Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211670
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114211670.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobkyne H.. E. Z., X.. XX.XX.XXXX,
L. J., XX. X. XXX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky,
Šancová 1/A, Bratislava, 813 33, IČO: 47 251 336, UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia,

a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, 140 92, Česká republika, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o.,
Štefaničova 12, Bratislava, IČO: 35 88 5459, o obnovu konania, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 12C 168/2014-63 zo dňa 20.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania pred odvolacím súdom právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd zamietol návrh na odklad vykonateľnosti platobného
rozkazu Okresného súdu Prešov 10Ro 9/2011-18 zo dňa 4.2.2011. Zamietol návrh na povolenie obnovy
konania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadala, aby súd povolil obnovu
konania z dôvodu, ktorý je uvedený v ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/, e/ O.s.p. V spore vedenom pod sp. zn.

10Ro 9/2011 UniCredit Bank Slovakia, a.s. žiadala o vydanie platobného rozkazu proti žalovanej Jane
Ljubinovej,vtomtokonanížalobkyňa.Žalobkyňasasodstupomčasudozvedelanovéskutočnostianové
rozhodnutia, ktoré tu boli v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré odôvodňovali jej postavenie v
tomto spore ako spotrebiteľky. Okrem toho niektoré zmluvné podmienky uvedené v úverovej zmluve boli
neprijateľné. Napríklad v úverovej zmluve so žalovaným chýbal údaj o RPMN. V takom prípade sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Naviac, vec bola nesprávne zapísaná v registri Ro, namiesto

registra C, preto vo veci nemal byť vydaný platobný rozkaz.
Koncom februára 2014 sa žalobkyňa dozvedela o Združení na ochranu spotrebiteľa, o existencii
rozhodnutí slovenských súdov, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti
SR, o veci C-76/10 v spore Pohotovosť - Korčkovská, ďalej o rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
z 27.6.2000 C 240/98 - C 244/98 a rozsudkom z 21.11.2002 C 473/00.
Žalovaný s návrhom na obnovu konania nesúhlasil.

Prvoinštančný súd zistil, že terajší žalovaný sa návrhom doručeným prvoinštančnému súdu dňa
17.1.2011 domáhal vydania platobného rozkazu voči terajšej žalobkyni na zaplatenie 811,53 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 553,09 eura od 1.2.2007 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Nárok si uplatnil na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditných kariet Visa a poskytnutého
úveru vo výške 730,27 eur, ktorým žalobkyňa (predtým žalovaná) čerpala kreditnou kartou. Súd dňa
4.2.2011 vydal platobný rozkaz, ktorý bol doručený žalobkyni (predtým žalovanej) do vlastných rúk dňa

28.2.2011.Protitomutoplatobnémurozkazužalobkyňanepodalaodporapretonadobudolprávoplatnosť
dňa 16.3.2011.Prvoinštančný súd vec po právnej stránke posúdil podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/, e/ O.s.p. Aplikoval
ust. § 228 ods. 2 O.s.p. a ďalej skúmal aj podmienky uvedené v ust. § 230 ods. 1, 2 O.s.p.
Skonštatoval, že pri rozhodovaní a posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať

zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti právneho rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty.
Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou riadneho
opravného prostriedku. Návrhom na obnovu konania sa preto nemožno domáhať nápravy prípadných
pochybení pri právnom posudzovaní veci, alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu slúžia
riadne opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhu na obnovu konania nie

je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. ( uznesenie
NS SR 3Cdo 98/11).
Prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa tvrdila, že platobný rozkaz prevzala dňa 28.2.2011. O dôvode
obnovy konania podľa toho, čo uviedla v návrhu na obnovu konania, sa dozvedela koncom februára
2014 od Združenia na ochranu spotrebiteľa. Návrh na obnovu konania súdu doručila dňa 23.4.2014.
Preto prvoinštančný súd skúmal, či návrh na obnovu konania bol podaný včas, pretože lehota na obnovu

