Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/224/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515219014
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515219014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
T. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X., dieťa rodičov: matky - Y. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X., a otca - T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. 2, X.,
tohočasuvovýkonetrestuodňatiaslobodyvÚVTOSLeopoldov,Gucmanova19/670,92041Leopoldov,
o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo

dňa 26.10.2016, č.k. 17P/208/2015-60, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 26.10.2016, č.k. 17P/208/2015-60 zamietol návrh otca
na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, ako aj možností, schopností otca a majetkových pomerov rodičov, s následnou
väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že

návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc k záveru, že zmeny, ktoré nastali na strane rodičov
a maloletej T. do rozhodnutia súdu o návrhu otca nemožno vyhodnotiť ako podstatné, odôvodňujúce
zníženie výživného v zmysle jeho návrhu. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 4T/19/2013 zo dňa 12.03.2013 bol otec odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

sedem rokov a osem mesiacov za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a za prečin zanedbania
povinnej výživy, pričom uvedený prečin sa týkal osoby maloletej T. X.. Uviedol, že aktuálna situácia
otca, za ktorej je jeho jediným príjmom pracovná odmena v rámci pracovného zariadenia počas výkonu
trestu odňatia slobody, vznikla jeho subjektívnym zavinením, kedy si neplnil vyživovaciu povinnosť k
maloletému dieťaťu napriek tomu, že ju mal uloženú rozhodnutím súdu. Poukázal na ustanovenie § 75
ods. druhej vety Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti musí
prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, na ktoré prihliadne aj vtedy, ak

sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Dôvodil kritériom tzv. potenciality príjmov a uviedol, že je potrebné v zmysle potenciality posudzovať aj
výkon trestu odňatia slobody, keď sa vychádza z toho, že práve výkon trestu z tohto dôvodu by nemal
byť pre páchateľa výhodou. Treba preto pri posudzovaní príjmu povinného vychádzať nie zo zárobku,ktorý dosahuje vo výkone trestu, ale z potenciálneho zárobku, ktorý by dosahoval, keby bol na slobode a
pracoval. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je možné, aby bolo maloleté dieťa ukrátené na výživnom
preto, že otec sa pripravil o možnosť zvýšiť si svoje príjmy tým, že úmyselne páchal trestnú činnosť. Ak

by súd pripustil, že toto je dôvodom na zníženie výživného, umožnil by vlastne aby sa otec de facto z
dôvodu trestnej činnosti ( neplatenia výživného ) svojej vyživovacej povinnosti zbavil. Za preukázané
vykonaným dokazovaním mal, že otec sa vlastným konaním pripravil o možnosť riadne pracovať a
dosahovať primeraný príjem, za čo musí niesť následky on sám a nie maloleté dieťa na výživu od svojich
rodičov odkázané. Z uvedených dôvodov nepovažoval výkon trestu odňatia slobody otca za takú zmenu

pomerov, akú má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného v zmysle jeho návrhu. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods.
1, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovieť. Uviedol, že jeho návrh je len

vyjadrením jeho bezmocnosti plniť si vyživovaciu povinnosť a nie jeho ľahostajnosti k maloletej. Priznal
si, že v dôsledku jeho drogovej závislosti sa ocitol vo väzení, avšak je toho názoru, že týmto je aj
dostatočne potrestaný. Mal za to, že nie je v záujme spoločnosti ani maloletej ak sa počas trvania výkonu
trestu zadĺži, keďže výšku príjmu vo väznici nevie ovplyvniť. Uviedol, že chápe rastúce potreby maloletej,
ktoré po návrate na slobodu bude kompenzovať, avšak súčasná výška výživného aktuálne na jeho

pracovné nasadenie nepôsobí motivujúco.

4. Stará matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“) a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd
prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí

ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,

pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie
rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska

súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu
ktorých je maloletá plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.
1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase
rozhodovania Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.05.2008 č.k. 17P/267/2007. Skutkové zistenia na
základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle

§ 220 ods. 2, C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie
vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle
§ 387 ods. 2, C.s.p. poukazuje.

9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie v

danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvod uvedený v
návrhu otca na zníženie výživného, jeho výkon trestu odňatia slobody za zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby a za prečin zanedbania povinnej výživy voči maloletej T., je tou skutočnosťou, ktorú
Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutiao výživnom, pričom so záverom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil. Na
doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade spôsob
života aký si otec zvolil nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Ak sa otec svojim protiprávnym

zavineným konaním, navyše aj v dôsledku prečinu týkajúceho sa zanedbania vyživovacej povinnosti
vo vzťahu k maloletej zbavil objektívnej možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, nie je možné takúto
okolnosť pripísať k ťarche maloletého dieťaťa odkázaného výživou na svojich rodičov. Opačný výklad
by viedol k tomu, že dôsledkom trestnej činnosti povinného rodiča by bolo zbavenie sa vyživovacej
povinnostivočimaloletémudieťaťuajej prenesenienadruhéhorodiča,vdanomprípadenastarúmatku,

ktorá sa o maloletú osobne stará.

10. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od
posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by
odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloleté dieťa, z ktorého
dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).