Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614201151
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2614201151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti
žalovanej: B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, t.č. A. XX, I., zastúpená advokátom: JUDr. Patrik
Podhorský, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 1.889,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 7C/137/2014-102 zo dňa 18.02.2016 v zamietajúcej časti a
v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ako i v závislom výroku o náhrade
trov konania žalovanej p o t v r d z u j e , v napadnutom výroku o náhrade trov konania občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám.
7, IČO: 42 362 962 m e n í tak, že občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 540,- Eur zastavil, vo zvyšku
žalobu zamietol, žalovanej priznal náhradu trov konania od žalobcu 1.030,09 Eur k rukám jej právneho
zástupcu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV náhradu trov konania v sume 179,44 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.

2. Rozhodnutie v napadnutých častiach súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení §

497Obch.zák.,§1ods.2,§2,§9ods.1a2,§11ods.1a2zák.č.129/2010Z.z.,§52ods.1,3a4,§544
Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal zo
skutkových zistení, že podľa Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100031582 bolo preukázané, že žalobca
so žalovanou ako dlžníkom uzatvorili dňa 29.07.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej úver v sume 1.500,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 36 mesačných splátkach
vo výške 85,15 Eur, splatnými v 14. deň v mesiaci. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovaná
zaplatiť, bola vo výške 3.065,40 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola 66,66%. Úver bol úročený

úrokovou sadzbou vo výške 70,00% ročne a priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola vo
výške51,49%.NeoddeliteľnousúčasťouzmluvyboliZmluvnédojednaniaZmluvyorevolvingovomúvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len Zmluvné dojednania) a podľa bodu 7. Zmluvných
dojednaní je prílohou zmluvy aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi. V oznámení veriteľa oschválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8100031582 sú okrem údajov uvedených v
zmluve aj dátum splatnosti prvej splátky: 14.09.2010 a dátum splatnosti poslednej splátky: 14.08.2013.
V bode 14.1. Zmluvných dojednaní bolo uvedené, že dlžník je v prípade omeškania s úhradou splátky

alebo jej časti povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň
omeškania.

3.Zoznámeniaozosplatnenízodňa29.08.2011vyplýva,žežalobcaoznámilžalovanej,žejevomeškaní
s úhradou splátok č. 10, 11, 12, pričom omeškanie na najstaršej splátke je 76 dní a v prípade, ak sa

dostane žalovaná do omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15
dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Oznámenie bolo žalovanej
doručené dňa 02.09.2011.

4. Z karty klienta vyplýva, že posledná splátka pred podaním návrhu na súd bola uhradená dňa
21.10.2013. Takisto z karty klienta vyplýva, že dňa 02.08.2010 bola žalovanej vyplatená čiastka 1.388,53

Eur, žalovaná splatila celkovo 1.176,35 Eur a zostáva jej doplatiť sumu 1.889,05 Eur.

5. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoj návrh v časti istiny vo výške 540,- Eur účinne späť, súd v
zmysle § 96 ods. 1 O.s.p konanie o návrhu žalobcu v tejto časti zastavil.

6. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh nebol
podaný dôvodne. Je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol na základe úverovej zmluvy
zo dňa 29.07.2010 úverový vzťah. V tomto úverovom vzťahu sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej
úver v sume 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15
Eur. Žalobca svoju povinnosť v zmysle zmluvy splnil. Žalovaná si však svoju povinnosť platiť riadne a

včas poskytnutý úver žalobcovi, neplnila. Účastníci uzatvorili zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaná uzatvorila uvedenú zmluvu ako
spotrebiteľ a žalobca ako veriteľ. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uvádza v § 9 ods.
2 obligatórne náležitosti každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa tohto ustanovenia, konkrétne
písmena f), medzi obligatórne náležitostí patrí aj uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Účelom uvedenia tohto údaju má byť, aby
spotrebiteľ presne vedel, ktorý deň je termínom konečnej splatnosti úveru bez toho, aby musel nejakým
výpočtom tento termín počítať. V predloženej úverovej zmluve sa nikde nenachádza údaj o termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je uvedené,
že dátum splatnosti poslednej splátky úveru je 14.08.2013. Zákon vyžaduje, aby tento údaj bol uvedený