konania je prekluzívna.
Skonštatoval, že podľa § 230 ods. 1, 2 písm. a/ je obnova konania možná, ak po uplynutí trojročnej
objektívnej lehoty a súčasne trojmesačnej subjektívnej lehote je podaný návrh na obnovu konania,
pretože sú tu dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., teda že ide o trestný rozsudok na podklade
ktorého sa v Občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych

predpisov zrušený.
Prvoinštančný súd zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene, po uplynutí objektívnej
lehoty, ktorá uplynula dňa 16.3.2014, teda 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko sa na daný
prípad nevzťahuje výnimka z objektívnej lehoty uvedená v § 230 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Keďže žalobkyňa sa domáhala obnovy konania aj z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p., pri ktorom

sa plynutie lehôt na podanie návrhu posudzuje v spojení s ust. § 230 ods. 1, 2 O.s.p., prvoinštančný
súd poukázal na ust. § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie, podľa
ktorého všetko, čo bolo v úradnom vestníku uvedené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym
každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov európskeho
spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. V Úradnom vestníku EÚ sa zverejňujú aj zhrnutia

rozhodnutí Súdneho dvora a súdu prvého stupňa, pričom platí, že dňom zverejnenia sa stali známymi
každému, koho sa týkajú. Návrh na obnovu konania nemožno považovať za podaný včas, t.j. v lehote
3 mesiacov od tohto času, keď sa žalobkyňa o dôvode obnovy konania dozvedela, keďže sa vo svojom
návrhu odvoláva na 3 rozsudky Súdneho dvora C 240/98, C 244/98 a C 473/00 a uznesenie sp. zn. C
76/10. Rozsudky Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo iného orgánu sa vynášali v čase, ktorý

presahuje objektívnu trojročnú lehotu a zákon umožňuje použiť dôvod na obnovu konania spočívajúci
v takomto rozhodnutí aj po tejto objektívnej lehoty, avšak subjektívna trojmesačná lehota počítaná od
okamihu, keď sa žalobkyňa dozvedela alebo mohla o tomto rozsudku dozvedieť, musí byť dodržaná.
Zákon nepripúšťa ani odpustenie takto zmeškanej lehoty. Žalobkyňa podala návrh na obnovu konania
po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá uplynula 3 mesiace po uverejnení rozhodnutí v Úradnom vestníku

Európskej únie.
Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd návrh na obnovu konania v celom rozsahu zamietol z dôvodu
podania, ktoré bolo oneskorené vo vzťahu k plynutiu subjektívnej lehoty, ale aj z dôvodu uplynutia
objektívnej lehoty.
Naviac, obnova konania je opravným prostriedkom, ktorý je možné použiť len vtedy, pokiaľ nesprávnosť

spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu,
ale okolnosťami, ktoré účastníkov objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy
v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. Žalobkyňa v návrhu
na obnovu konania neuviedla žiadne skutočnosti uvedeného charakteru. V pôvodnom konaní mala
žalobkyňamožnosťpodaťodporprotiplatobnémurozkazu,kdemohlavšetkytietookolnosti,rozhodnutia

a dôkazy, ktorými spochybňuje nárok žalovaného, uviesť. Preto v danom prípade nie je možné hovoriť
o dôvodoch na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ a e/ O.s.p.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zároveň podľa § 150
O.s.p. Zistil, že na strane žalobkyne ako neúspešnej účastníčky konania sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajúce v jej finančnej situácii, v zlom zdravotnom stave, čo by ohrozilo pokrytie

jej najzákladnejších životných potrieb. Ide o aspekty morálne, ktoré v danom konkrétnom prípade nemali
právnyvplyvnaposúdeniehmotnoprávnehonárokužalobkynevovecisamej.Súdvšaknanichprihliadol
a aj napriek úspechu v konaní žalovanému náhradu trov konania nepriznal.2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla,
že prvoinštančný súd návrhu na obnovu konania nevyhovel, pretože podala tento návrh po uplynutí
subjektívnej, aj objektívnej lehoty.

