Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716202252
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2716202252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199,
zast. splnomocnencom: JUDr. Jiří Šmíd, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255
773, proti žalovanému: Y. J., B.. XX.XX.XXXX, X.: B. XXX, XXX XX R., o zaplatenie 8.311,39eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

mu sumu 8.311,39 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 04.10.2014 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Zo žaloby vyplýva, že žalovaná suma 8,311,39 eur
pozostáva z istiny v sume 6.000,-eur, a to z nesplateného úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou
a.s., úroku v sume 2067,77 eur, úroku z omeškania v sume 89,47 eur, úroku z omeškania v sume 110,93
eur, poplatkov v sume 154,15 eur.

2. Podľa § 178 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak je
strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu;
stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

3. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich

neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

4. Podľa § 181 ods. 1 a 2 C.s.p. po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný
obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže
odkázať na svoje písomné podanie.

5. Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré

skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie
svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní
sporu.6. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, nedostavil sa žalovaný, doručenie vykázané
riadne a včas, päťdňová lehota na prípravu pojednávania v zmysle (§ 178 ods. 2 Civilného súdneho
poriadku, ďalej „C.s.p.“) bola zachovaná. Žaloba s prílohami, poučením a výzvou bola doručená

žalovanému.

7. Súd konal v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 C.s.p.

8. Právny zástupca žalobcu predniesol podstatný obsah žaloby v zmysle podanej žaloby a následne

podaných písomných vyjadrení s tým, že žalobca na podanej žalobe trvá.

9. Žalovaný sa k žalobe a k čerpaniu úveru počas celého súdneho konania nevyjadril.

10. Po vyvolaní veci, úkonoch podľa § 180 C.s.p., § 181 ods. C.s.p. súd postupoval podľa § 181 ods.
2 veta prvá C.s.p. Sudkyňa určila, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové

tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Tiež uviedla svoje
predbežné právne posúdenie veci.

11. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere SML 503680651 01 SS zo dňa 27.12.2012,

Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.12.2012, všeobecnými
obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014, oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014, a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
11.11.2014 s doručenkami ( vrátenými zásielkami - adresát neznámy), vyjadrením žalobcu zo dňa
29.06.2016 a 03.07.2017, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Všetky listiny boli doručené žalovanému.

Právny zástupca žalobcu nemal k obsahu vykonaného dokazovania listinnými prostriedkami žiadne
pripomienky, a k veci uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá a má za to, že preukázal svoju aktívnu

legitimáciu v konaní v súvislosti s uplatňovaním nároku pohľadávky. Aktívnu legitimáciu preukázal
výzvou právneho predchodcu doručovanou žalovanému na zaplatenie nesplatenej sumy a následným
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu neplnenia si povinností žalovaného v
súvislosti s uzavretou zmluvou o splátkovom úvere. Právny predchodca žalobcu sa tieto listiny snažil
doručiť žalovanému. V súvislosti s posudzovaním aktívnej legitimácie postúpenej pohľadávky poukázal

na rozhodnutia KS a to v Prešove, sp.zn. 9Co/20/2016, 19Co/2/2016 a v Banskej Bystrici sp.zn.
43Co/2/2017 a mal za to, že v prípade, ak by v zmysle ust. § 92 Zákona o bankách v rámci 90 dňovej
lehoty od zaslania výzvy na zaplatenie nesplateného úveru prišlo k obnoveniu platobnej histórie je
možné skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pod pojmom obnovenie platobnej histórie si
treba predstaviť situáciu, že dlžník začne komunikovať, či už s právnym predchodcom veriteľa alebo

súčasným veriteľom a takto by prišlo k obnoveniu ich vzťahu. Právny zástupca žalobcu predložil prehľad
splátok úveru, ktorý doteraz nebol súdu doručený, pričom v ňom poukazoval na to, že žalovaný v r.
2013 zaplatil tri splátky a to dňa 20.02.2013 v sume 4,-eura, dňa 12.03.2013 v sume 115,90 eur a dňa
20.03.2013 v sume 34,10 eur spolu v sume 150,- eur, ktoré boli započítané na zaplatenie dohodnutých
poplatkov tak, ako bolo už uvedené v písomnom vyjadrení. V súvislosti so splnením podmienok podľa

§ 565 OZ poukázal právny zástupca žalobcu na čl. I. bod 10 Zmluvy.

