Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209865
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615209865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej
veci žalobcu JUDr. Ján Čipka, Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, správca konkurznej podstaty úpadcu
TRADE CENTER spol. s r.o., Vajanského 2, Lučenec, IČO:31615724 proti žalovanému HOBBYKER
s.r.o., IČO: 36048275, P. Tótha 21, 984 01 Lučenec o zaplatenie 6 041,00 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/158/2015-196 zo dňa 5.4.2017
takto

r o z h o d o l :

I .Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/158/2015-196 zo dňa 5.4.2017 v o zaplatenie 6.041,--

eur potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 6.041,--eur s
príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalobca prenajal žalovanému nebytové
priestory vedené na LV č. XXXX nachádzajúce sa v k.ú. C., obec C., na ulici F.. X, v pasáži D. v počte
dvoch miestností v celkovej výmere XX,XX.m2. Nájomné bolo dohodnuté mesačne vo výške 172,60 eur
a podľa článku V.2 sa túto sumu žalovaný zaviazal platiť mesačne. Nájomné a služby spojené s nájmom

boli žalovanému vyfakturované faktúrami špecifikovanými v žalobe. Žalovaný si svoje povinnosti, a to
platiť nájomné a platby za služby spojené s nájmom neplnil a nezaplatil nájomné a služby spojené s
nájmom celkom vo výške 6.041,--eur napriek skutočnosti, že bol vyzvaný k povinnosti ich úhrady dňa
5.3.2014. Žalovaný uviedol, že nájomné nemá povinnosť platiť, pretože priestory užíva od r. 1998 v
celku aj s chodbou, za ktorú žiada správca konkurznej podstaty uhradiť nájomné, pričom v r. 1998
nadobudol tieto priestory, za ktoré zaplatil 1.200.000,--Sk. Za ďalších 300.000,--Sk v celom objekte
inštalovalsanitu,obklady,dlažbu,všetkydokončovaciepráceakoinvestor. Nájomnézapriestoryvchodu

do N. nikdy neplatil, preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

2. Okresný súd konštatoval, že zrušení rozhodnutia krajským súdom Uznesením č. k. 41Cob 158/2015
zo dňa 27.7.2016 sa zaoberal otázkou platnosti Zmluvy o nájme nebytových priestorov vzhľadom na
tvrdenie žalobcu, ktorý tvrdil, že ide o platný právny úkon a žiadal, aby žalovaný nájomné uhradil a
v prípade, ak súd posúdi nájomnú zmluvu ako neplatnú, navrhol, aby mu bol priznaný nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia.

3. Okresný súd uviedol, že po preskúmaní nájomnej zmluvy dospel k záveru, že zmluvné dojednanie
ohľadom určenia doby nájmu je neurčité, nezrozumiteľné. Z toho vyvodil záver, že doba nájmu, ako
jedna z podstatných náležitostí zmluvy o nájme (§ 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zz. o nájme a podnájmenebytových priestorov) nie je dohodnutá. Uzavrel, že keď nájomná zmluva neobsahuje náležitosti podľa
§ 3 ods. 3 je neplatná v zmysle § 3 ods. 4 cit. zákona. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že išlo
o chybu v písaní. Súd bol toho názoru, že nebola dohodnutá doba nájmu, nakoľko zo zmluvy nie je

zrejmé, na akú dobu nájmu účastníci túto zmluvu uzavreli. Z týchto dôvodov súd opätovne vyhodnotil
zmluvu o nájme s poukazom na ust. § 37 ods. 2 Obč. zákonníka. Mal za to, že dojednanie nájmu za
dobu od 1.1.2003 do 1.1.2004, kedy zmluva ešte nenadobudla platnosť je nemožné, a z toho dôvodu
vyhodnotil túto zmluvu ako neplatnú. Zároveň súd poukázal na tú skutočnosť, že dodatkami č. 1, 2, 3 k
nájomnej zmluve mal byť zmenený čl. II., III. nájomnej zmluvy tak, že týmito dodatkami mal byť zmenený

predmet zmluvy, čo svedčí o neurčitosti a nezrozumiteľnosti týchto dodatkov. Pokiaľ by bol zmenený
predmet zmluvy na dobu platnosti nájomnej zmluvy, v zmluve by absentovala znovu jedna z podstatných
náležitostí zmluvy, a to jej predmet. Z uvedeného dospel k záveru, že uplatnený nárok je treba posúdiť
z titulu bezdôvodného obohatenia.

4. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že nebytové priestory označené v nájomnej zmluve, ktoré

sa nachádzajú v C. na ul. F.. X, v pasáži D. v počte dvoch miestností o výmere XX,XX m2 sú zapísané
na LV č. XXXX pre k. ú. C. vo vlastníctve úpadcu TRADE Center, spol. s r. o., ktorého správu vykonáva
žalobca, pričom ako prenajímateľ uvedených priestorov tieto prenechal žalovanému ako nájomcovi v
celkovej výmere XX,XX m2, ktorú nájomnú zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú.

