Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010223
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010223.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti odsúdenému R. V., nar. XX.XX.XXXX v G., I.
republika,trvalebytomV.nadV.,F.XXX/XX,t.č.vovýkonetrestuodňatiaslobodyvÚVTOSDubnicanad
Váhom, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. júla 2017 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej
prokuratúryTrenčínprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrenčínzodňa12.apríla2017,sp.zn.6Pp/55/2017

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 415 ods.1 Tr.por. s použitím § 66 ods.1, ods.2 Tr.zák. sa návrh odsúdeného R. V., nar.
XX.XX.XXXX o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

D. R. V. vykonáva postupne uložené súhrnné tresty odňatia slobody a to rozsudkom Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/10/2012 zo dňa 20.08.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 3To/85/2013 zo dňa 24.10.2013 pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods.1 Tr.zák.
a zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2, písm. b) Tr.zák. vo výmere 6 rokov a ďalším rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/21/2010 zo dňa 01.04.2014 pre zločin všeobecného
ohrozenia podľa § 284 ods.1 písm. a) Tr.zák., zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby

peňazí a cenných papierov podľa § 20, § 270 ods.1 Tr.zák., zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa
§ 20, § 221 ods.1, ods.3 písm. a) Tr.zák., prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 20, § 352 ods.1 Tr.zák. vo výmere
4 roky, na výkon ktorých bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Výkon týchto postupne uložených trestov nastúpil dňa 24.10.2013 a po započítaní príslušnej dĺžky

vykonanej väzby a trestu má predpokladaný koniec trestu dňa 13.06.2020. Lehota na podanie návrhu
o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od 13.02.2017.
Dňa 14.02.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený prostredníctvom obhajcu návrh odsúdeného
R. V. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V návrhu uviedol, že vykonaná časť
uloženého trestu mala pre neho nápravný charakter a naplnila účel trestu. Je názoru, že plnením svojich
povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život. Po prepustení na slobodu by chcel bývať u svojej bývalej manželky, ktorá s tým
súhlasí.
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. apríla 2017 po vypočutí odsúdeného
rozhodol uznesením sp. zn. 6Pp/55/2017 tak, že podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s použitím §
66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa odsúdený R. V., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z
výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.

zn.1T/10/2012zodňa20.08.2013vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.3To/85/2013
zo dňa 24.10.2013 a rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/21/2010 zo dňa01.04.2014. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 42 (štyridsaťdva)
mesiacov.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátor, pričom v jej písomnom

odôvodnení uviedol, že podľa jeho názoru odsúdený nespĺňa všetky zákonné podmienky na
podmienečnéprepustenieatozdôvoduabsenciemateriálnejpodmienky,ktoroujedôvodnéočakávanie,
že v budúcnosti povedie riadny život. Poukázal na hodnotenie odsúdeného z výkonu trestu, z
ktorého okrem iného vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako stredné,
resocializačná prognóza je vyhodnotená ako menej priaznivá, pričom za rizikové faktory možno

považovať najmä opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť spáchaného trestného činu, voči
ktorému vyjadruje len čiastočne kritický postoj, sklony k impulzívnemu správaniu, absencia legálneho
zamestnaniapredvýkonomtrestuodňatiaslobodyadlhy.Poukázaltiežnatrestnúminulosťodsúdeného,
ktorý bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný aj za úmyselné trestné činy, jedná sa u neho o osobu so
sklonom k páchaniu trestnej činnosti a to i násilnej povahy. Ani tieto predchádzajúce odsúdenia nemali
na neho dostatočný vplyv a nesplnili zákonom predpokladaný účel svedčiaci o jeho snahe po náprave a

polepšení.Uodsúdenéhotedaniejemožnédôvodnepredpokladať,ževbudúcnostipovedieriadnyživot
a nie sú tak splnené podmienky na podmienečné prepustenie. Preto navrhol, aby krajský súd napadnuté
uznesenie zrušil.
K sťažnosti prokurátora sa vyjadril odsúdený, ktorý uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za
správne a zákonné, pričom podľa jeho názoru prokurátor neuviedol žiadny relevantný dôvod na zrušenie

napadnutého uznesenia a žiadal, aby krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora je dôvodná.
Okresný súd nepostupoval totiž vecne správne, keď napadnutým uznesením podmienečne prepustil

odsúdeného R. V. z výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody, hoci na taký postup neboli
splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák.
Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok
- vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a
svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa

§ 66 ods.2 Tr.zák. súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva.

Výkon príslušnej časti (v danom prípade dvoch tretín) postupne uložených trestov odňatia slobody a
pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu, nepostačuje

ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie,
prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej
doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom
na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad,

že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko
jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej
prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné
prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie,
že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na

všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho
nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu.
Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone

trestu preukázal nielen polepšenie a súčasne možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život a dospel preto k nesprávnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného R. V. riaditeľom
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva okrem iného, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu
a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave

a polepšenie a zároveň toto správanie podriadiť účelu podmienečného prepustenia. Súčasne však z
hodnotenia vyplýva aj záver, že odsúdený k trestnej činnosti má iba čiastočne kritický postoj, jeho
resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá, pričom za rizikové faktory sa považujú
opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť spáchaného trestného činu, voči ktorému vyjadrujelen čiastočne kritický postoj, sklony k impulzívnemu správaniu, absencia legálneho zamestnania pred
výkonom trestu a dlhy. Vzhľadom na dĺžku vykonaného trestu nemožno za dostatočnú považovať ani
skutočnosť, že odsúdenému pri neuložení žiadneho disciplinárneho trestu boli udelené len 2 odmeny za

plnenie pracovných povinností. Podstatne odlišný a pritom negatívny charakter má však predovšetkým
správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený R. V. bol už 7
krát opakovane odsúdený na podmienečné aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Po poslednom
odsúdení na podmienečný trest odňatia slobody sa len niekoľko mesiacov po skončení skúšobnej
doby dopustil viacerých závažných úmyselných trestných činov i násilného charakteru, za ktoré mu

boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré v súčasnosti vykonáva. Je teda osobou s
výrazným sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok
možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia
nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie práve na slobode je negatívne a jeho
resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto výrazne nepriaznivá. Povaha týchto odsúdeným
spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so

sklonom k páchaniu trestných činov tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencii
príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného, aj napriek pozitívnemu
hodnoteniu jeho správania a čiastočného plnenia povinností svedčiacemu o jeho polepšení a snahe po
náprave, nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových
vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktoré mu boli uložené

teraz vykonávané tresty a nemožno preto dôvodne predpokladať, že povedie aj na slobode riadny život.

Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade dôvodne podanej
sťažnosti prokurátora napadnuté uznesenie zrušil podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr. por. a sám podľa §

66 ods.1 , Tr. zák. návrh odsúdeného
R. V. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol, pretože tak
mal pri správnom postupe urobiť už okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.