12. Slovenská sporiteľňa a.s., ako právnická osoba uzatvorila so žalovaným, ako
spotrebiteľom dňa 27.12.2012 zmluvu o poskytnutí splátkového úveru č. SML 5036806551 01 SS ( ďalej

len úverová zmluva), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej
zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6000,- eur. Zmluvné strany
si dohodli 120 mesačných splátok; mesačnú splátku istiny 119,90 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, a s
konečnou splatnosťou dňa 20.01.2023. Ďalej si zmluvné strany dohodli výšku úrokovej sadzby 17,90%,
výšku RPMN 21,43%, dlžník sa zaviazal celkom zaplatiť čiastku 13.855,33 eur.

13. Súd sa oboznámil s obsahom úverovej zmluvy, úverových podmienkami spoločnosti Slovenská
sporiteľňa a.s., oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámením o postúpení pohľadávky,
výzvou na plnenie, poštovými obálkam, vyjadrením žalobcu a zistil, že spotrebiteľská úverová zmluvy
je predtlačenom formulári a nie sú v nich dojednané žiadne individuálne podmienky.14. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 súd zistil, že banka
Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaného vyzvala na zaplatenie celého úveru 8311,39 eur na ňou určený

bankový účet. Mimoriadnu splatnosť banka vyhlásila ku dňu 03.10.2014. Uvedené oznámenie banka
doručovala žalovanému, pričom sa zásielka vrátila dňa 13.10.2014, ako nedoručená s poznámkou -
adresát neznámy.

15. Slovenská sporiteľňa, a.s. (veriteľ predmetného úveru) je obchodnou spoločnosťou ( bankou),

pričom jedným z predmetom jej podnikania (činnosti) je poskytovanie spotrebiteľských úverov bankovým
spôsobom. Žalovaná je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou
spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani medzi účastníkmi sporné.

16. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 037 Bratislava , IČO: 00151653 (postupca) uzatvoril
so žalobcom (postupníkom) Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014, na základe ktorej bola
na postupníka postúpená medzi iným i pohľadávka vo vzťahu k žalovanej.

17.Zoznámeniaopostúpenípohľadávkyzodňa11.11.2014vyhotovenéhoSlovenskousporiteľňou,a.s.,

súd zistil, že týmto podaním banka oznamovala žalovanému, že dňa 29.10.2014 postúpila pohľadávku
z úveru č. 5036806551 žalobcovi, a záväzok z uvedeného úveru je možné zo strany žalovaná plniť
výlučne od okamihu doručenia predmetného oznámenia na označený účet žalobcu ( t.j. obchodnej
spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.). Uvedené oznámenie nie je preukázané, žeby
bolo doručované žalobcovi.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy),
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Zaindividuálnedojednanézmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

21. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

26. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky
oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

27. Skôr ako sa súd začal bližšie zaoberať uplatneným nárokom, zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť

z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd

vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

28. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od toho, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 29.10.2014, mal nadobudnúť pohľadávku pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa

a.s.) voči dlžníkovi (žalovanému).

29. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či
a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého

hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

30. Veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. podaním zo dňa 06.10.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
K žalobe predložil žalobca doklad o pokuse doručiť poštovou prepravou toto oznámenie žalovanému.
Uvedené oznámenie žalovaný neprevzal ( zásielka sa vrátila dňa 13.10.2014 s poznámkou adresát
neznámy)

31. V podmienkach úverovej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným, že
v zmysle v Čl. 10.3 dojednaní doručovanie písomností dlžníkovi považuje za doručené na tretí deň
po odoslaní ( v tuzemsku), alebo ak sa zásielka vráti, ako nedoručená. Klient oznamuje okrem iného
adresu, kde mu budú doručované písomnosti banky.
32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

33. Vo veci bolo v konaní s p o r n é, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.

34.Žalobcasavkonaníodžalovanejdomáhasplneniazáväzku,tvrdiac,žesastalzozmluvyopostúpení
pohľadávkybankounovýmveriteľomžalovaného.VkonaníboloZmluvouoúvereaZmluvouopostúpení

pohľadávky zistené, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia
§ 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s
ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného
zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na
základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti.
Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý
subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj
povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je
dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Žalobca v

konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovanej
mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať z dôvodu, že sa stal namiesto banky veriteľom
žalovaného.

35. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou,

na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ
(postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka
jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani
nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.

36. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 OZ stal žalobca veriteľom
žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred
postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej
pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho

omeškaní. Z tvrdenia žalobcu a prílohám k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že sa žalovaný
dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
neplnil splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas a na jej strane došlo k omeškaniu s
platením peňažného dlhu. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené v bode
7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok predmetnej zmluvy, kedy sa zmluvné strany

dohodli, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak omeškanie so splatením splátky
úveru , trvá viac ako 3 mesiace. Na omeškania so platením splátky banka upozorňovala žalovaného
výzvou zo dňa 08.09.2014, a to tak že je v omeškaní so splatením sumy vo výške 2154,79 eur, ktorú
doručovala žalovanému poštou prepravou ( na poštovú prepravu podaná dňa 12.09.2014), ktorá sa
vrátilaakonedoručená dňa16.09.2014 spoznámkouadresátneznámy.Spoukazomnavyššieuvedené

Všeobecné obchodné podmienky úverovej zmluvy bod 10.3 o doručovaní uvedená výzva sa nedostala
do sféry dispozície žalovaného, preto je nemožno považovať za doručenú
dňom 19.09.2014 v zmysle uvedených obchodných podmienok. Následne banka Slovenská sporiteľňa
a.s. podaním zo dňa 06.10.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedené oznámenie banka
podala na poštovú prepravu dňa 09.10.2014 žalovaný neprevzal ( zásielka sa vrátila dňa 13.10.2014 s

poznámkou adresát neznámy). S poukazom na Všeobecné obchodné podmienky úverovej zmluvy bod
10.3 o doručovaní uvedené oznámenie sa nedostalo do sféry dispozície žalovaného, a nemožno ho
považovať za doručené dňom 16.10.2014 v zmysle uvedených obchodných podmienok.37. Žalobca vychádzal z toho, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. zákonom predpísaný právny
úkon v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách urobila. K tomu súd uvádza, že právny úkon banky, pokiaľ
sa týka povinnosti banky urobiť písomný právny úkon (výzvu- oznámenie) v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách voči žalovanému (dlžníkovi) je právnym úkonom v zmysle § 34 OZ určovaný prejavom
vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností
alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle
spájajú a podrobil ho skúmaniu, či bol právny úkon urobený v súlade so zákonom. Účelom právneho
úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným

zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s
organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky poskytovať úvery
ako podnikateľovi. V záväzkovoprávnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo požadovať plnenie
od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj u banky vôľa a úsilie
urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal.

38. Zo strany žalobcu nebol a právny úkon Slovenskej sporiteľne a.s. nemohol účinne požiadať
žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky z úveru naraz. Jednostranný právny úkon Slovenskej
sporiteľne a.s., ako pôvodného veriteľa, ktorý má podľa zákona povinnosť voči dlžníkovi urobiť banka
podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je perfektný. Teda písomným oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosť úveru zo dňa 06.10.2014 a písomnou výzvou zo dňa 08.09.2014 na

plnenie omeškaných splátok Slovenská sporiteľňa a.s., ako pôvodný veriteľ, a ani terajší žalobca
nepreukázali, že by bolo oznámenie a výzva doručené žalovanému resp. že sa dostali do jeho sféry
dispozície.