5. Ďalej súd uviedol, že nebolo sporné, že žalovaný tieto priestory užíval, pričom užívaním cudzích
nebytových priestorov nadobudol majetkový prospech. Súd vykonal dokazovanie ohľadom zistenia
obvyklej výšky nájomného v daných priestoroch. Zistil, že dojednaná výška nájomného nie je v rozpore s
obvyklou výškou nájomného v danom mieste, a preto priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia získaneho plnením bez právneho dôvodu, nakoľko právny úkon - nájomná zmluva bol

vyhodnotený ako neplatný. Obchodný vzťah účastníkov týkajúci sa užívania týchto priestorov bol
vzťahombezzmluvným,vyplývajúcimzosamotnéhofaktickéhostavu,t.j.užívanianebytovýchpriestorov
bez právneho dôvodu.

6. Ďalej súd konštatoval, že nebytové priestory sú vo vlastníctve úpadcu a užíva ich žalovaný. Táto

skutočnosť vyplýva zo zápisu v príslušnom katastri, kde nie je zapísaný do vlastníctva žalovaného celý
nebytový priestor, ide o pochybenie na strane vtedajšieho predajcu. Zaujal stanovisko, že žalovaný mal
dostatok času svoje prípadné nároky vyplývajúce z mylného zápisu v katastri nehnuteľností vysporiadať.
Ďalej uviedol, že otázku platnosti nájomnej zmluvy žalovaný spochybňoval až v priebehu konania,
pričom dlhé časové obdobie niekoľko rokov tieto faktúry preberal, nenamietal voči nim, a ako vyplýva

z výpovede svedkov uhrádzal ich, či už v hotovosti, alebo započítaním, prípadne na základe súdneho
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel podľa § 451 a nasl. Obč. zákonníka titulom
bezdôvodného obohatenia. Úrok z omeškania žalobcovi priznal podľa § 369 ods. 1 Obchod. zák. v
náväznosti na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa procesného
úspechu strán, pričom konštatoval, že o trovách bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/
CSP. Uviedol, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že užíva priestory, ktoré sú jeho vlastníctvom. Podľa
názoru žalovaného samotný výpis z LV, ani iné doklady predložené v konaní žalobcom neodôvodňujú
záver, že žalovaný užíva priestory, ktoré sú vlastníctvom žalobcu. Predmetné nebytové priestory tvoria

jedenfunkčnýcelok,ktorýbezstavebnýchúpravniejemožnéoddeliť.Žalovanýichnadobudolvcelkuna
základe kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu a už od r. 1998 tieto priestory nerušene užíva.

8. V prípade, ak tieto priestory by boli vedené v katastri nehnuteľnosti pod iným vlastníkom ako je
žalovaný, nadobudol ich vlastníctvo vydržaním a túto námietku opakovane vzniesol, avšak súd sa s

ňou nezaoberal, ani ju nevyhodnotil v rozsudku. Uviedol, že nájomná zmluva, ktorú súd považuje
za neplatnú, mala zabezpečiť iba splatenie inžinierskych sietí, ktoré boli v objekte dobudované. Tieto
skutočnosti potvrdil svedok I.. N., a svedok P.. Žalovaný vytýkal v odvolaní skutočnosť, že v priebehu
konania okresný súd riadne žalovaného nepoučil, a to ani v zmysle hmotného, ani procesného práva,
vo vzťahu k jeho námietke vydržania, čo mu neumožnilo viesť riadne dokazovanie, preto považuje

rozsudok súdu prvej inštancie za prekvapivé rozhodnutie.

9. Ďalej napádal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho omeškanie s platením faktúr, poukázal na
to, že už v odpore uviedol, že samotné faktúry ani pokus o zmier mu neboli zo strany žalobcu doručené.Z toho dôvodu je zrejmé, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno ohľadom doručenia faktúr
a začiatku plynutia splatnosti záväzku. Z uvedených dôvodov žiadal, aby napadnutý rozsudok odvolací
súd zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

10. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku,
že Nájomnú zmluvu z 20.12.2005 vrátane jej dodatkov považuje za platný právny úkon. V konkrétnych
podrobnostiach odkázal na svoje písomné podanie zo dňa 9.3.2016 Poukázal na skutočnosť, že v
priebehu konania bolo preukázané, že priestory sú vlastníctvom úpadcu TRADE Center , s. r. o. „v

konkurze“ so sídlom Vajanského 2, Lučenec, tak ako to vyplýva z LV č. XXXX k. ú. C.. Dal do pozornosti
odvolaciemu súdu, že zo strany žalovaného nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že by mohol
predmet užívania nadobudnúť do svojho vlastníctva vydržaním, najmä ak časť priestorov prevádzky
N. B. je podľa LV č. XXXX pre k. ú. C. vedená vo vlastníctve konateľky žalovaného V. K. v celosti a
v podielovom spoluvlastníctve spoločných častí a spoločných zariadení domu, a to tá časť priestorov,
ktorá vlastnícky nepatrí úpadcovi.

11. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že žalovaný nepreukázal titul, od ktorého by bolo
možné jeho držbu považovať za dobromyseľnú a najmä, či táto držba sa vzťahuje aj na časť priestorov
vo vlastníctve V. K.. Sám žalovaný takéto dokazovanie ohľadom nadobudnutia vlastníctva k predmetu
užívania žalovaným nenavrhol. Podľa názoru žalobcu bolo preukázané, že žalovaný užíva nebytové

priestory a tieto nebytové priestory slúžia ako vstupná hala z pasáže do prevádzky vchod N. B.. Zrejme
je to aj z náčrtu, ktorý súdu predložil žalovaný. Tento priestor je riadne merateľný výmerou XX,XX m2
a dohodnutá cena nájmu aj v nadväznosti na potvrdenie realitnej spoločnosti predstavuje obvyklú cenu
nájmu. V prípade, že odvolací súd dospeje k rovnakým hmotnoprávnym záverom o nároku žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia, žiadal priznať aj úrok z omeškania v súlade s tým, že žalovaný je

v omeškaní s plnením peňažného záväzku a výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 369 ods. 1
Obchod.zákonníkaa§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995vplatnomznení. Nazákladeuvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov
odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP prejednal
odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (ust. § 381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

16. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 6.041,--eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania.

17. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy

6.041,--eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2005 v znení
dodatkov č. 1,2,3.

18. Okresný súd po zrušení napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom posúdil uplatnený nárok z
titulu bezdôvodného obohatenia a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 6.041,--eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,75 % ročne podľa špecifikácie uvedenej v petite napadnutého rozhodnutia.

19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.20.Podľaust.§451ods.1Občianskehozák. ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní nájomnej zmluvy uzavretej sporovými stranami

dňa 20.12.2015 dospel k záveru, že citovaná nájomná zmluva je neplatná, pre absenciu jednej z jej
podstatných náležitostí, a to určenia doby nájmu v zmysle ust. § 3 ods. 3, 4 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov. Uplatnený nárok za užívanie nebytových priestorov vedených na LV
č. XXXX k.ú. C. o výmere XX,XX m2 na ulici F.. X v pasáži D. potom okresný súd správne posúdil, ako
bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že užíval nebytové priestory vlastnícky
patriace žalobcovi, bez úhrady za ich užívanie.

23. Odvolací súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom bola jednoznačne preukázaná
skutočnosť, že označené nebytové priestory patria podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. C.alobcovi TRADE
CENTER spol. s r. o. Lučenec, z toho dôvodu obranu žalovaného nebolo možné odvolacím súdom
akceptovať.

24. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že tieto nebytové priestory nadobudol
vlastnícky vydržaním podľa ust. § 143 Obč. zák.

25. Podľa zistenia odvolacieho súdu zo spisového materiálu sa žalovaný touto námietkou vzniku

vlastníckeho práva bránil iba v podanom odvolaní. Vzhľadom k tomu, že tento prostriedok procesnej
obrany žalovaný nevzniesol v konaní pred okresným súdom a nejedná sa o dôvod v zmysle ust. § 366
CSP, na ktorý by bolo potrebné prihliadať ex offo odvolací súd nemohol naň brať zreteľ.

26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj v prípade skúmania námietky žalovaného, že predmetný

nebytový priestor nadobudol do svojho vlastníctva vydržaním podľa § 134 Obč. zák., pretože je
nepochybné, že nemohli byť splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním už len
pre absenciu jednej z jej podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle ust. § 130
Obč. zák., a to dobromyseľnosti žalovaného, že dotknutý nebytový priestor mu vlastnícky patrí.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu o skutočnosti, že nebytový priestor žalovanému vlastnícky nepatrí,
musel mať žalovaný vedomosť, pretože by inak nepodpísal so žalobcom nájomnú zmluvu o výmere
XX,XX m2 , zodpovedajúcej rozlohe vstupnej haly, ktorá podľa LV č. XXXX patrí žalobcovi.

28. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil ani s jeho procesnou obranou, že mu neboli doručené faktúry,

pretože zo spisového materiálu bolo odvolacím súdom zistené, že žalovaný faktúry prevzal.

29. Na základe uvedené odvolací súd dospel preto k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
svojej procesnej obrany vznesenej pred okresným súdom.

30. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zo zápisnice z pojednávania pred okresným súdom zo dňa
27.3.2017 vyplýva, že žalovaný bol okresným súdom poučený o jeho procesných právach a z toho
dôvodu ani na tento odvolací dôvod žalovaného, nebolo možné prihliadnuť.

31. Odvolací súd mal za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní týkajúce sa

zaplatenie sumy 6.041,--eur nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré
skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

32. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v časti uplatnených
nárokovo o zaplatenie sumy 6.041,--eur správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so

všetkýmiaspektmizozistenéhoskutkovéhostavuapodrobnesvojerozhodnutieodôvodnil.Odvolacísúd
uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje
odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plnev súlade s procesnými zásadami, formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom
poriadku.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2
CSP ako vecne správny potvrdil.

34. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016,

v súlade s ust. §470 CSP.

35. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na
ust. §262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania priznal v plnom rozsahu.

36.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodneokresnýsúdpoprávoplatnostitohtorozhodnutia
podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

37. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).