priamo v úverovej zmluve. Požadovaný údaj je uvedený iba v tomto oznámení, ktoré má byť prílohou
zmluvy, pričom žalovaná úverovú zmluvu podpísala dňa 28.07.2010 a žalobca tento údaj uviedol v
oznámení až dňa 29.07.2010, ktoré je podpísané iba žalobcom a teda žalovaná sa s tým údajom pri
podpise zmluvy nemohla oboznámiť a bol jej oznámený dodatočne, čo bolo v rozpore s účelom uvedenia
tohto údaju priamo v zmluve, aby sa s ním spotrebiteľ vedel oboznámiť ešte pred podpisom zmluvy a

zvážiť tak výhodnosť úveru. Súd má preto za to, že tento údaj v zmluve absentuje a zákon následne
neuvedenie takéhoto údaju v zmluve sankcionuje tým, že uvedený úver je bezpoplatkový a bezúročný.
Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- Eur, pričom žalovaná až do vyhlásenia rozsudku
uhradila žalobcovi sumu 1.806,35 Eur, čím uhradila žalobcovi viac ako mu patrilo. Súd považoval
zmluvné dojednanie žalobcu a žalovanej o zmluvnej pokute vo výške 0,065% denne z dlžnej sumy za

každý deň omeškania za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Taktiež v prípade zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, žalobca ako dodávateľ horeuvedenú

zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo viacerých zmluvách, nejedná sa teda o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd návrh
žalobcu zamietol.

7. Podľa § 11 ods. 3, veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok
splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebodovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo
rozkaz na plnenie.

8. Podľa § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

9. Žalobca pred prvým pojednávaním vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 540,- Eur späť a

následnesúdkonanievtejtočastizastavil.Sume540,-Eurzodpovedalsúdnypoplatokvovýške32,-Eur.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd vrátil žalobcovi v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 Zákona o súdnych
poplatkoch časť súdneho poplatku v sume 25,30 Eur, nakoľko súdny poplatok zodpovedajúci sume 540,-
Eur, to je 32,- Eur krátil o sumu 6,70 Eur v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania.

12. Tiež, je názoru, že vedľajší účastník vystupujúci na strane úspešnej žalovanej má nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby po 81,33 Eur
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej) + režijný paušál za 2 úkony právnej

služby v roku 2015 po 8,39 Eur, t.j. spolu 179,44 Eur.

13. Žalovaná má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za
4 úkony právnej služby po 131,13 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci zo dňa

03.08.2015, vyjadrenie vo veci zo dňa 16.09.2015, účasť na pojednávaní dňa 18.02.2016) + 2 úkony
právnej služby po 32,78 Eur (účasť na pojednávaní v dňoch 05.11.2015, 14.01.2016, ktoré boli odročené
bez prejednania veci), t.j. 590,08 Eur + režijný paušál za 4 úkony právnej služby v roku 2015 po 8,39
Eur, za 2 úkony právnej služby v roku 2016 po 8,58 Eur, t.j. 50,72 Eur. Ďalej cestovná náhradu podľa
zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za 3 pracovné cesty na trase Bratislava - Senica a

späť v dňoch 05.11.2015, 14.01.2016, 18.02.2016, a to za spotrebu PHM (180 km x 6 l/ 7,5 l/ 4,8 l na 100
km x 1,208 Eur/ 0,991 Eur/, 0,991 Eur na liter) a za náhrady za použitie motorového vozidla (3 x 180 km
x sadzba náhrady 0,183 Eur/km). Právnemu zástupcovi žalovanej patrí tiež náhrada za stratu času za
3 pracovné cesty na trase Bratislava - Senica a späť v dňoch 05.11.2015, 14.01.2016, 18.02.2016, a to
za jednu cestu v trvaní 6 polhodín x 13,98 Eur/14,30 Eur/14,30 Eur za 1 polhod.). Spolu trovy právneho