Podľa § 230 ods. 2 písm. e/ O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno podať návrh len
z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. e/. Zákonodarca v ust. § 230 ods. 1 O.s.p. rozlišuje pojmy
„dozvedel sa“ a „mohol uplatniť“. Keďže zákonodarca nehovorí, že návrh na obnovu treba podať v lehote
3 mesiacov od času, keď ten, kto obnovu konania navrhuje, sa dozvedel, alebo mohol dozvedieť o
dôvode obnovy, ale len dozvedel sa a dodáva, alebo od času, keď ho mohol uplatniť, tieto podmienky

nemusia byť splnené súčasne, ale alternatívne. Z toho vyplýva, že dôvod obnovy konania je možné
uplatniť len vtedy, keď sa o ňom navrhovateľ, resp. žalobca dozvedel. Ak sa o ňom nedozvedel, nemohol
ho uplatniť. Dôvod obnovy konania, keď sa žalobca dozvedel, nemusí mať vždy možnosť uplaniť v
trojmesačnej lehote. Preto nie je dôležité to, či sa žalobca mohol o dôvode obnovy dozvedieť, ale to,
či sa o dôvode obnovy dozvedel.
Domnieva sa, že aj pojem „koho sa to týka“ pri poukazovaní prvoinštančného súdu na § 2 ods. 1 zák.

č. 416/2004 Z.z. nemožno vykladať tak široko, že sa tým myslia všetci spotrebitelia EÚ, ale užšie,
a to tak, že sa týka účastníka konania, prípadne ďalších subjektov v priamej príčinnej súvislosti s
konkrétnym rozhodnutím. Skutočnosť, že nepodala odpor proti platobnému rozkazu vo veci samej, nie
je zákonným dôvodom pre to, aby nebola obnova konania povolená. Nepodanie odporu je typickým
správaním spotrebiteľa, keď priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky

ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách.
Uviedla, že nemala vedomosť o tom, že v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach sa
vyskytujú neprijateľné zmluvné podmienky, no aj súdy automatickým spôsobom vydávali platobné
rozkazy, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, na základe ktorých sa viedli skrátené konania.

Žalobkyňa sa až z podnetu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa dozvedela o tom, že v zmluve sa
nachádzajú neprijateľné podmienky. Za tejto situácie existuje pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že
pre vydávanie platobného rozkazu súd zmluvné podmienky nevyhodnocoval. Platobný rozkaz je vydaný
v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Poukázala v odvolaní na existujúcu judikatúru Súdneho dvora
(ES) a na rozhodnutia odvolacieho súdu, Krajského súdu v Prešove a iných prvoinštančných súdov.

Žiadala, aby napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu bolo zmenené a aby návrhu na povolenie
obnovy a návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu bolo vyhovené.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby prvoinštančné uznesenie
bolo ako správne potvrdené. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Žalovaný uviedol, že lehoty, a to

subjektívna, ako aj objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, sú lehotami zákonnými,
nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť a lehota na podanie návrhu na obnovu konania je lehotou
prekluzívnou. Keďže žalobkyňa podala návrh na obnovu konania po danej lehote, návrh nie je dôvodný.
Žalobkyňa nedodržala ani subjektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, ktorá vyplýva z
ust. § 230 ods. 2 písm. e/ O.s.p. To, že boli rozhodnutia Súdneho dvora európskych spoločenstiev

zverejnené v Úradnom vestníku, dňom uverejnenia sa tieto rozhodnutia stali známymi každému, koho
sa týkali. Domnienka o znalosti právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je
nevyvrátiteľná. Preto Európsky vestník a uverejnenie rozhodnutia v Európskom vestníku predstavuje
nevyvrátiteľnú domnienku, že žalobkyňa o týchto rozhodnutiach už vedela v čase zverejnenia týchto
rozhodnutí. Preto je bezdôvodné, či sa žalobkyňa mohla o dôvode obnovy dozvedieť, alebo či sa o

dôvode obnovy dozvedela.

4. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal rozhodnutie prvoinštančného
súdu o nepriznaní náhrady trov konania, keď uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nedostatočne odôvodnené a nie je možné z týchto dôvodov vychádzať. Majú len všeobecný záver.

Namietal, že na aplikáciu ust. § 150 O.s.p. nie sú splnené zákonné podmienky, a preto žiadal priznať
trovy konania.

5. V priebehu prvoinštančného konania došlo k zmene procesnej úpravy a tak prvoinštančný súd vyzval
strany sporu na vyjadrenie k možnej aplikácii ust. § 257 CSP vo vzťahu k trovám konania.

Žalovaný po svojom vyjadrení aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia nenamietal, avšak namietal,
že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie podľa ust. § 257 CSP.
Žalobkyňa nenamietala aplikáciu ust. § 257 CSP a tvrdila, že sú u nej splnené podmienky na použitie
tohto zákonného ustanovenia. Predložila doklad o svojich majetkových pomeroch. Uviedla, že jezamestnaná, pracuje ako učiteľka v základnej umeleckej škole od roku 1992. Je učiteľkou spevu. Má
uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu. Jej príjem predstavuje približne 820 eur mesačne, z ktorého príjmu
sújejvykonávanéexekučnézrážky.Poberáodroku2013vdovskýdôchodok272eur.Vsvojompotvrdení

uviedla, že je bez domova, býva v byte, ktorý má v podnájme, za ktorý mesačne platí 425 eur. Stará sa
o nezaopatrené dieťa a o matku. Je vdova. Do zamestnania má mesačné výdavky na cestovné 40 eur
a na lieky si mesačne uhrádza 50 eur. Má pôžičky a úvery od iných osôb ako banka, ktoré spláca. Išlo
o pôžičku na pohreb a sťahovanie vo výške 3.000 eur, ktorú mesačne spláca po 80 eur, ďalej o pôžičku
1.780 eur na živobytie, ktorú mesačne spláca vo výške 80 eur a ďalej na spotrebu si zobrala pôžičku

vo výške 500 eur, ktorú mesačne spláca po 50 eur. Ďalej uviedla, že stará sa o chorú a bezmajetnú
matku, ktorá poberá 19 eur starobný sociálny dôchodok a vdovský dôchodok za otcom vo výške 208
eur. Potrebuje kompletnú zdravotnú starostlivosť a poskytuje jej aj bývanie. Žalobkyňa uviedla, že spláca
manželov aj otcov pohreb a naviac v iných konaniach podala návrh na obnovu konania a návrh na
zastavenie zrážok zo mzdy. Veci riešia prvoinštančné súdy. Predložila výplatné pásky, z ktorých vyplýva,
že z jej mesačného príjmu sa zrážajú platby v súvislosti s výkonom rozhodnutia, ďalšie zrážky zo mzdy

a z celého platu jej na osobný účet ide približne 250 eur mesačne.

6. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o návrhu žalobkyne na obnovu
konania bolo v čase, keď základným procesným predpisom pre konanie pred súdmi bol Občiansky
súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1.7.2016 nahradený Civilným sporovým

poriadkom a to zákonom č. 160/2015 Z.z.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Odvolanie strán sporu proti napadnutému uzneseniu došlo prvoinštančnému súdu v čase, keď platil

Občiansky súdny poriadok. Preto im vzniklo právo na prejednanie meritu odvolania podľa doterajších
právnych princípov. So zreteľom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd
prejednal odvolanie žalobkyne aj žalovaného podľa právnych predpisov účinných v čase, keď odvolanie
bolo podané.
Na proces prerokovania odvolania odvolacím súdom však už bol aplikovaný aktuálny procesný predpis.

