Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207244
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513207244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Y. H., nar. X.X.XXXX, bytom XXX
XX Q. XX, okr. L. M., občanovi SR, práv. zast. JUDr. Michalom Dicom, advokátom, AK so sídlom 17.
novembra č. 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra
SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/193/2014-85 zo dňa
15.12.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 478,88 s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 07.06.2014 do zaplatenia a
trovy konania v rozsahu 100 %, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Michala Dica, advokáta AK, Stará Ľubovňa. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 1 až 6, § 15 ods. 1, 2, § 16, § 17 ods. 1, § 18, §

19, § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov a ust. Trestného poriadku.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že mu bola spôsobená škoda v trestnom konaní
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a preukázal aj príčinnú súvislosť medzi spôsobenou
škodou, ktorú uplatňoval v predmetnom konaní a nezákonným rozhodnutím - uznesením vyšetrovateľa
PZ o vznesení obvinenia. Keďže v konaní výška škody uplatnená podľa osobitného predpisu vyhl. č.

655/2004 Z. z. o odmenách advokátov nebola spochybnená a zároveň žalobca preukázal príjmovými
pokladničnými dokladmi, že uplatňovanú škodu ako trovy obhajoby v trestnom konaní obhajcovi
skutočne aj uhradil, súd prvej inštancie mal preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný, preto zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi skutočnú škodu vo výške 478,88 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj 8,5 % úrok z omeškania ročne z priznanej
sumy 478,88 eur od 7.6.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o trovách
konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 3 a § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku účinného do

30.06.2016 (ďalej len „OSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že súd
vec nesprávne právne posúdil nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, nakoľko v čase jehovydania existovala pravdepodobnosť spáchania trestného činu alebo prečinu, ktorá sa neskôr, počas
jednotlivých štádií trestného konania z rôznych dôvodov nepotvrdila. K uplatneniu práva na náhradu
škody v predmetnej veci došlo z dôvodu, že vyšetrovateľ PZ sám vyhovel sťažnosti navrhovateľa proti

uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože zanikla trestnosť činu uplynutím premlčacej doby. Odvolateľ
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/2/1996 zo dňa 31.07.1996 ako aj na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 548/2012. Ďalej namietal, že neboli splnené všetky zákonné podmienky
pre úspešné uplatnenie náhrady škody, a to vznik škody ako aj príčinná súvislosť medzi vzniknutou
škodou a nezákonným rozhodnutím. Odvolateľ z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, nakoľko

uznesením vyšetrovateľa PZ bolo trestné stíhanie zastavené dňa 23.06.2010 a žaloba bola súdu prvej
inštancie doručená dňa 18.12.2013. z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a
priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania.

6. Súd prvej inštancie (okresný súd) rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák.
č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016).

7. Odvolací súd postupoval a vec posudzoval už podľa nového civilného procesného kódexu, a to

zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom
01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu
prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu
rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť

skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

10. Predmetom sporu je náhrada škody vo výške 478,88 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od
podania žaloby, t.j. od 18.12.2013 do zaplatenia a náhrada trov konania z titulu nároku na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.2.2010 bolo vyšetrovateľom odboru justičnej polície PZ Stará
Ľubovňa pod číslom: ČVS: ORP-XXX/JP-SL-XXXX vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného
poriadku proti žalobcovi a jeho manželke Y. H. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného

zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona platného a účinného
do 31.01.2015.

12. Po vznesení obvinenia si žalobca zvolil obhajcu na zastupovanie jeho práv v trestnom konaní a
prostredníctvom zvoleného advokáta podal žalobca dňa 11.3.2010 sťažnosť proti uzneseniu o vznesení

obvinenia.

13. Vyšetrovateľ OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, L. M. (ďalej len „vyšetrovateľ“) predmetné
uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi a jeho manželke zrušil uznesením ČVS: ORP-XXX/JP-
SĽ-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

14. Vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona., ktorého
sa mali dopustiť Y. H. a Y. H., uznesením č. ČVS: ORP-XXX/JP-L.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX zastavil.15. Obhajca žalobcu a jeho manželky si dňa 26.07.2010 vyúčtoval odmenu a náhrady za poskytnuté
právne služby v trestnom konaní v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov.