zastúpenia vo výške 1.030,09 Eur.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to v
zamietajúcom výroku a proti výroku o náhrade trov konania. Navrhol ho zmeniť, tak že jeho žalobe súd
vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 205 ods. 2
písm. a), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Napadol záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých
zmluva uzavretá o revolvingovom úvere č. 8100031582 neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., teda údaj o konečnej splatnosti úveru. Poukázal na to, že jedná
sa o zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na lícnej strane

listiny a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny a poukázal na
čl. č. 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Pevné spojenie listín,
nie je v takomto prípade potrebné, ale na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania
strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy. Zdôraznil, že v zmysle oznámenia veriteľa o schválení
úverudlžníkovi,totopredstavujenielenpotvrdenieakceptáciepredloženéhonávrhunauzavretiezmluvy,

ale aj je súčasťou zmluvy ako takej. Podľa vôle zmluvných strán, teda dané oznámenie tvorí súčasť
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Prešove č.k. 13Co/111/2014-166. Ďalej z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po
každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, ktorý bude dlžníkovi oboznámený.Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je
dňom konečnej splatnosti úveru. Tvrdí, že súd dospel teda k nesprávnym skutkovým zisteniam, aj o
tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o končenej splatnosti úveru. Pri rozhodovaní

nezohľadňuje najmä to, čo tvorí zmluvu a čo je jej obsahom, aká bola vôľa strán a ich správanie. Vec
nesprávne posúdil, nakoľko neboli dané dôvody, pre postup podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.
Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby v časti nároku na zmluvnú pokutu je podľa súdu prvej inštancie
neprijateľná zmluvná podmienka, pretože dohoda o zmluvnej pokute nebola dohodnutá individuálne.
Rozsudok neuvádza, že dané ustanovenie o zmluvnej pokute spôsobuje nejakú nerovnováhu, pričom

žalobca tvrdí, že objektívne ani spôsobovať nemôže, nakoľko výška zmluvnej pokuty a spôsob jej
uplatňovania je určený v súlade so zákonom. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Napokon
napádalajrozhodnutieonáhradetrovkonania,keďsúdprvejinštanciezaúspešnéhokonaniapovažoval
žalovanú. Opomenul tak, že v časti o zaplatenie istiny došlo k zastaveniu konania na základe správania
sa žalovanej a to konkrétne jej úhradami časti žalovanej sumy. V uvedenom rozsahu preto žalovaný
úspech nemala, naopak zavinila zastavenie konania a súd mal preto pri rozhodovaní o náhrade trov

konania použiť aj ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku.
Tiež napadol výrok o nároku na náhradu trov konania právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
Pre nespornosť podotýka, že týmto nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého,
ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie. Pokiaľ zákonodarca priznal vedľajšiemu účastníkovi, ktorým
je občianske združenie na ochranu spotrebiteľa, určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu

konaniu, potom vychádza z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a
materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti potom uzavrel, že odôvodnené
právne zastúpenie môže byť namieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach, v opačnom
prípade, kam patrí aj zastupovanie šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových podaní. Ide
o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti, ale

je len prostriedkom generovania trov právneho zastúpenia.

15. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý predtým bol v konaní zástupcom združenia. Vo vyjadrení
zdôraznila, že žalobca poskytol žalovanej úver, pričom žalovaná zaplatila viac, ako jej žalobca poskytol.

Napriek tomu žalobca žiadal v podanej žalobe o zaplatenie 1.889,05 Eur (istinu) a 1.645,24 Eur (zmluvná
pokuta). Je nepochopiteľné, ako môže žalobca tvrdiť, že takéto konanie je v súlade so zákonom.
Poukázalaopakovanenanedostatkyzmluvyúčastníkovananeplatnosťdohodyoúrokochapoplatkoch,
neprijateľnosť zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute a navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v

čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu
je možné vyhovieť len v napadnutej časti náhrady trov konania občianskeho združenia, v ostatnej
časti, rozhodnutie vo veci samej a o závislom výroku o náhrade trov konania žalovanej, nie je možné

odvolaniu priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v týchto častiach vo výroku vecne
správny.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.18.Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,ktorývykonaldokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel
i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom

uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu čiastočne zamietol z toho dôvodu,
že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu jeho podstatných náležitostí, ktorými sú
konečná splatnosť úveru ako i uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ako aj nesprávne rozhodnutie a
posúdenie nároku zmluvnej pokuty.