Preto odvolací súd v rámci kompetencií, ktoré mu vyplývali z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté
uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

8. Žalobkyňa podala návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/, e/ O.s.p. V návrhu na

obnovu konania uviedla, že len pred dvoma týždňami sa oboznámila s rozsudkami odvolacích súdov
a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré odôvodňujú obnovu konania podľa § 228 CSP. Návrh na
obnovu konania podala dňa 23.4.2014. Pokiaľ sa týka dôvodov na obnovu konania podľa § 228 ods.
1 písm. a/, b/ uviedla, že prvoinštančný súd nezohľadnil existujúcu súdnu prax a nepovažoval ju za
spotrebiteľku a konal a rozhodoval o veci v nesprávnom registri. Naviac, vo vzťahu k ust. § 228 ods. 1

písm. e/ O.s.p. uviedla, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vo veci samej je v rozpore s rozsudkami
Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.6.2000 vo veci C 240/98 a ďalej zo dňa 21.11.2002 vo veci
473/2000 a poukázala aj na ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov a prvoinštančných súdov.

9. Predmetom odvolacích námietok žalobkyne je odvolacia námietka v súvislosti s tým, že prvoinštančný

súd vyhodnotil podanie návrhu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. ako podané
oneskorene.
V odvolaní nenamietala, že prvoinštančný súd ako oneskorený dôvod obnovy konania zamietol aj jej
návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.

10. Preto odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi žalobkyne sa zaoberal len skúmaním označeného
dôvodu, pre ktorý prvoinštančný súd zamietol návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/
O.s.p.Podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev.

Z uvedeného vyplýva, že dôvodom na obnovu konania je existencia právoplatného rozsudku, ktorý je
v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, resp. iného orgánu Európskych
spoločenstiev. Platí, že komunitárne právo je nadriadené vnútroštátnemu právu, teda má princíp priority.
Každé rozhodnutie vnútroštátneho súdneho orgánu musí byť konformné s judikatúrou Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev, resp. s rozhodcovskou činnosťou iných orgánov ES. Súd si musí vždy v

konaní o obnove konania posúdiť prejudiciálne dôvod povolenia obnovy konania a vyhodnotiť, či konanie
pôvodné bolo ukončené rozhodnutím, ktoré spĺňa kritérium uvedené v ust. § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď
ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnove, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 CSP po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v § 228 ods. 1 písm. e/.

Podľa § 230 ods. 3 O.s.p. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Z uvedeného vyplýva, že pre prípad dôvodu obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. platí
len aplikácia subjektívnej trojmesačnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom
dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod
obnovy konania uplatniť. S týmito konštatovaniami žalobkyne v odvolaní odvolací súd súhlasí. Vzhľadom

nato,žeideosubjektívnulehotu,ktorúniejemožné,najmäjejpočiatok,objektivizovaťurčitouudalosťou,
alebo skutočnosťou, je potrebné, aby navrhovateľka návrhu na obnovu konania počiatok plynutia tejto
subjektívnejtrojmesačnejlehotynapodanieobnovykonanianielentvrdila,aleajpreukázala.Zachovanie
lehoty na obnovu konania je totiž povinný preukázať ten, kto navrhuje obnovu konania.
V návrhu na obnovu konania navrhovateľka počiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty

nepreukázala, len konštatovala, že sa oboznámila pred dvoma týždňami s rozsudkami, ktoré majú
svedčiť skutkovo v jej prospech.
V priebehu prvoinštančného konania bola žalobkyňa pred prvoinštančným súdom na pojednávaní
dňa 20.1.2015 vypočutá a bol vykonaný aj dôkaz jej výsluchom. Tu uviedla vo vzťahu k počiatku
plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty, že o týchto okolnostiach (poznámka odvolacieho súdu - o

rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva podľa protokolácie v zápisnici) sa dozvedela pred
rokom, keď ju oslovil Š. G.. Vtedy sa dozvedela aj o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľov. V odvolaní na strane 2 v posledných dvoch riadkoch uvádza, že z podnetu Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa dozvedela o tom, že v zmluve sa nachádzajú neprijateľné
zmluvné podmienky. Uvedené okolnosti svedčia o tom, že žalobkyňa počiatok plynutia trojmesačnej

