Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/450/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413205139
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413205139.3

Uznesenie

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 17.03.2015, č.k. 25P/92/2013-258 zaviazal matku a
otca povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov konania štátu každého
vo výške XXX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 148 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že z vykonaného
dokazovania bolo zistené, že ani u jedného z rodičov neboli zistené predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov, resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u jedného z nich by zaplatením
jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu nebola ohrozená ich existencia a nedostali by sa do stavu
životnej núdze. Súd náhradu trov štátu rozdelil medzi rodičov rovným dielom s poukazom na to, že

znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu ich vzájomných nezhôd pri výkone starostlivosti o
maloleté deti a z dôvodu ich rozporných tvrdení v tomto smere. Rovnako súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania prihliadol aj na charakter konania, ktoré sa týka starostlivosti o maloletých a teda je konaním
nesporovým. Z tohto dôvodu preto nie je možné hovoriť o úspechu resp. o neúspechu vo veci.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu

odvolanie matka maloletých detí, a to v celom rozsahu. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak, že zaviaže otca povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV
náhradu trov konania štátu vo výške X.XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súdu
prvej inštancie vytkla, že vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie označila za nespravodlivé a to najmä vo vzťahu
k dôvodom, pre ktoré bolo nariadené znalecké dokazovanie a vo vzťahu k výsledku predmetného

znaleckého dokazovania. Uviedla, že podaným návrhom vo veci samej sa domáhala zrušenia striedavej
osobnej starostlivosti, ktorá sa na maloletých deťoch, najmä na maloletej H. T., prejavila negatívne.
Mala za to, že znaleckým dokazovaním jednoznačne vyšlo najavo, že jej návrh bol odôvodnený,
nakoľko bolo preukázané, že strata vláskov, mihalníc a obočia u maloletej H. T. bola psychosomatickým
prejavom spojeným s osobou otca, a nie dôsledkom zhoršeného fyzického stavu tela. Nepovažovala za
spravodlivé, že obidvaja rodičia sa majú podieľať na trovách znaleckého dokazovania rovnako, keďže

išlo o záujem maloletej, ktorý mal otec možnosť zohľadniť už počas samotného konania (aj pred ním,
keď vlásky maloletej začali vypadávať) a riešiť ho aj inak, ako neústupčivým trvaním na striedavej
osobnej starostlivosti. K podanému odvolaniu matka priložila jednak fotografiu maloletej s vlasmi, jednak
fotografiu, na ktorej je maloletá holohlavá. V tejto súvislosti matka zdôraznila, že ku dňu 14.04.2015
maloletá stále nemala vlasy, obočie a ani mihalnice.

4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd
zaviazal matku povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov konania štátuvo výške XXX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia potvrdil a zároveň rovnaké uznesenie v
tej istej časti zmenil, tak že matku zaviazal povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV
náhradu trov konania štátu vo výške XXX,XX eur, tak, že matke túto sumu povolil vykonať v splátkach po

XX,XXeurmesačneaždoúplnéhovyrovnania,stým,žeprvásplátkasastanezročnoupoprávoplatnosti
tohto uznesenia. Odvolanie matky proti výroku, ktorým súd zaviazal otca povinnosťou zaplatiť na
účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov konania štátu vo výške XXX,XX eur, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia odmietol.

5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu matka
maloletých detí dovolanie, žiadajúc, aby dovolací súd odvolacie rozhodnutie, ako aj uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže otca povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania štátu v celkovej
výške X.XXX,XX eur.

6. Otec navrhol dovolanie zrejme odmietnuť, majúc za to, že skutočnosti uvádzané matkou v konaní

preukázané neboli a kolízny opatrovník dovolací návrh nepodal.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 35 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktorého písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu a táto skutočnosť zakladala prípustnosť dovolania podľa §

