odpoveď žalobcu zo dňa
20.2.2015, inventarizačný zápis ku dňu 1.7.2014 a doplnok k inventarizácii zo dňa 1.7.2014.

Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
17.3.2017 v ktorom uviedol že osobitosťou druhu zodpovednosti zamestnanca v prípade hmotnej
zodpovednosti je, že sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda,
pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie zavinenie zamestnanca nie je zamestnávateľ
povinný dokazovať - zamestnávateľ preukazuje len uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti,
existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt

zverených mu zamestnávateľom. Tvrdenie žalovanej, že žalobca nepredložil listiny ani iné doklady z
ktorých by vyplývalo, že žalovaná prevzala zodpovednosť za konkrétne inventarizáciou objektivizované
hodnoty žalobcu je účelové, nakoľko dohoda o hmotnej zodpovednosti neobmedzuje zodpovednosť
zamestnanca na tie hodnoty, ktoré sú mu zverené uzavretím dohody - dohodou o hmotnej zodpovednosti
berie na seba zodpovednosť za schodok na akýchkoľvek ďalších hodnotách, ktoré budú zamestnancovi

zverené kedykoľvek po uzavretí dohody, ak pôjde o predmety, ktoré môžu byť predmetom dohody o
hmotnej zodpovednosti.

Žalovaná sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 7.4.2017 v ktorom poukázala na listinu označenú ako „Dohoda o hmotnej zodpovednosti“ medzi

stranami sporu uzatvorenú dňa 12.4.2014. V Článku II. dohody sa o.i. uvádza že „Zamestnanec sa so
zamestnávateľom dohodol, že odo dňa 1.1.2014 preberá hmotnú zodpovednosť za zverený tovar...“
- žalovaná však nemohla platne uzatvoriť dohodu aj za obdobie viac ako štyroch mesiacov pred jej
podpísaním, a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť že žalovaná vykonávala u žalobcu prácu
v pracovnom pomere od 19.3.2011. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ju vyzýval aby sa

zúčastnila inventarizácie, z predložených listín nevyplýva že by žalovanú vyzval aby sa zúčastnila
inventarizácie (podľa § 184, ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení
dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na
iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru, tiež z Článku III. dohody
vyplýva povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa vykonať inventarizáciu pri uzatvorení dohody o hmotnej

zodpovednosti) - žalovaná mala prevziať hmotnú zodpovednosť za zverený tovar, zásoby materiálu,
iné hodnoty určené na obeh a obrat nachádzajúce sa v obecnom a skladovom priestore OC Galéria
Tesco, Veterná 40, Trnava, žalobca však nevykonal inventarizáciu tak, ako mu to ukladá § 184, ods.
1 Zákonníka práce, a túto vykonal až dňa 1.7.2014 (po skončení pracovného pomeru so žalovanou).
Žalovaná by mohla prevziať hmotnú zodpovednosť len za tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré by

boli predmetom inventarizácie a ich existencia v čase uzatvorenia dohody by bola potvrdená preberacím
protokolom - v dôsledku nevykonania inventarizácie nie je možné ustáliť, či sa tovar, zásoby materiálu
aleboinéhodnotynachádzalidňa12.4.2014vurčenýchpriestoroch(rozsudokKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici sp.zn. 13Co/823/2014 zo dňa 18.11.2014: „Je pravdivé tvrdenie, že zodpovednosť za schodok
je zodpovednosťou objektívnou a pokiaľ zamestnanec má podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti

za vzniknutý schodok podľa tejto dohody aj objektívne zodpovedá. Zodpovednosť za vzniknutý schodok
však môže niesť pracovník iba za skutočne zistený schodok. Ak zamestnávateľ nevykoná inventúru
pri nástupe nového zamestnanca na pracovisko, aj keď tento zamestnanec o vykonanie inventúry
nežiadal, vystavuje sa do situácie, keď nevie preukázať aký schodok vznikol na prevádzke v období
po nástupe nového zamestnanca. Teda nie je možné nepochybne ustáliť rozsah náhrady škody ktorá

by na konkrétneho zamestnanca mala pripadať.“). Z inventarizačného zápisu zo dňa 1.7.2014 pritom
nevyplýva, za aké obdobie sa inventarizácia vykonávala, nie je v nej ani uvedený „Skutočný stav zistený
inventúrou“ a „Účtovný stav zachytený v účtovníctve“ - len skonštatovanie výšky schodku nepredstavuje
jeho relevantné vyčíslenie.

Vo veci sa konalo dňa 21.6.2017 pojednávanie, na ktorom súd vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu
a právneho zástupcu žalobcu, žalovanú a jej právneho zástupcu.Žalobca -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 2.8.2017, vzal svoj
návrh v celom rozsahu späť.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

V danom prípade mal súd za preukázané že došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, preto v súlade
s ustanovením § 145, ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil, pričom žalovaná vyslovila
so späťvzatím žaloby súhlas, a ani neexistuje vážny dôvod, pre ktorý by mala žalovaná so späťvzatím
žaloby nesúhlasiť.

K zastaveniu konania v celom rozsahu došlo za situácie, keď žaloba bola na súd podaná dňa 2.6.2016,
avšak žalobca ju bez uvedenia dôvodu dňa 2.8.2017 vzal späť - s poukazom na uvedené dospel súd
k záveru že späťvzatie návrhu zavinil žalobca (ktorý teda nemá nárok na náhradu trov konania); keďže
žalovanej vznikli trovy konania -ktorá má nárok na ich náhradu- priznal jej ich súd v zmysle ustanovenia
§ 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku v rozsahu 100% (nakoľko výsledok v spore je potrebné

považovať za jej plný úspech).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.