Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220142
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315220142.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Q. F. A., M.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: S. A., M..
XX.XX.XXXX, Q. M. XXX/X, Š., a otca: J. J. A., M.. XX.XX.XXXX, Q. P.. W. XX/X, Q. L., D., o návrhu
matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 27.08.2015, domáhala vydania rozhodnutia,

ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2014
v časti o výživnom pre maloleté dieťa, tak že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo
sumy70,-Eurnasumu200,-Eurmesačne,počnúcdňompodanianávrhu.Svojnávrhodôvodnilatým,že
s otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od októbra 2011 a v dobe predchádzajúceho
rozhodnutia malo maloleté dieťa 2 roky a 7 mesiacov, pričom momentálne má 4 roky a navštevuje
materskú škôlku. Mesačné výdavky na maloleté dieťa sa výrazne zvýšili a tieto sú v sume 300 - 350,-
Eur. Zahŕňajú stravu, ošatenie, náklady na materskú škôlku a náklady spojené s bývaním. Uviedla, že

nakoľko od poslednej úpravy výživného pre maloleté dieťa došlo k podstatnej zmene, je dôvodné jeho
zvýšenie.

2. Dňa 29.09.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné doplnenie návrhu na zvýšenie výživného, v
ktorom matka maloletého dieťaťa uviedla, že je rozvedená matka s dvoma maloletými deťmi. V spoločnej
domácnosti žije s matkou a maloletými deťmi v 3-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve.
Pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku a náklady na bývanie si hradí výlučne sama. Ďalej uviedla, že

dňa 27.02.2014 bola maloletá Q. F. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec maloletého dieťaťa bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu 70,- Eur mesačne a zaplatiť zameškané výživné v splátkach po
40,- Eur, ktoré však platí nepravidelne a ľubovoľne. V čase určenia výživného otec maloletého dieťaťa
nepracoval a nebol vedený ako nezamestnaný, pričom je zdravý vyučený murár, takže mala za to, že
nie je možné, aby si nevedel nájsť prácu a dokázal by roky vyžiť z nulového príjmu. Od 01.04.2014
nastala zmena pomerov, nakoľko maloleté dieťa nastúpilo do materskej školy, zvýšili sa jej výdavky na
škôlku, na ošatenie a celkové náklady na živobytie. K svojmu mesačnému príjmu matka uviedla, že

tento predstavuje 729,- Eur, rodinné prídavky na dve deti v sume 360,- Eur a výživné na maloletú J.
v sume 170,- Eur. K výdavkom uviedla, že tieto sú v sumách: 200,54 Eur na bývanie, 27,72 Eur na
elektrinu, 9,- Eur na plyn, 7,20 Eur na internet, 50,- Eur na naftu, 33,83 Eur na ročné poistenie bytu,
104,42 Eur na dane a komunálny odpad, 302,- Eur na ročné poistenie na auto. Výdavky na maloletú Q.F. sú mesačne v sume 300 - 350,- Eur a zahŕňajú: škôlku v sume 45,- Eur, tanečný krúžok v sume 8,-
Eur, príspevok na ZRPŠ na škôlku v sume 40,- Eur/ročne, ošatenie 100 - 120,- Eur, drogéria, hračky,
bežné lieky, výlety alebo program pre dieťa v sume 50 - 70,- Eur, sporenie (na budúcnosť, na štúdium) v

sume 100,- Eur, ďalej strava a náklady spojené s bývaním. Náklady za opatrovanie detí počas matkinej
neprítomnosti predstavujú sumu 200,- Eur a túto sumu dáva svojej matke, ktorá sa stará o deti počas
tejto neprítomnosti.

3. Nakoľko je otec maloletého dieťaťa príslušníkom cudzieho štátu (Rumunsko) a komunikuje v cudzej

reči, súd v predmetnom konaní ustanovil za prekladateľku I.. T. L. z jazyka rumunského do jazyka
slovenského a naopak, na preklad všetkých listín, ktoré bude v konaní nevyhnutné preložiť.