237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd poukázal na skutočnosť, že odvolací súd spôsobom rozhodnutia
pojatým do výroku dovolaním napadnutého uznesenia uznesenie súdu prvej inštancie v časti tzv.
náhradovej povinnosti matky súčasne potvrdil aj ho v rovnakej časti zmenil bez toho, aby šlo výlučne o
nápravu formulačných nedostatkov z výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Dovolací súd mal taktiež
za to, že odvolací súd pochybil aj čiastočným odmietnutím odvolania matky a zdôraznil, že požiadavka

na prenos celej tzv. náhradovej povinnosti na otca totiž nebola požiadavkou matky na zbavenie
náhradovej povinnosti i otca, ale požiadavkou na uloženie povinnosti v celom rozsahu takémuto
účastníkovi. Napokon dovolací súd skonštatoval, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu neobsahovalo dostatok dôvodov schopných presvedčiť o správnosti zaťaženia obidvoch rodičov
maloletých detí povinnosťou na náhradu trov konania štátu v rovnakom rozsahu. Dovolací súd zdôraznil,

že dovolaním napadnuté uznesenie argumentovalo vnútorne rozporne, ak na jednej strane uviedlo, že
návrh matky na zmenu rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti bol opodstatnený, na druhej strane
v ňom absentovalo objektívne uspokojivé vyjadrenie sa súdu, prečo by malo byť v tzv. nesporových
konaniach pri ukladaní tzv. náhradovej povinnosti voči štátu apriori vylúčené zohľadnenie toho, do akej
miery ten-ktorý účastník uspel či už s požiadavkou uplatňovanou návrhom alebo obranou voči takejto

požiadavke. S poukazom na uvedené, dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle
§ 243 ods. 2 a 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455

C.s.p.), dospel k záveru, že za danej situácii je potrebné uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 17.03.2015, č.k. 25P/92/2013-258 ako vecne správne potvrdiť.14. Odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci začalo dňa 12.04.2016, pričom na konanie sa
aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto
predpisombolzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok,účinnýdo30.06.2016,zrušenýzákonom

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych
veciach (akým je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdnehoporiadku)anovejprávnejúpravy(zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku).

V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej
a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych
noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov.
Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom
v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej
právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu

je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti
skoršiehoprávnehopredpisusavosféresvojichúčinkovprejavujúsrelevanciouprekonaniesamostatné
aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

15.Prihliadajúcnauvedenéprincípy,ktoréscieľomzachovaniaprávnejistotybolivyjadrenévsamotnom

paragrafovom znení Civilného mimosporového poriadku (§ 395 ods. 1, 2 C.m.p.), odvolací súd uvádzal
namiesto pojmu „súd prvého stupňa“ použitého v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných
podaniach účastníkov, pojem „súd prvej inštancie“, ktorý bol zavedený Civilným mimosporovým
poriadkom a Civilným sporovým poriadkom. V zmysle princípu justifikácie účinkov procesných úkonov,
postupoval odvolací súd aj pri prejednávaní odvolacích námietok matky, tak že ich posudzoval podľa

právneho predpisu účinného do 30.06.2016, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. V jeho intenciách
bolo možné priznať štátu náhradu trov konania po splnení zákonných dôvodov uvedených v ustanovení
§ 148 O.s.p..

16. Odvolací súd uvádza, že s prihliadnutím na princíp viazanosti súdu nižšieho stupňa právnym

názorom súdu vyššieho stupňa sa v napadnutom uznesení pridržiaval názoru dovolacieho súdu
uvedeného v jeho uznesení zo dňa 23.06.2016, č.k. 6Cdo/101/2016-304, s tým, že pristúpil k vecnému
prejednaniu matkou podaného odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Odvolací
súd pri opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že odvolacie námietky matky sú nedôvodné,
majúc za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď náhradu trov konania štátu v zmysle

§ 148 O.s.p. rozdelil medzi rodičov rovným dielom. V zmysle ustanovenia § 148 O.s.p. štát mal
právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého neboli predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku
konania. V prípade, ak na strane účastníka neboli splnené podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znášal štát. V danom

prípade nebola ani jednou zo strán konania spochybňovaná skutočnosť o neexistencii predpokladu
na oslobodenie od súdnych poplatkov. S cieľom dať zadosť výtke dovolacieho súdu o nedostatočnom
odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu o správnosti zaťaženia obidvoch
rodičov maloletých detí povinnosťou nahradiť trovy konania štátu v rovnakom rozsahu, odvolací súd
doplnil svoje odôvodnenie nasledovne. V prvom rade odvolací súd uvádza, že matka sa návrhom

