Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/157/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815205303
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7815205303.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu: WM Consulting

& Communication, s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01
Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: U. P., A.. XX. XX. XXXX, W. N. XXX/X, XXX XX H., o
zaplatenie 1.041,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 863,98 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 13. 06. 2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu
z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 66 % zo strany žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 1.041,94
Eur, 14,40 % ročného úroku zo sumy 863,98 Eur od 26. 09. 2014 do zaplatenia, 8 % ročného úroku
z omeškania zo sumy 863,98 Eur od 26. 09. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania od
žalovaného.

2. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil nasledovne:

3. Na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby č. 513068318 zo dňa
07.02.2007 (ďalej aj ako „Zmluva“) poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.,
IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej aj ako „Slovenská sporiteľňa,
a.s.“) žalovanému bankové produkty v kombinácii balíka EXTRA, a to vedenie bežného účtu č.
0511968910/0900, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie platobnej karty VISA Electron a po
splnení podmienok poskytol povolené prečerpanie k jeho bežnému účtu vo výške 20.000,00 Sk/663,88

Eur.

4. Odstúpením od zmluvy zo dňa 24.08.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s. v súlade s obchodnými
podmienkami upravujúcimi práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, odstúpila od zmluvy s tým, že ak pohľadávka nebude splatená v lehote 7 dní odo dňa doručenia
tohto odstúpenia, bude Slovenská sporiteľňa, a.s. oprávnená vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou.

5. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu, Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila
Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaného o postúpení pohľadávky.6. Žalovaný si svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy, neplnil riadne, v dôsledku čoho ku dňu
25.09.2014, t. j. ku dňu postúpenia pohľadávky, dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu
1.041,94 Eur. Uvedená suma pozostávala z: istiny vo výške 863,98 Eur, príslušenstva vo výške 177,96

Eur.

7. Týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej sumy ku dňu
25.09.2014 vo výške 1.041,94 Eur a ďalšieho príslušenstva pohľadávky od 26.09.2014, a to úrokov,
úrokov z omeškania a trov konania.

8. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu jeho trvalého bydliska v zmysle § 106 ods. 1
písm. a), preto žaloba bola doručená žalovanému zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu, v zmysle § 116 ods. 3 CSP. Po uplynutí 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia, žaloba sa považuje za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

9. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb
pre fyzické osoby, odstúpením od zmluvy, oznámením o postúpení pohľadávky bez dokladu o doručení,
všeobecnými obchodnými podmienkami.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

11. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

12. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

13. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 ) , zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom

úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č.
634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z
ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

21. Súd mal tiež za preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené,
a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

23. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd
mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 07. 02. 2007 platne uzatvorená
zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
Bankových produktov v kombinácii Balíka Extra žalovanému, na základe ktorého sa žalobca zaviazal

žalovanému poskytnúť povolené prečerpanie k bežnému účtu žalovaného. V zmysle tejto zmluvy
sa žalovaný zaviazal žalobcovi peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a plniť ďalšie podmienky.
Porušením zmluvných podmienok, teda neuhradením dlžných finančných prostriedkov riadne a včas,
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 863,98 eur. Súd považoval nárok žalobcu v
tejto časti za plne dôvodný a preto návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.

24. Žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, a to od 13. 06. 2017 (t. j. ododňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanému, nakoľko žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že list obsahujúci odstúpenie od zmluvy doručil žalovanému pred týmto dátumom) do
zaplatenia. S poukazom na túto skutočnosť súd žalobu ohľadne zaplatenia úroku z omeškania z dlžnej

sumy v prevyšujúcej časti zamietol.

25. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Žalobca bol v konaní úspešný na 83 % v pomere k celku a žalovaný na 17 % v pomere k celku, z
čoho vyplýva, že po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, žalobca má právo na pomernú
náhradu trov konania vo výške 66 % celkových trov konania.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj

tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.