Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Mariana Podbehlá

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116208755
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116208755.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO:

35697270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zast.: Bobák, Bollová a spol., s r.o. advokátska
kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: W. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., B. č. 14XX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 223,33.- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 53,58.-eur, s 5,05% úrokom z omeškania ročne
3.10.2014 do zaplatenia a to do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 07.04.2016 prostredníctvom právneho zástupcu

domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 223,33.-eur istiny s prísl.

2.Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 18C/169/2016-37, zo dňa 16.6.2016, ktorý bol zrušený pre
nedoručenie do vlastných rúk žalovanej.

3.Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4.Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná

o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

6.Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §219 ods. 3 CSP. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

7.Súd sa vo veci oboznámil so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, všeobecnými obchodnými
podmienkami, pokus o pokonávku, faktúry, správami o pobyte žalovanej a zistil nasledovný skutkový
stav :8.Medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 16.5.2014 Zmluva o poskytovaní verejných služieb číslo
A7726807 ako i dodatok k zmluve, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné podmienky.
Na základe predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanej

využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Zároveň bol odpredaný mobilný telefón
značky Prestigio MultiPad 4 Ultra Quad 8.0 3G za kúpnu cenu vo výške 169,75.-eur. Žalovaná riadne
a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie jún/2014 až júl/2014.

9.Podľa § 43 ods. 1 písmeno a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

10.Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2,3 cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej
v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní
verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom

náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo podstatného porušenia
iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno
iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.

11.Podľa § 43 ods. 2 písm. a) cit. zák. podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb
s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c).

12.Podľa § 43 ods. 12 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

13.Podľa § 43 ods.13 cit. zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako
90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju

peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka.

14.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(OZ)spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15.Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18.Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bezsúhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

19.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

21.Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

22.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

24.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.

25.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.26.Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

27.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobu žalobcu za dôvodne podanú v časti

sumy 53,58.-eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté
služby a preto má žalobca nárok na zaplatenie predmetnej sumy, ktorá pozostáva z neuhradených
telekomunikačných služieb za obdobie od júna 2014 do júla 2014.

29.Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania od 3.10.2014 do zaplatenia, teda odo dňa kedy sa žalovaná
dostala do omeškania, nakoľko bolo žalovanej poskytnuté dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku.

Súd úrok z omeškania priznal s poukazom na § 517 ods. 1,2 Obč. zák. § 3 vlád. nar. č. 87/95 Zb.

30.Žalobca žalobu na zaplatenie sumy 169,75.-eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v
tejto výške mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu

viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby viazanosti. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v
slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať
so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo

strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

31.Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené

nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo

forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

32.Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo
zmluvy platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je

porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd mal za preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby.

33.Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd

preukázaný , skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Škodu možno
vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O
škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde
vpríčinnejsúvislostisozavinenýmprotiprávnymkonanímškodcu. Súdriešilotázkuexistencieškodyako

právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku navrhovateľa (poškodeného)
a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti
odporcu. Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú žalobca poskytol žalovanej pri kúpe
mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti
žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcovi po celú dobu viazanosti dohodnutú

v zmluvách o pripojení a Dodatku, ktoré sú podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je
v nich upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené
práva a povinnosti strán sporu pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku
upravenéajpodmienkykúpykoncovéhotelekomunikačnéhozariadenia/mobilnéhotelefónu.Poskytnutiezľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve viazané na žiadnu
podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma
sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovaného z Dodatkov k zmluve o pripojení (aj

povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi stranami sporu dohodnutá
zmluvnápokuta,anemožnojuvyvodiťaniztitulunáhradyškody.Zľavazkúpnejcenymobilnéhotelefónu
totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovanou.
Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe mobilného telefónu
poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale

následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v
kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v
príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované
služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v
kúpnej zmluve. Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté
služby počas celej doby viazanosti si strany sporu dohodli zmluvnú pokutu, ktorá bola v obdobných

prípadoch niekoľkými okresnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa §
53ods.5Občianskehozákonníkaaplnenieztakejtozmluvnejpodmienkyužsúdnemôžežalobcovianiv
iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť žalovanej platiť zmluvnú pokutu
formuloval v dodatku práve on a nie je možné pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je. Škoda
podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho

akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón žalovanej skutočne odpredaný. Na základe uvedeného súd
dospelkzáveru,že žaloba vtejtočastinebolapodanádôvodneapretožalobusúdvtejtočasti zamietol.

34.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne
rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 223,33.-eur (100%) úspešný bol v časti zaplatenia sumy

53,58.-eur (24%), úspech žalovanej bol 76%. Čistý úspech žalovanej je v rozsahu 52%. Súd v konaní
úspešnej žalovanej (úspech 52%) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v súvislosti s týmto
konaním trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.