4. Otec maloletého dieťaťa sa písomne vyjadril k návrhu matky a uviedol, že nesúhlasí s návrhom
matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, nakoľko tento nie je opodstatnený a návrh žiadal
zamietnuť. Poznamenal, že nemá stály príjem v Rumunsku, nemá stabilné zamestnanie. Poukázal

na súlad slovenskej právnej úpravy s rumunskými právnymi predpismi v tom zmysle, že k určeniu
platby výživného vyžaduje zohľadnenie potrieb veriteľa platobnej povinnosti ako aj možnosti dlžníka
platobnej povinnosti, stanovením minimálnej čiastky z uvedených príjmov dlžníka (30% podľa slovenskej
legislatívy, 25% podľa rumunského práva). V súčasnosti je minimálna čistá mzda v Rumunsku 925
RON (približne 200,- Eur), čo znamená, že výživné stanovené v sume 70,- Eur prevyšuje minimum

požadované zákonom. Namietal, že matka maloletého dieťaťa nepreukázala žiadny dôvod na zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, ďalej namietal tvrdenia matky maloletého dieťaťa o platbách v sume 200,-
Eur mesačne, ktoré údajne platí svojej matke za opatrovanie detí a mesačné výdavky na odevy pre
maloleté dieťa v sume 100 - 120,- Eur. Podľa názoru otca maloletého dieťaťa je diskutabilné, či výdavky
spojené s motorovým vozidlom alebo s úhradou daní sú výdavky vzniknuté v záujme maloletého dieťaťa,

nakoľko slúžia predovšetkým samej matke maloletého dieťaťa. Mal za to, že nie je preukázateľné, že
matka maloletého dieťaťa robí úspory v sume 100,- Eur pre maloleté dieťa do budúcnosti. Poukázal
na rozhodnutie č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX, v ktorom bolo jasne určené, že výživným v sume 70,-
Eur, príspevkom 35,- Eur od matky maloletého dieťaťa a mesačným príspevkom v sume 187,10 Eur
sa akumuluje dostatočná suma potrebná pre potreby maloletého dieťaťa. Poznamenal, že z dôkazov

predložených matkou maloletého dieťaťa nie je preukázateľný nárast nákladov na živobytie maloletého
dieťaťa, pričom sama matka maloletého dieťaťa tvrdila, že tieto náklady sú približne 300,- Eur mesačne.

5. Zo zápisnice o výsluchu otca maloletého dieťaťa uskutočneného prostredníctvom dožiadaného súdu
v Rumunsku vyplýva, že nesúhlasí so zvýšením výživného zo 70,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne,

nakoľko mu to neumožňuje jeho finančná situácia. Od posledného rozhodovania o výživnom pre
maloleté dieťa sa jeho stav nezmenil. Uviedol, že posledných 12 mesiacov bol nezamestnaný, avšak
potvrdenie o tom nemá. V súčasnosti je tiež nezamestnaný a nepoberá prídavky alebo sociálne dávky.
Nemápríjem,lendôchodokmatky,ktorýjevovýške700,-Lei(priaktuálnomkurze153,58Eur).Nevlastní
žiadnu spoločnosť. Nemá žiadne zdravotné problémy, avšak nepracuje, lebo sa stará o svoju matku.

V spoločnej domácnosti býva so svojou matkou, ktorá má 62 rokov. Nie je ženatý a nemá žiadne
výživné povinnosti ohľadom maloletých detí. Vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok, podľa potvrdenia o
dedičstve zo dňa 04.07.2005, jeho hodnotu odhadnúť nevedel. Vlastní jedno motorové vozidlo, kúpené v
máji, rok výroby 1999, zn. Mercedes triedy A. Dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, o čom predložil
dôkazy (faktúry zo dňa 25.07.2014 na sumu 110,- Eur a 20,47 Lei, zo dňa 04.08.2014 na sumu 110,- Eur

a 20,54 Lei, zo dňa 04.09.2014 na sumu 110,- Eur a 20,43 Lei, zo dňa 05.11.2014 na sumu 120,- Eur
a 22,12 Lei, zo dňa 11.12.2014 na sumu 110,- Eur a 20,58 Lei, zo dňa 07.01.2015 na sumu 50,- Eur a
10,82 Lei, zo dňa 06.02.2015 na sumu 70,- Eur a 13,92 Lei, zo dňa 09.03.2015 na sumu 70,- Eur a 14,-
Lei, zo dňa 24.04.2015 na sumu 250,- Eur a 43,36 Lei, zo dňa 17.07.2015 na sumu 200,- Eur a 35,21
Lei, zo dňa 10.09.2015 na sumu 100,- Eur a 18,86 Lei, zo dňa 28.10.2015 na sumu 150,- eur a 27,12