lehoty na podanie odvolania podľa § 230 ods. 2 písm. e/ O.s.p. nepreukázala. Vo svojich vyjadreniach
a aj v písomných podaniach tvrdila rôzne momenty počiatku plynutia tejto subjektívnej lehoty, dôkaz o
počiatku plynutia sa však v celom spisovom materiáli prvoinštančného súdu nenachádza. Ani v priebehu
odvolacieho konania žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz a ani len návrh na vykonanie dôkazu, ktorým
by preukázala počiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Preto

postupoval prvoinštančný súd správne, keď v tejto časti a aj pre tento dôvod nepreukázania včasného
podania návrhu s poukazom na plynutie subjektívnej lehoty na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm.
e/ O.s.p. zamietol.

11. Odvolací súd sa ďalej zaoberal skúmaním podmienok v súvislosti s odvolaním žalovaného proti

rozhodnutiu o trovách konania a aplikácii ust. § 150 O.s.p.
Odvolací súd zistil, že v prvoinštančnom konaní bol žalovaný vo vzťahu k návrhu na obnovu konania
úspešným účastníkom konania. Trovy konania si uplatnil, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. mu vzniklo
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odvolacom konaní bolo však zistené a správne to vyhodnotil nakoniec aj prvoinštančný súd, že v

čase rozhodovania prvoinštančného súdu boli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,
ktoré zákonné ustanovenie v tom čase umožňovalo za okolností hodných osobitného zreteľa náhradu
trov konania účastníkom nepriznať. Žalobkyňa preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
bolo potrebné nepriznať žalovanému náhradu trov konania aj keď bol v konaní úspešným účastníkom
konania. Majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a rodinné pomery žalobkyne tak, ako ich zistil odvolací

súd, sú tak osobité a zaťažujúce žalobkyňu, že bez ďalšieho skúmania odôvodňujú, aby žalovanému ako
úspešnému účastníkovi konania neboli priznané trovy za úspech v tomto spore. Žalobkyňu k uplatneniu
návrhu na obnovu konania viedla skutočnosť, že v pôvodnom prvoinštnačnom konaní súd neprihliadal
na jej postavenie ako spotrebiteľa vo veci, kde žalovaný (v tomto konaní) ako dodávateľ služby si maluplatniť vo vzťahu k žalobkyni nároky zo zmluvných podmienok, ktoré mali byť v rozpore s súdnou
praxou, so zásadami ochrany spotrebiteľa a existujúcou judikatúrou aj Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev. K vzniku ťažkej životnej situácii, ktorá žalobkyni vznikla, prispela najmä skutočnosť, že

medzičasom jej zomrel manžel, predtým jej zomrel otec a stará sa o matku, ktorej dôchodok nepostačuje
ani na pokrytie najnevyhnutnejších potrieb. Naviac, má maloleté dieťa, o ktoré sa stará a všetky dlhy
aj v súvislosti s úmrtím manžela a otca, ako aj všetky ostatné dlhy v súvislosti s pokrytím základných
životných potrieb musí uhrádzať z finančných prostriedkov, ktoré získava v riadnom pracovnom pomere.
Sociálna situácia žalobkyne je natoľko vážna, že priznanie náhrady trov konania by mohlo mať vplyv na

zabezpečovanie uspokojovania jej najzákladnejších potrieb, ako aj potrieb maloletého dieťaťa a matky,
o ktorú sa stará. To, že žalovanému nebudú priznané trovy konania z úspešného sporu, nespôsobí mu
žiadnu sociálnu núdzu, ani inú nedostatočnosť, naviac keď ide o bankovú inštitúciu, ktorá v pôvodnom
konaní mala v spore dominantný charakter a bez ohľadu na práva a postavenie spotrebiteľa jej bolo
priznané vrozkaznomkonanívšetko,očožaloboupožiadalabezpodrobnejkontrolyarevíziezmluvných
podmienok súdom.

Preto v tomto rozsahu odvolací súd prvoinštančné uznesenie podľa § 387 CSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože každá zo strán
sporu bola vo vzťahu k odvolaniu protistrany v odvolacom konaní úspešná.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.