Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815209671
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815209671.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného Z., a.s., so sídlom C.-
Q., S. XX, P.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou B. s.r.o., so sídlom C., S. XX, P.: XX
XXX XXX, proti povinnej Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. S., o vymoženie istiny vo výške 100 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti Z., SE, so sídlom S. 1, H. Z., S. N. XXXX/XX, P.: XXXXXXXX

proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. februára 2017, č. k. 15Er/2109/2015-50 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd n e p r i p ú š ť a, aby namiesto doterajšieho oprávneného Z., a. s., so sídlom C. - Q.,
S. XX, P.: XX XXX XXX, do exekučného konania vstúpila spoločnosť Z., SE, so sídlom
S. 1, H. Z., S. vězňů XXXX/XX, P.: XX XXX XXX

Odvolací súd odvolanie spoločnosti Z., SE, so sídlom S. 1, H. Z., S. N. XXXX/XX, P.: XX XXX 211 o

d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu a výrokom II. súdnemu
exekútorovi JUDr. Q. E., PhD., exekútorský úrad so sídlom T. XX, C., priznal nárok na náhradu
trov exekučného konania voči oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa
návrhom zo dňa 04.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu

- rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 18293/14 vydaného dňa 03.12.2014 Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 a
vykonateľnosť dňa 05.01.2015. Súdny exekútor JUDr. Q. E., S.. predložil dňa 02.06.2015 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 15Er/2109/2015-17
zo dňa 17.03.2016, právoplatným dňa 21.12.2016 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 17CoE/313/2016-30 zo dňa 05.10.2016) žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Q. E., PhD., o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 3
(pozn.: správne má byť ods. 4) Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil. Vo vzťahu k výroku
o trovách exekúcie súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko zastavil exekučné konanie, v zmysle ust.
§ 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na
náhradu trov konania. Keďže Exekučný poriadok ani CSP výslovne nerieši postup súdu pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov exekučného konania, bolo potrebné v zmysle ust. čl. 4 ods. 1 CSP rozhodnúť

o náhrade trov konania podľa ustanovenia, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci. Takýmto ustanovením je v predmetnom prípade § 203 Exekučného poriadku
upravujúci povinnosť znášať náhradu trov exekúcie v prípade jej zastavenia, a to z dôvodu, že samotná
exekúcia je časť exekučného konania nasledujúca po vydaní poverenia, v rámci ktorej sa okrem
samotnej pohľadávky s príslušenstvom vymáhajú aj trovy súdneho exekútora, ktoré vznikli súdnemu
exekútorovi počas celého exekučného konania. Inými slovami pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie

(v prípade jej zastavenia) súd vždy posudzuje aj trovy, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi pred udelením
poverenia (napr. náhrada hotových výdavkov), teda v štádiu exekučného konania. Je teda logické, abysa podľa tohto ustanovenia rozhodovalo aj v prípade, keď súd rozhoduje výlučne o trovách exekučného
konania, keďže k exekúcii nedošlo. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku potom priznal
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému, nakoľko tento podaním

návrhu na základe nespôsobilého exekučného titulu zavinil, že exekučné konanie sa muselo zastaviť.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške
náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie spoločnosť Z., SE, so sídlom S. 1, H. Z., S.

vězňů XXXX/XX, P.: XX XXX XXX, a to proti výroku II. o priznaní nároku súdnemu exekútorovi na
náhradu trov exekučného konania. V rade prvom poukázali na to, že spoločnosť Z., SE, so sídlom S. 1,
H. Z., S. vězňů XXXX/XX, IČ: XXXXXXXX sa dňom 16.06.2017 stala právnym nástupcom oprávneného
- spoločnosti Z., a.s. (P.: XX XXX XXX), a to v dôsledku cezhraničného zlúčenia. Ďalej v odvolaní
namietali, že v exekučnom konaní došlo k vadám upraveným v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Mali
za to, že v danom prípade nie je aplikovateľné ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého,

ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie. Poukázal na to, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k CSP lex specialis, pričom CSP sa v
exekučnom konaní aplikuje len v tom prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Exekučný poriadok v
ustanovení § 203 ods. 1 upravuje zásadu zodpovednosti za zavinenie samostatne a upravuje diskrečnú
právomoc súdu rozhodnúť o uložení povinnosti náhrady trov konania, zatiaľ čo CSP upravuje zásadu

zodpovednosti za zavinenie odlišne - v prípade, že strana zavinila procesne zastavenie konania, súd
ex offo prizná náhradu trov konania protistrane. Odvolateľ mal za to, že vzhľadom na odlišnú úpravu
zásady zodpovednosti za zavinenie v Exekučnom poriadku je daná súdu možnosť v rámci diskrečnej
právomoci zvážiť, či uloží nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zásada zodpovednosti za zavinenie
znamená, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že vznikli. Pod zavinením

sa rozumie porušenie procesných povinností (úmyselne alebo z nedbanlivosti), ktoré vyplývajú zo
zákona, alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v dôsledku čoho došlo k zmareniu úkonu. Zásada
zodpovednosti za zavinenie zahŕňa aj náhodu, čo znamená, že súd môže uložiť povinnosť nahradiť
trovy konania tomu, komu sa náhoda prihodila. Pod náhodou možno rozumieť aj objektívnu udalosť,
ktorú zodpovedný subjekt nepredvídal. Na základe uvedeného mal odvolateľ za to, že zastavenie

konania nebolo zapríčinené jeho zavinením, nakoľko iniciovanie exekučného konania a jeho následné
zastavenie exekučným súdom z dôvodu podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku nemožno klasifikovať
ako porušenie procesných povinností vyplývajúcich zo zákona. Oprávnený má za to, že uskutočnenie
jeho práva podať návrh na vykonanie exekúcie nie je možné klasifikovať ako porušenie procesných
povinností a ani ako náhodu, keďže vydanie rozhodnutia, ktoré nemohol oprávnený predvídať nie je

možné hodnotiť ako náhodu. Poukázal na § 257 CSP, v zmysle ktorého „výnimočne súd neprizná
náhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Súdbypodľanázoruodvolateľa mal
v zmysle uvedeného ustanovenia prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní. Odvolateľ má voči povinnému existujúcu i keď nevymožiteľnú pohľadávku, z
dôvodu, ktorý sám nemohol v čase vzniku záväzkového vzťahu predpokladať. V tejto skutočnosti videl

dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku
rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, akb/ bolo podané neoprávnenou osobou,
c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou okruhu účastníkov v prejednávanej veci. Dospel k
záveru, že na základe návrhu spoločnosti Z., SE nie je možné pripustiť zmenu účastníka konania na
strane oprávneného, pretože neboli splnené procesné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 37 ods.
3 Exekučného poriadku, ktoré má kogentnú povahu.

12. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

13. Z výpisu z obchodného registra síce vyplýva, že dňom 16.06.2017 bol do obchodného registra
zapísaný údaj o zániku oprávneného v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom oprávneného
sa stala spoločnosť Z. republika, avšak v danom prípade nebol rešpektovaný zákonný postup

stanovený v § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, kedy má účastník exekučného konania t.j. oprávnený
zákonnú povinnosť o prechode resp. prevode práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu bez
zbytočného odkladu písomne informovať súdneho exekútora a prechod práv a povinností mu doložiť
príslušnou listinou. Až následne môže súdny exekútor predložiť návrh na pripustenie zmeny účastníka
exekučnému súdu. Odvolací súd z uvedených dôvodov nemohol zmenu oprávneného na základe

návrhu spoločnosti Z., SE, pripustiť.

14. Čo sa týka odvolania spoločnosti Z., SE do výroku II. o trovách exekúcie, tu odvolací súd vychádzal
z toho, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu môže podať iba účastník exekučného konania. Účastníkmi

exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný /§ 35 Exekučného poriadku/. Keďže v
priebehu tohto exekučného konania nebol podaný kvalifikovaný návrh na pripustenie zmeny účastníka
konania na strane oprávneného /pozri vyššie/ v čase podania odvolania nemala spoločnosť Z., SE
v tomto exekučnom konaní postavenie účastníka a preto odvolací súd jej odvolanie do výroku II.
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odmietol, ako podané neoprávnenou osobou podľa § 386

písm. b) CSP.

15. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že v tomto smere navyše došlo aj k nesprávnemu
poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie ohľadne prípustnosti odvolania voči výroku o trovách
exekúcie. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ

by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo
v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie
ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá
osobitnú úpravu. Podľa § 200 ods. 2 má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výškeplatí trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku,
potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a
v akej výške trovy exekúcie platí.

16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. b/, resp. bol by daný dôvod na odmietnutie odvolania
aj podľa § 386 písm. c/ CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).