Lei, zo dňa 08.01.2016 na sumu 100,- Eur a 19,25 Lei, zo dňa 10.02.2016 na sumu 100,- Eur a 19,12
Lei, zo dňa 13.04.2016 na sumu 150,- Eur a 27,31 Lei, zo dňa 14.06.2016 na sumu 100,- Eur a 19,22
Lei, zo dňa 18.07.2016 na sumu 100,- Eur a 19,10 Lei, zo dňa 03.08.2016 na sumu 70,- Eur a 14,04
Lei). Zdôraznil, že mu nie je dovolené stretávať sa s maloletým dieťaťom, nakoľko matka maloletého
dieťaťa mu vypína telefón a dostáva vyhrážky, aby neprišiel maloleté dieťa navštíviť. Súhlasil s tým, aby

súd pokračoval v pojednávaní na Slovensku, bez jeho prítomnosti, so zachovaním práva na odvolanie
voči vynesenému rozsudku. Z dokladov predložených otcom maloletého dieťaťa vyplýva, že matka otca
maloletého dieťaťa poberá dôchodok vo výške 702 Lei (pri aktuálnom kurze 154,02 Eur). Výdavky na
domácnosť sú v sume 40,20 Lei (pri aktuálnom kurze 8,82 Eur) za pitnú vodu a kanalizáciu, v sume48,83 Lei (pri aktuálnom kurze 10,71 Eur) za elektrinu, v sume 51,69 Lei (pri aktuálnom kurze 11,34 Eur)
za audiovizuálne a internetové služby, v sume 168,29 Lei (pri aktuálnom kurze 36,92 Eur) za zemný plyn.

6. K vyjadreniam otca maloletého dieťaťa sa písomným podaním zo dňa 07.03.2017 vyjadrila matka
maloletého dieťaťa a uviedla, že naďalej trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného na maloleté
dieťa, počnúc dňom podania návrhu. Nastala zmena pomerov, nakoľko maloleté dieťa nastúpilo dňa
01.04.2014 do škôlky, pribudli výdavky na škôlku cca 30.- Eur/mesačne, do 30.08.2016 aj školné 15,-
Eur, oblečenie, obuv, krúžky a bežné výdavky. Namietala, že tvrdenia otca maloletého dieťaťa nie sú

pravdivé, nakoľko matka otca maloletého dieťaťa má dlhoročného priateľa, s ktorým žije v spoločnej
domácnosti v blízkosti otca maloletého dieťaťa. Ďalej uviedla, že ak by sa otec maloletého dieťaťa
skutočne staral o svoju matku, tak by od štátu poberal opatrovateľský príspevok, ktorý ale neuvádza.
Mala za to, že pracuje „na čierno“, zatajuje svoje príjmy, nakoľko nikto by nedokázal vyžiť z nulového
príjmu a následne si platiť nájom, internet, mobil, výživné na dieťa, stravu a ako sám uvádza, kúpil si aj
auto. Poznamenala, že otec maloletého dieťaťa si riadne neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému

dieťaťu. Čo sa týka styku otca s maloletým dieťaťom uviedla, že je pravda, že prišiel na návštevu dňa
23.08.2015 (nedeľa) a k styku otca s maloletým dieťaťom nedošlo, nakoľko nebola doma, bola aj s
maloletým dieťaťom v práci a naviac to ani nebol súdom ustanovený čas styku. V septembri a októbri
matka maloletého dieťaťa poslala otcovi maloletého dieťaťa SMS, že maloleté dieťa ochorelo, tak styk
s maloletým dieťaťom nemôže prebehnúť. Poukázala na to, že otca maloletého dieťaťa riadne a včas

informovala, aby zbytočne neprecestoval takú diaľku. Namietala tiež tvrdenia otca, že mu vypína telefón.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a zástupkyne kolízneho opatrovníka maloletého
dieťaťa na pojednávaní, výsluchom otca maloletého dieťaťa prostredníctvom dožiadaného súdu v
Rumunsku, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj ostatným na vec sa

vzťahujúcim spisovým materiálom, pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXP/XXX/XXXX
a z neho uznesením na č. l. 235 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Maloleté dieťa Barbara Viktória Tankoczy, nar. 02.07.2011 pochádza z mimomanželského vzťahu
rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu

Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.02.2014, ktorým súd maloleté dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok, otcovi maloletého dieťaťa súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou
70,- Eur mesačne, počnúc dňom 07.10.2011, styk otca s maloletým dieťaťom súd upravil tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú tretiu sobotu a nedeľu v kalendárnom mesiaci v

čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa a zročné výživné za obdobie
od 07.10.2011 do 27.04.2014 vo výške 1.521,45 Eur súd povolil otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť v
pravidelných mesačných splátkach po 40,- Eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody
splátok.

