Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606206217
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4606206217.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika,
zast. Ministerstvom vnútra SR - Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, so sídlom Nitra, Piesková
32, IČO: 00 735 809, proti povinnému: U. E. nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom
O., o vymoženie 132,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Topoľčany z 30. novembra 2016, č. k. 12Er/3227/2006-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Druhým výrokom rozhodol, že súdny
exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a tretím výrokom žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že dňa 23. 06. 2006 poveril súdneho

exekútora v zmysle § 45 ods. 1 EP vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Topoľčanoch - Rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-91/
DI-SK-2004 zo dňa 08. 04. 2004. Z inej rozhodovacej činnosti zistil, že povinný dňa XX. XX. XXXX
zomrel, dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením Okresného súdu Topoľčany
č.k. 10D/1355/2008-15, D not. 330/2008 zo dňa 24. 02. 2009, teda mal za preukázané, že povinný
nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu

trov exekúcie. Aplikujúc ust. § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného
poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu zastavil. O trovách súdneho exekútora rozhodol podľa §
200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom o ich a výške rozhodne samostatným uznesením
vyšší súdny úradník. O trovách účastníkov konania rozhodol v zmysle ust. podľa § 256, § 261 ods. 1 a
§ 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Proti tomuto uzneseniu, v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov exekúcie, podal odvolanie
oprávnený, poukazujúc na jeho nezákonnosť a namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, pretože v danom prípade nie je možné exekučné konanie zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1
písm. h) EP. Primárnym dôvodom na zastavenie exekúcie malo byť uplynutie prekluzívnej lehoty určenej
na výkon rozhodnutia, rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 24. 04. 2004 a prekluzívna lehota
uplynula dňa 24. 04. 2007, teda súd mal rozhodnúť o zastavení exekúcie s poukazom na ust. § 88 ods.

1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31. 08. 2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak po podaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané
a ustanovenie § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví na návrh aj bez
návrhu. Okrem toho zdôraznil, že od preklúzie po smrť povinného uplynul jeden rok, čo bola neprimerane

dlhá doba a pri väčšej obozretnosti by si svoju povinnosť súdny exekútor mohol splniť skôr a podať návrh
na zastavenie exekúcie na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) pre preklúziu a nie na základe§ 57 ods. 1 písm. h) pre nemajetnosť povinného. Zastal tak názor, že súdny exekútor svojím konaním
neúmerne predĺžil exekučné konanie, na základe čoho sa zvýšili aj trovy konania. Na základe takto
popísaného skutkového stavu nebolo možné, aby bol zaviazaný na úhradu trov exekúcie. V súvislosti

s problematikou výkladu § 203 Exekučného poriadku poukázal aj na dôvodovú správu k predmetnému
ustanoveniu, ako aj názor Ústavného súdu SR, vyjadrený v náleze sp. zn. ÚS 272/08 zo dňa 22. 10.
2008, preto podotkol, že zastavenie exekúcie nezavinil a návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne
a včas. Opierajúc svoj názor aj o uznesenia iných súdov prvej inštancie navrhol, aby zákonný sudca
súdu prvej inštancie jeho odvolaniu vyhovel a zmenil výrok v bode II. tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
rozhodnutie v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne

stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa
12. 06. 2006, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 4.000,- Sk a trov spojených s výkonom
exekúcie. Za exekučný titul označil Rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-91/DI-SK-2004 zo dňa 08.
04. 2004, vykonateľný dňa 24. 04. 2004. Súdny exekútor doručil dňa 22. 06. 2006 súdu prvej

inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie
exekúcie a blok na pokutu tvoriaci exekučný titul. Súd prvej inštancie poveril dňa 23. 06. 2006
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Z rozhodovacej činnosti zistil, že povinný dňa XX. XX. XXXX
zomrel, dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením Okresného súdu Topoľčany
č.k. 10D/1355/2008-15, D not. 330/2008 zo dňa 24. 02. 2009. Následne súd prvej inštancie rozhodol

napadnutýmuznesením.Predmetomodvolaciehokonaniajelenvýroktýkajúcisanáhradytrovexekúcie,
v ostatnej odvolaním nenapadnutej časti nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť.