39. Ak v konaní nebolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s., ako pôvodný veriteľ urobila platne

zákonom predpísaný právny úkon, ako banka , smerujúci k tomu, aby mohla postúpiť pohľadávku
v súvislosti s omeškaním odporcu s plnením jeho záväzku, má súd za to, že nebol ani splnený v
ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konaní preukázaný zákonný predpoklad na postúpenie
pohľadávky bankou na žalobcu, ktorý bankou nie je a nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu
zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a žalobcom dňa 29.10.2014 z dôvodu, že nedošlo k

predpokladanému platnému právnemu úkonu banky. Súd súčasne poukazuje na to, že keby aj bolo
uvedenéoznámenieavýzvadoručenéžalovanémuniejesplnenápodmienkadodržanialehoty90dnína
plnenie pre dlžníka v omeškaní než bude postúpená pohľadávka inej osobe , teda terajšiemu žalobcovi
(oznámenieomimoriadnejsplatnostiúveruzodňa06.10.2014podanénapoštovúprepravu09.10.2014,
výzva zo dňa 08.09.2014 podaná na poštovú prepravu dňa 12.09.2014 a zmluva o postúpení je zo

dňa 29.10.2014). Banka nedodržala zákonom stanovenú lehotu 90 dní od výzvy na plnenie dlžníkovi
v omeškaní a postúpila pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 14872014/
CE zo dňa 29.10.2014.

40. Aj zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým si banka a žalobca mienili

upraviť svoje vzájomné práva a povinnosti. Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka právnym úkonom neplatným a nedovoleným, z ktorého nemohol nadobudnúť žalobca právo
veriteľa domáhať sa po žalovanom ako dlžníkovi splnenia záväzku pre neplatnosť právneho úkonu
banky. Na strane žalobcu nie je daná aktívna legitimácia v konaní, právo mu objektívne nesvedčí, čo je
dôvodom vedúcim súd k z a m i e t n u t i u žaloby.

41. Požiadavkou na to, aby bolo možné považovať písomnosť za doručenú je, aby adresát, pri
doručovaní oznámenia o vyhlásení mimoriadne splatnosti úveru a oznámenia o postúpení pohľadávky
žalovaný, mal objektívnu možnosť sa s písomnosťou oboznámiť. Pri rozhodnutí súd zhodnotil ako

jednostranný adresný právny úkon osoby taký, ako je u (vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru i
oznámeniaopostúpenípohľadávky)jepotrebnévziaťnazreteľprávneúčinkyjednostrannýchadresných
(adresovaných) právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovenia § 43a ods. 2, prvej vety a § 45 ods.
1 Občianskeho zákonníku; interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy. Najvyšší súd
SR riešil dovolanie ohľadom doručenia jednostranného právneho úkonu Podstata rozhodnutia je tá,

že pri doručovaní zásielky, ktorá obsahuje právny úkon urobený podľa hmotného práva bol skutočne
(fakticky) doručený tomu, komu je adresovaný. Pri doručovaní nemožno vychádzať z fikcie doručenia
podľa predpisov procesnoprávnych, ktorými sa riadi doručovanie súdnych zásielok a môže nastať fikcia
doručenia v občianskom súdnom konaní, ani z „dohody“ strán, ale iba podľa § 45 ods. 1 Občianskehozákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď dôjde osobe,
ktorej je určený. Podľa rozhodnutia nemusí byť neprítomnej osobe doručený - adresátom prevzatý,
dôjde jej vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície, do sféry, kedy možno rozumne očakávať, že sa

adresátsobsahompísomnostioboznámi,môžeobjektívneoboznámiť.Podľarozhodnutiaposudzovanie
situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov
a vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i nedourčený (neprevzatý) prejav
vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je
nevyhnuté podľa rozhodnutia, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, aby mal

objektívnumožnosťtakurobiť.ČovdanomprípadedoručovaniazostranypôvodnéhoveriteľaSlovenská
sporiteľňa a.s. nebolo preukázané.

42. Z uvedených dôvodov žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, a preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu sa súd nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalobcu.

43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a
úspešnému žalovanému v konaní priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

46. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa
konanie končí, nebude rozhodovať samostatným uznesením, nakoľko z obsahu súdneho spisu je
zrejmé, že žalovanému trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).