9. V čase rozhodovania súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu matka
pracovalanazákladeživnostenskéhooprávneniavoblastiopateryosôbspriemernýmčistýmmesačným
príjmom 432,66 Eur a zároveň poberala prídavky na dve maloleté deti z Rakúska a zo Slovenskej
republiky spolu vo výške 374,20 Eur mesačne. Okrem maloletého dieťaťa (Q. F. A.) mala matka
vyživovaciu povinnosť aj na ďalšie maloleté dieťa J. A., M.. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z rozvedeného

vzťahu matky s J. A., M.. XX.XX.XXXX, ktoré dieťa bolo po rozvode zverené matke a otec bol zaviazaný
prispievať na maloletú J. sumou 100,- Eur mesačne. V mesiaci júl 2013 bol matke spätne za obdobie
13 mesiacov vyplatený v Rakúsku rodičovský príspevok vo výške 10.400,- Eur. Matka žila so svojimi
maloletými deťmi v spoločnej domácnosti so svojou matkou (starou matkou maloletých detí), starobnou
dôchodkyňou v 3-izbovom byte v Š., ktorý je v osobnom vlastníctve matky maloletých detí, pričom

náklady na bývanie hradila výlučne matka maloletých detí, a to vo výške 261,76 Eur. Okrem bytu a
osobného motorového vozidla zn. Ford Focus, r. v. 2007 iný majetok nevlastnila. Výdavky na maloletú
Q. F. predstavovali mesačne sumu približne 200 - 220,- Eur, a to najmä na mlieko, stravu, ošatenie.
Výdavky na maloletú J. boli mesačne vo výške približne 200,- Eur. Otec v čase rozhodovania súdu
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bol nezamestnaný, nepoberal dávky v

nezamestnanosti, bol slobodný, žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, dôchodkyňou v 2-izbovom
byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho matky, každý vlastní 1 nehnuteľnosti, inak bol
zdravý a iné vyživovacie povinnosti nemal. Mesačné výdavky otca maloletého dieťaťa predstavovali
výdavky v súvislosti s mobilným telefónom vo výške 7,95 Eur mesačne, na vodu 6,79 Eur, za internetovéatelevízneslužbyplatilmesačne14,22Eur,naplyn13,77Eurmesačne,naelektrinu10,63Eurmesačne.
Otcova matka bola na predčasnom starobnom dôchodku a poberala dôchodok vo výške 109,08 Eur
mesačne. Otec predložil aj doklady o úhradách výživného na maloleté dieťa za obdobie 08.11.2011

do 10.12.2012 v celkovej výške 495,- Eur. Maloleté dieťa Q. F. A. v čase pôvodného rozhodovania
malo 2 roky a 7 mesiacov, nachádzalo sa v osobnej starostlivosti matky, bolo zdravé, jeho potreby
boli bežné, veku primerané. Súd v tom čase pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak
z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových
pomerov rodičov, a výživné zo strany otca na maloleté dieťa určil sumou 70,- Eur mesačne, a to

počnúc dňom podania návrhu dňa 7.10.2011, a teda čiastočne v súlade s návrhom matky, nakoľko súd
nemal dostatočne preukázané zárobkové a majetkové pomery otca a pri posudzovaní výšky výživného
vychádzal najmä z návrhu otca, ktorý súhlasil s výživným vo výške 50,- Eur mesačne a tiež z tvrdení
matky ohľadom otcových pracovných aktivít, ktorý bol dobrovoľne nezamestnaný v posledných 10
rokoch, pričom si vždy pracovne privyrábal na živobytie a tiež aj s prihliadnutím na otcom vydokladované
pravidelné mesačné výdavky, ktoré by pri nulovom zárobku nemohol uhrádzať z dôchodku jeho matky,