8. Podľa § 88 odsek. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno

vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

9. Pôvodný odsek 1 tohto ustanovenia, nekorešpondoval s § 71 ods. 3 SP, a preto bol vypustený na
základe čl. III zákona č. 298/2008 Z. z. o cestnej premávke. Nový zákon o cestnej premávke však zrušilaj túto úpravu, a preto na výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody
a o náhrade trov konania, sa použijú v súlade s § 51 ZoP len ustanovenia piatej časti SP s názvom
Výkon rozhodnutí (§ 71 až § 80 SP).

10. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení do 30. 06. 2016, výkon rozhodnutia možno nariadiť
najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

11. V zmysle ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení do 31. 06. 2006 správne rozhodnutie

bolo možné vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej
povinnosti. Novelou vykonanou zákonom č. 527/2003 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2004 sa znenie tohto
ustanovenia zmenilo tak, že výkon správneho rozhodnutia bolo možné nariadiť najneskôr do troch rokov
po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej povinnosti. Podľa dôvodovej správy k novele
zákona poznatky z praxe signalizovali, že trojročná lehota na výkon rozhodnutia (teda na jeho realizáciu)
bola v niektorých prípadoch nedostatočná, preto došlo k zmene § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.

tak, že výkon rozhodnutia nebolo treba v trojročnej lehote realizovať, ale ho treba v tejto lehote iba
nariadiť. Účelom uvedeného ustanovenia je časové obmedzenie spôsobilosti správneho rozhodnutia
byť exekučným titulom s cieľom iniciovať jeho realizáciu v primeranom čase. Pokiaľ je v tejto lehote
nariadený jeho výkon, zachováva si spôsobilosť byť exekučným titulom.

12. V súdnej praxi sa vyskytujú rozdielne názory na určenie momentu „nariadenia výkonu rozhodnutia“
podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Pod „nariadením výkonu rozhodnutia“ v exekúcii vykonávanej
podľa Exekučného poriadku sa chápe vydanie upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom
(porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. 01. 2012 sp. zn. 3CoE/112/2011,
uznesenieKrajskéhosúduvTrenčínezodňa27.03.2012sp.zn.2CoE/22/2012,uznesenieNajvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 03. 2009 sp. zn. 2 Cdo 4/2008), udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 08. 2013 sp. zn. 26CoE/166/2013,
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 04. 2012 sp. zn. 7CoE/46/2012, uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 18. 07. 2012 sp. zn. 17CoE/498/2011), uplynutie lehoty na podanie námietok
proti exekúcii po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, resp. právoplatné rozhodnutie exekučného

súdu o námietkach (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16. 02. 2012 sp.
zn. 23CoE/157/2011), vydanie exekučného príkazu (porovnaj napr. odlišné stanovisko sudcu JUDr.
Ivana Machyniaka k odôvodneniu uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 05. 2013 sp. zn. 6 Cdo
107/2012), podanie návrhu na vykonanie exekúcie (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre
zo dňa 29. 02. 2012 sp. zn. 6CoE/99/2011, odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča k uzneseniu

Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 05. 2013 sp. zn. 6 Cdo 107/2012).

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na náhradu trov exekúcie.

14. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V
takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§
203 ods. 2 Exekučného poriadku).

15. S poukazom na uvedený právny výklad niet pochybností, že súd prvej súd prvej inštancie správne
zastavil exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a následne použil správne
ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie.

16. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie

rozhodol v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov exekúcie vecne správne, a preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Keďže povinný zomrel, teda v konaní chýba jedna procesná strana, resp. účastník konania, preto
má odvolací súd za to, že nie je potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania účastníkov konania,

takýto výrok by bol v danej procesnej situácii nadbytočný.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).