Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/224/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207105
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116207105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom J. X, XXX XX D., proti žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
T. XXX, XXX XX A. T., o zaplatenie 798,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 40C/67/2016-59 zo dňa 03. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že konanie v časti istiny vo výške 81,18 Eur zastavuje
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
Právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060
01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.03.2016 domáhal

súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 798,32 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 06.04.2013 do zaplatenia, a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 02.03.2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke evid. č.
6088648, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 2.849,20 Eur. Podľa
zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36-ich mesačných splátkach v sume
86,23 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.105,76 Eur. Vzhľadom
na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky, riadne a

včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.03.2013 listom - predžalobná
upomienkavyzvalžalovanéhokokamžitejúhradevšetkýchsplátokjednorazovo.Dodňaspísaniažaloby
žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu
798,32 Eur. Podaním doručeným súdu dňa 28.11.2016 bol súdu predložený návrh na zmenu strany
sporu na strane žalobcu s odôvodnením, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom
tohto súdneho konania, na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821

08 Bratislava, IČO: 35 831 154. Súd uznesením č. k. 40C/67/2016-45 zo dňa 07.12.2016 pripustil
zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831
154. Dňa 21.11.2016 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako čiastočné späťvzatie, ktorýmžalobca berie späť žalobu v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 81,18 Eur (manipulačný poplatok) s
prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom na
dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd pri aplikácii vyššie

citovaných zákonných ustanovení o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 81,18 Eur. Predmetom
konania tak zostalo zaplatenie sumy 717,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 717,14 Eur od 06.04.2013 do zaplatenia. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov
dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení
právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom: Zo žiadosti a zmluvy o poskytnutí pôžičky

č. 422641 zo dňa 02.03.2011 (č.l. 3), uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom, poskytol veriteľ pôžičku (spotrebiteľský úver) žalovanému vo výške 2.100,- Eur. Žalovaný sa
spotrebiteľský úver zaviazal splácať v 36-ich mesačných splátkach vo výške 86,23 Eur. RPMN bola
v zmluve určená na 21,6 %, ročná úroková sadzba bola určená na 21,6 %, sadzba poistenia bola
určená na 2,9 %, a priemerná hodnota RPMN bola určená na 20,04 %. Žalobca vyzval žalovaného
predžalobnou upomienkou zo dňa 27.03.2013 (č.l. 5) na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo

v sume 1.473,06 Eur v lehote do 3 dní od doručenia upomienky. Žalovaný podľa prehľadu splátok a
úhrad (č.l. 7) uhradil celkovo na úvere sumu 2.105,76 Eur. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v
danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj
poskytovanieúverov.Žalovanývystupovalakospotrebiteľ,pretožepriuzatváranízmluvynekonalvrámci

predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Predmetnú zmluvu preto treba posudzovať
nielen vo svetle ustanovení o zmluve o úvere v Obchodnom zákonníku, ale aj podľa zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z doložených listinných
dôkazov mal súd zistené, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 02.03.2011 žiadosť a
zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku

vo výške 2.100,- Eur. Pohľadávka voči žalovanému z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 19.09.2016. Žiadosť a zmluva o poskytnutí pôžičky je zmluvou
o úvere, ktorú súd z hľadiska splnenia povinných náležitostí posudzoval podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že v tejto zmluve absentovala obligatórna
zákonná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a to výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
pričomjenevyhnutné,abytátonáležitosťbolauvedenápriamovtextezmluvy.Zuvedenýchdôvodovsúd
konštatuje, že nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti,
úver je v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov. Súd preto nemôže žalobcovi

priznať nič iné, ako len rozdiel medzi žalobcom vyplatenou a žalovaným splatenou istinou úveru.
Žalovaný čerpal z úverového rámca istinu vo výške 2.100,- Eur a žalovaný na úvere zaplatil sumu
2.105,76 Eur. S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalovaný zaplatil viac ako bol povinný (teda úver
je preplatený), vzhľadom na ktorú skutočnosť súd žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v
podobeuloženiažalovanémupovinnostizaplatiťžalobcovisumu906,91eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 906,91 eur od 17.7.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Namietal záver okresného o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru z dôvodu neuvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru a nerozloženia úverových

splátok na jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny úrokov a poplatkov. Takáto požiadavka odhliadnuc od
jej rozporu s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48ES, ako aj rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bírová je podľa odvolateľa
v rozpore s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí
úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Ďalej odvolateľ zdôraznil, že Súdny dvor Európskej únie v konaní

C-42/2015 rozsudkom zo dňa 9.11.2016 rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou
rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, resp. sankcionovať
absenciu niektorej z náležitosti úverovej zmluvy záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
pričom vyslovil, že článok 10 ods. 2 písm. h/ i/ Smernice 2008/48/ES stanovuje, že zmluva musí
uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný

bezplatne kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
Smernica teda neustanovuje možnosť zahrnúť do svojho úveru takýto výpis vo forme amortizačnej
tabuľky. Pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave, zdôraznil, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice 2008/48/ES, členské štátyby nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktorá táto smernica neupravuje, ak táto smernica
obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti. Ustanovenie článku 10
ods. 2 písm. u/ Smernice 2008/48/ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Inými slovami, zmluva o úvere na dobu určitú
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Čo sa týka následku v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti, Súdny dvor EÚ ponechal
voľbu režimu sankcií na zváženie členského štátu, avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti

porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky je primeraná
v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti ako je RPMN, počet a frekvencia splátok,
prípadne existenciu notárskych poplatkov, prípadne požadované záruky a poistenia, t.j. tie náležitosti
zmluvy o úvere, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 717,14 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo

sumy 717,14 od 6. 4. 2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom
rozsahu. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s
ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa

ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti
zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorým by

sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne primárne skúmal, či jednotlivé zmluvy
o úvere uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným spĺňajú požiadavky v otázke ich obligatórnych
náležitostí v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch apôžičkách pre spotrebiteľov. V tomto smere mal súd prvej inštancie za preukázané, že v každej úverovej
zmluve, ktorá je predmetom tohto konania, absentuje jej povinná náležitosť v zmysle vyššie citovaných
zákonov, čoho dôsledkom je záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z. z. Odvolací súd z uvedeného uvádza, že bezúročný a bezpoplatkový môže byť len ten
úver, ktorý obsahuje platné úroky a poplatky, čo však v danom prípade nie je splnené. Vzhľadom na
skutočnosť, že súčasťou predmetných úverových zmlúv sú poplatky a úroky, ktoré ako celok predstavujú
neakceptovateľné protiplnenie v celej ich výške, sú tieto neplatné, a preto ani niet priestoru sa zaoberať
otázkou ich prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Práve z tohto dôvodu by bolo nadbytočné

podrobne sa zaoberať rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s.,
C-42/15,ECLI:EU:C:2016:842,vrámciktoréhosaSúdnydvorEÚvysporiadávasotázkouobligátorných
náležitostí zmlúv o úvere uzatváraných v súlade so Smernicou 2008/48, konkrétne s čl. 10 ods. 2 písm.
h), a tiež s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov, keďže tento by mal relevanciu jedine v prípade,
že by príslušné zmluvy o úvere mali platné poplatky a úroky. Odvolací súd len na okraj poznamenáva, že
zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o

úvereuvádzalasplatnosťkaždejzosplátokspotrebiteľaodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľpodmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod
50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo
Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade
s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom

prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z.

11. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v
časti napadnutej odvolaním žalobcu, potvrdil ako vecne správny.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a
preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.O

výške tejto náhrady bude rozhodovať podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)