čím sa jeho výdavky dostávajú do výrazného nepomeru s jeho oficiálnym nulovým príjmom. Zároveň súd
prirozhodovanívychádzaljednakzvekuaodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa,jednakzmožností,
schopností a majetkových pomerov rodičov, keď zohľadnil, že matka, ktorá sa o maloletú stará výlučne
sama, kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, a u
otca,akovýživoupovinnéhorodičazohľadnilnajmätúskutočnosť,žeotecsisvojuvyživovaciupovinnosť

v období od 08.11.2011 do 10.12.2012, keď maloletej uhradil v celkovej výške 495,- Eur, dobrovoľne
plnil, avšak od januára 2013 si svoju vyživovaciu povinnosť neplní vôbec a z dôvodu neúspešného
stretnutia v januári sa už o maloletú ani nezaujíma, nekontaktuje ju na sviatky, neprispieva jej žiadnymi
darmi, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá, je zdravý a práceschopný. Pokiaľ otec prispeje na výživu
maloletého dieťaťa sumou 70,- Eur a matka prispeje sumou 35,- Eur, nakoľko druhú polovicu výšky

výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a pripočíta sa k tomu
aj príjem matky titulom prídavkov na dieťa, ktoré poberá na jedno maloleté dieťa vo výške 187,10 Eur
mesačne, teda spolu 292,10 Eur mesačne (187,10 Eur + 70,- Eur + 35,- Eur), vytvorí sa tak dostatok
finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa.

10. Súd prejednal vec v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý pri výsluchu prostredníctvom
dožiadaného súdu v Rumunsku uskutočneného dňa 24.08.2016 súhlasil s tým, aby súd prejednal vec
bez jeho prítomnosti.

11. Matka maloletého dieťaťa bola vypočutá na pojednávaní dňa 28.07.2017 ako účastníčka konania,

kde zotrvala na svojom návrhu a žiadala zvýšiť výživné, nakoľko od poslednej úpravy došlo k
podstatným zmenám na strane maloletého dieťaťa tým, že sa zvýšili výdavky na škôlku, neskôr školu,
drogériu, hračky, stravu, lieky, ošatenie, obuv, výlety v sume 120,- eur mesačne a 100,- eur dáva svojej
matke mesačne za stráženie detí. Uviedla, že robí v Rakúsku v dvojtýždňových turnusoch. Ohľadom
svojho tvrdenia, že v spoločnej domácnosti s matkou otca a otcom maloletého dieťaťa býva aj matkin

druh nevedela predložiť žiadne dôkazy. Mala za to, že otec maloletého dieťaťa pracuje „na čierno“,
avšak dôkazy o tom predložiť nevedela. Namietala tvrdenia otca maloletého dieťaťa uvedené v jeho
vyjadreniach, že sa o svoju matku stará zadarmo. Čo sa týka styku otca maloletého dieťaťa s maloletým
dieťaťom uviedla, že naposledy styk prebehol asi pred dvoma rokmi, pričom otec maloletého dieťaťa
maloleté dieťa nekontaktuje telefonicky, ani e-mailom. Priemerný mesačný zárobok matky je vo výške

443,- Eur a okrem maloletej Q. F. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.

12. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že je pravdou, že súd rozhodoval aj o
výživnom vo februári 2014, keď malo dieťa tri mesiace, so spätnou platnosťou od októbra 2011. V čase
podania tohto návrhu matkou bolo dieťa už staršie. Matka má vyššie výdavky s maloletým dieťaťom, a to

aj s ohľadom na vek dieťaťa a skutočnosť, že maloletá nastupuje v septembri 2017 do ZŠ. Momentálne
sú v štádiu príprav, ktoré tiež vyžadujú financie. Návrh matky na zvýšenie výživného považovala za
čiastočne dôvodný. Navrhla, aby súd zvýšil výživné na 100,- až 120,- eur mesačne pre maloleté dieťa
a aby otca maloletého dieťaťa súd zaviazal zaplatiť nedoplatok na výživnom v splátkach. Poukázala na
to, že otec riadne výživné neplatí a ani inak sa nepodieľa na starostlivosti o maloleté dieťa.

13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy
medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu,na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd
môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

14. Podľa § 24 ods. 3 vyššie citovaného zákona, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje
právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

15. Podľa § 24a vyššie citovaného zákona, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom
štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom

má bydlisko oprávnený na výživné.

16. Podľa § 38a vyššie citovaného zákona, právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná,
ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

17. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), rozsudok ukladajúci
povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa
podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena
rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

18. Podľa § 78 ods. l, prvá veta, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

19. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

20. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb uškolopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná

klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien
spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je
pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná
klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s
inými dôvodmi.

28. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu, spolu s určením výšky vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa na maloleté dieťa,
upravené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.02.2014, č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX, ktorým súd zveril
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jeho matky, otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletého dieťaťa sumou 70,- Eur mesačne, počnúc dňom 07.10.2011, upravil styk otca s

maloletým dieťaťom a zročné výživné za obdobie od 07.10.2011 do 27.02.2014 vo výške 1.521,45 Eur
povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- Eur až do zaplatenie spolu s bežným
výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. V čase posledného rozhodnutia maloleté dieťa malo 2 roky
a 7 mesiacov, nachádzalo sa v osobnej starostlivosti matky, bolo zdravé, jeho potreby boli bežné, veku
primerané. V súčasnosti má 6 rokov a necelý 1 mesiac, naďalej je v osobnej starostlivosti svojej matky,

od 01.04.2014 nastúpilo do materskej školy, od septembra 2017 začne navštevovať základnú školu a
výdavky na starostlivosť o neho narastajú priamo úmerne s jeho vekom, fyzickým rastom, zdravotnou
starostlivosťou a školskou dochádzkou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach jeho
života.

29. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že od poslednej úpravy pomerov k maloletému
dieťaťu u rodičov nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by zakladala dôvod na zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia. U matky došlo k miernemu zvýšenie čistého mesačného príjmu,
miernemu zvýšeniu prídavkov na dve maloleté deti, zvýšeniu výživného na maloletú J. a otec maloletého
dieťa si v máji roku 2016 kúpil osobný motorový automobil, rok výroby 1999, zn. Mercedes triedy A.

Kúpu tohto automobilu však otec maloletého dieťaťa nepreukázal žiadnymi dokladmi, z ktorých by bolo
možné určiť, za akú sumu vozidlo kúpil, avšak súd prihliadol na to, že ide o 17 ročné vozidlo. Matka je
samostatne zárobkovo činná osoba s priemerným čistým mesačným príjmom 443,- Eur, poberá prídavky
na maloleté deti (Q. F. J. J.) v sume 385,- Eur a výživné na maloletú J. bolo zvýšené na 170,- eur
mesačne. Otec je naďalej nezamestnaný, nepoberá prídavky ani sociálne dávky, je slobodný, žije v

spoločnej domácnosti so svojou matkou, dôchodkyňou byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve otca
a jeho matky, každý vlastní 1 nehnuteľnosti, inak je zdravý a iné vyživovacie povinnosti nemá. Matke
na rozdiel od poslednej úpravy vzrástli náklady na starostlivosť o maloleté dieťa Q. F. v súvislosti s jeho
vekom, fyzickým rastom a školskou dochádzkou.

30. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti
výživné vo výške 70,- Eur mesačne na maloleté dieťa Q. F. tak, ako bolo pôvodne určené rozsudkom
Okresného súdu Galanta, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene
pomerov,čiužnastranerodičovakopovinnýchalebonastranemaloletéhodieťaťa,akooprávneného.Je
potrebné uviesť, že u oboch rodičov síce od posledného rozhodnutia k výraznej zmene ich majetkových

pomerov nedošlo, aj keď matke narastajú primerane objektívne aj vzhľadom na vek maloletého dieťa, a
tonajmävspojenísnástupomnazákladnúškolu,ktorúskutočnosťsúdzohľadnil,akotiežskutočnosť,že
matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Na strane otca, ako výživou povinného
rodiča súd zohľadnil, že nemal dostatočne preukázané zárobkové a majetkové pomery otca, preto
mohol vychádzať len z tvrdení uvedených vo vyjadrení otca, v zápisnici o jeho výsluchu prostredníctvom

dožiadaného súdu v Rumunsku o z ním pripojených dokladov. Súd zohľadnil návrh matky na zvýšenie
výživného, ktorý by bol inak dôvodný, avšak prihliadol na pomery otca, vzhľadom na ktoré by zvýšenie
výživného nebolo primerané jeho majetkovým a zárobkovým pomerom.

31.Napriekskutočnosti,žeodposlednejúpravyvýživnéhodošlokzmenepomerovnastranemaloletého

dieťaťa, ktorá by mohla odôvodňovať zvýšenie výživného, súd návrh matky na zvýšenie výživného pre
maloleté dieťa zamietol, keďže má za to, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca ako povinného
rodiča platiť výživné vo väčšom rozsahu. Súd musí prihliadať aj na zmenu pomerov na strane jeho
rodičov, ktorá ovplyvňuje ich schopnosti a možnosti prispievať na výživu dieťaťa a súd mal za to, že nieje schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou. V zmysle
Zákona o rodine majú vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu obaja jeho rodičia, ktorí sú
povinní prispievať na jeho výživu podľa svojich schopností a možností a dieťa má právo podieľať sa na

ich životnej úrovni.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej

časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.