Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616206066
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616206066.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka
790, IČO: 00 168 831, zast. zselinszky s. r. o., so sídlom Bratislava, Laurinská 3, IČO: 36 869 007,
proti žalovanej: P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., V., časť V. M. XXX, zast. Mgr. Ivanou Blajskovou,

advokátkou, so sídlom Bratislava, Kalinčiakova 115/4, IČO: 42 129 699, o zaplatenie sumy 459,25 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. mája 2017
č. k. 6Cpr/6/2016-182 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že
žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi vrátil časť zaplateného
súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške 20,80 eura, ktorý bude vrátený cestou Slovenskej pošty,
a. s. po právoplatnosti uznesenia a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2,

§ 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 11 ods. 3, 4
zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu
sumu 459,25 eura. Žalobu podal z dôvodu, že uvedená suma predstavuje podiel náhrady na schodku,
ktorý bol zistený v prevádzkovej jednotke žalobcu č. 08-287 v Bratislave, po inventarizácii vykonanej v
dňoch 05. 05. 2014 - 28. 08. 2014. Žalovaná sa v liste právneho zástupcu k žalobe vyjadrila a uviedla,

že žalobcov nárok neuznáva v celom rozsahu z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení. Súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca listom právneho zástupcu
zo dňa 02. 05. 2017 zobral žalobu späť v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť. Súčasne žiadal vrátiť
zaplatený súdny poplatok. Uviedol, že späťvzatie žalobného návrhu a vzájomnej žaloby nie je v rozpore
s ustanovením § 145 ods.1 CSP, a preto súd prvej inštancie konanie bez ďalšieho zastavil. Žalobcovi
vrátil súdny poplatok v sume 20,80 eura (krátený o 6,70 eura) a o trovách konania rozhodol tak, že

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že žalobca nezdôvodnil späťvzatie žaloby, a
preto žalobca v tomto spore úspech nemal. Žalovaná mala za to, že súd jej mal priznať právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože späťvzatie žaloby nezavinila a neexistuje v danom

prípadezákonnýdôvodprenepriznanieprávananáhradutrovkonaniažalovanej.Spoukazomnavyššie
uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trovkonania zrušil alebo zmenil tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania. Zároveň súdu predložila
vyčíslenie trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi
(§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho

zrušenie.

4.Vprejednávanejvecisažalobcažaloboudoručenousúduprvejinštanciedňa26.08.2016domáhalod
žalovanej zaplatenia sumy 459,25 eura a náhrady trov konania. Pred prvým pojednávaním, podaním zo
dňa 02. 05. 2017 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením
zo dňa 03. 05. 2017 č. k. 6Cpr/6/2016-182 konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov konania. Z dôvodu odvolania žalovanej je predmetom preskúmania odvolacím súdom
výrok o trovách konania.
5. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej
právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do

jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu

tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za
trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.

Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov
konania leží na strane sporu.

8. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobnému návrhu, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k

vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdneho poplatku a na hotové
výdavky. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 ústavy. V podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo
na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom.9. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovanej, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná procesne zavinila
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovanej, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanej, znáša trovy

žalovanej žalobca.

10. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. Odvolací súd má však za to, že v danej veci žalobca zavinil zastavenie konania,
keď bez uvedenia dôvodu vzal žalobu späť, preto má žalovaná v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP
právo na náhradu trov konania, teda všetkých preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených

výdavkov, ktoré jej v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní vznikli. Žalobca
vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Ak vzal žalobu späť bez uvedenia
dôvodu, zavinil zastavenie konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní
úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).