16. Súd prvej inštancie správne ustálil, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

17. Zodpovednosť štátu je (až na prípady hodné osobitného zreteľa) podmienená využitým riadnych
opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu.

18. Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla k vzniku škody.

19. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušenéalebozmenenéprenezákonnosťpríslušnýmorgánom,t.j.žesanezákonnérozhodnutiezrušilo,
teda zbavilo právoplatnosti.

20. Predmetné uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia proti žalobcovi bolo na základe sťažnosti
žalobcu (riadneho opravného prostriedku) vyšetrovateľom zrušené z dôvodu, že trestné stíhanie bolo
premlčané.

21. V kontexte uvedeného má odvolací súd za preukázané, že predpoklad vyplývajúci z príslušných ust.

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov bol splnený.

22. K uplatneniu práva na náhradu škody v predmetnej veci došlo z dôvodu, že vyšetrovateľ sám vyhovel
sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia pre prečin podvodu formou spolupáchateľstva a

totouzneseniepodľa§190ods.1Trestnéhoporiadkudňa16.6.2010ajsámzrušil.Predmetnéuznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2010.

23. Súd prvej inštancie správne ustálil, že už v čase vydania uznesenia vyšetrovateľa o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia voči žalobcovi a jeho manželke pre prečin podvodu spáchaný formou

spolupáchateľstva bola trestnosť činu premlčaná, t. j. trestnosť činu zanikla uplynutím premlčacej doby,
a preto vyšetrovateľ takéto uznesenie o vznesení obvinenia nemal ani vydať.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že takéto uznesenie o vznesení
obvinenia je potrebné bez pochyby považovať za nezákonné.

25. Navyše, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu vychádzajúc z predmetného trestného
spisu a z odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľa o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že
v trestnom konaní vykonaným dokazovaním doposiaľ nebolo jednoznačne preukázané, aby žalobca
s manželkou spáchali prečin podvodu formou spolupáchateľstva v súvislosti s podaním návrhu na

komisiu ROEP na potvrdenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a k nemu priloženými
prehláseniami dotknutých spoluvlastníkov.

26. Z uvedeného je zrejmé, že uznesením o vznesení obvinenia vyšetrovateľa bolo zasiahnuté do práv
a právom chránených záujmov žalobcu, a to do základných práv žalobcu na dôstojnosť, na česť, na

dobré meno, na súkromie a pod. Je teda nepochybné, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia voči
žalobcovi a jeho zrušením vyšetrovateľom, bola žalobcovi v trestnom konaní spôsobená škoda.

27. Na základe uvedených skutočností je odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, toho
názoru, že žalobca má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, ktoré bolo

vydané v trestnom konaní. Doručením uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi, mal žalobca právo na
obhajobu v zmysle čl. 47 Ústavy a § 34 ods.1, 3 Trestného poriadku a tento si na ochranu svojich práv
zvolil advokáta, ktorý ho v trestnom konaní zastupoval.28. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca bez akýchkoľvek pochybností v konaní preukázal, že
mu bola spôsobená škoda v trestnom konaní nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a
preukázal aj príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou, ktorú uplatňuje v tomto konaní a nezákonným

rozhodnutím, t. j. uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.

29. Samotná výška škody uplatnená podľa osobitného predpisu vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
advokátov spochybnená nebola. Žalobca rovnako preukázal príjmovými pokladničnými dokladmi, že
uplatňovanú škodu ako trovy obhajoby v trestnom konaní obhajcovi skutočne aj uhradil.

30. Záverom odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný uvádza,
že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného dňa 14.06.2013.
Uznesenie o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2010. Z
uvedeného je teda zrejmé, že odvolateľovi nemožno dať za pravdu, nakoľko si žalobca nárok uplatnil
v rámci 3-ročnej premlčacej doby.

31.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdilpostupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

32. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2

CSP. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).