na začatie konania doručeného Okresnému súdu Bratislava IV dňa 18.03.2013 domáhala zmeny
zverenia maloletej H. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý neskôr rozšírila i na v tom čase maloletého T. V.,
nar. XX.XX.XXXX a Y. V., nar. XX.XX.XXXX a ktorú zmenu petitu návrhu súd rozhodnutím pripustil.
Dňa 09.06.2014 bol Okresnému súdu Bratislava IV doručený znalecký posudok, v ktorom znalec
posúdil rodinné vzťahy z dôvodu vzájomných nezhôd rodičov pri výkone starostlivosti o všetky tri deti

V.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.11.2014, č.k. 25P/92/2013-241 bolo návrhu
matky na zmenu zverenia maloletej H. T. do jej osobnej starostlivosti vyhovené. V záujme potreby
posúdenia tzv. náhradovej povinnosti účastníkov konania bolo potrebné prihliadnuť jednak na fakt, že
znalecké dokazovanie bolo nariadené v čase, kedy sa matka domáhala zmeny zverenia všetkých troch
detí, jednak na fakt, že v danom konaní nebolo možné ustáliť, že vznik nepriaznivého zdravotného

stavu maloletej H. T. bol v príčinnej súvislosti s necitlivou, nedostatočnou starostlivosťou otca o ňu. O
predmetnej skutočnosti svedčí správa zo psychologického vyšetrenia maloletej H. T. zo dňa 04.09.2013,
z ktorej vyplynul záver, že nepriaznivý fyzický a psychický stav u maloletej mohol byť ovplyvnený
zmenami, ktoré sa udiali v rodine - rozvod rodičov, striedavá osobná starostlivosť. V tomto kontexteodvolací súd zdôrazňuje, že striedavá osobná starostlivosť bola nariadená rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 28.03.2012, č.k. 15P/19/2011-56, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o jej
výkone a s realizáciou s ktorou matka súhlasila, napriek tomu, že maloletá bola vo veku troch rokov. Z

obsahuspisu taktiežvyplýva,žeznaleckédokazovaniebolosúdomprvejinštancienariadenénazáklade
návrhu matky predneseným na pojednávaní dňa 09.09.2013 a v podaní doručenom Okresnému súdu
Bratislava IV dňa 17.09.2013. Pokiaľ matka namieta, že znaleckým dokazovaním bola dôvodnosť jej
návrhu jednoznačne preukázaná, keď preukázané bolo, že strata vláskov, mihalníc a obočia u maloletej
H. T. bola psychosomatickým prejavom spojeným s osobou otca, odvolací súd sa s týmto tvrdením

nestotožnil. Odvolací súd konštatuje, že znaleckým dokazovaním totiž nebolo preukazované a ani
preukázané, či symptomatiká ochorenia maloletej vznikli v priamej súvislosti so striedavou osobnou
starostlivosťou, keď zo znaleckého posudku vyplynulo, že dôvodom emočného vypätia u maloletej H.
T. bol nedostatok rodičovských kompetencií a vzájomnej komunikácie obidvoch rodičov. Z obsahu
vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nemožno prijať záver, že otec bol tým z rodičov, ktorý
výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti zabezpečoval v rozpore s ich záujmami. Uvedené

je konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2012, č.k. 25P/92/2013-241,
z ktorého vyplynulo, že zmena zverenia maloletej nebola zapríčinená neschopnosťou otca postarať
sa o deti, ale vážne narušenými vzťahmi medzi rodičmi, ktoré maloletá nevedela vo svojom prežívaní
spracovať. Uvedená situácia sa tak týkala maloletej H. T., pričom znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, že zmena zverenia u starších dvoch detí, ktorej sa matka domáhala, dôvodná nebola, keď

výkon striedavej osobnej starostlivosti znalec vyhodnotil v ich záujme a odporučil jej pokračovanie.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v
čase vzájomných nezhôd medzi oboma rodičmi, týkalo sa všetkých troch detí V., pričom výsledok
konania týkajúceho sa starostlivosti súdu o maloletých nesvedčil ani v prospech jedného z rodičov, preto

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).