20. Z odvolacej argumentácie žalobcu, ktorou sa odvolací súd bude ďalej zaoberať vyplýva, že „súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil pre prijatie záveru o údajnej absencii podstatnej náležitostí
zmluvy - konečnej splatnosti úveru, pretože zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú
a jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Táto
skutočnosť znamená, že konečnú splatnosť úveru (resp. revolvingu, ak dôjde k jeho poskytnutiu a ktorý

predstavuje v podstate ďalší úver) je vždy možné určiť pre úver (revolving). Prakticky teda, ak dôjde k
poskytnutiu úveru, tak dlžník vie, kedy je konečná splatnosť úveru. Ak počas trvania zmluvného vzťahu
dôjde k poskytnutiu revolvingu, potom tiež po jeho poskytnutí vie, kedy je jeho konečná splatnosť. Údaj
„konečná splatnosť úveru“ predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie
je však z hľadiska podstatných náležitostí úverového vzťahu rozhodujúca. Z materiálnej stránky tak ide

o údaj obsahovo zhodný s údajom Dátum splatnosti poslednej splátky.“

21. Zo zmluvy účastníkov označenej ako Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100031582 bolo
preukázané, že žalobca so žalovanou ako dlžníkom uzatvorili dňa 29.07.2010 zmluvu o úvere, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1.500,- Eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver

v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 Eur, splatnými v 14. deň v mesiaci. Celková čiastka, ktorú
sa zaviazala žalovaná zaplatiť, bola vo výške 3.065,40 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola
66,66%. Úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 70,00% ročne a priemerná ročná percentuálna
mieranákladovbolavovýške51,49%.NeoddeliteľnousúčasťouzmluvyboliZmluvnédojednaniaZmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len Zmluvné dojednania)

a podľa bodu 7. Zmluvných dojednaní je prílohou zmluvy aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru
Dlžníkovi. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č.
8100031582 sú okrem údajov uvedených v zmluve aj dátum splatnosti prvej splátky: 14.09.2010 a dátum
splatnosti poslednej splátky: 14.08.2013. V bode 14.1. Zmluvných dojednaní bolo uvedené, že dlžník
je v prípade omeškania s úhradou splátky alebo jej časti povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo

výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania.

22. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)

a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

23. Podľa § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.25. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f), ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) a celková výška a konkrétna menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g).

26.Súdprvejinštanciepretosprávnepristúpilkprieskumu,čizmluvao úvereobsahujevšetkynáležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva

neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), zákona, preto v zmysle § 11 ods.
1 písm. a) zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka podľa cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel
k rovnakému záveru ako prvoinštančný, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

zákonom predpísanú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona a to konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru. V texte zmluvy nie je obsiahnutý žiaden údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Odvolací súd uzatvára, že
s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere by bolo možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca v

citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, čo v danom prípade splnené nebolo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne
uvedený iba konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť môže
byť v zmluve určená i iným spôsobom ako uvedením dátumu, avšak takým, ktorým je nesporne
a jednoznačne určiteľný - vypočítateľný dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky. V predmetnej

zmluve ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený žiadnym spôsobom.

28. Pokiaľ sa odvolateľ odvoláva na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, z ktorých termín
konečnej splatnosti úveru má tiež vyplývať, je potrebné vychádzať z toho, že oznámenie veriteľa o
schválení úveru žalobca nemal pre žalovanú ako dlžníka k dispozícii pri podpise zmluvy z jeho strany,

ale až neskôr pri schválení úveru. Žalovaná tak tieto listiny nemala k dispozícii ku dňu, kedy zmluvu
podpísala,tedanemalamožnosťsapredpodpisomzmluvysnimioboznámiť,pretonemôžutvoriť platnú
prílohu zmluvy.

29. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala ani rozčlenenie splátok úveru na

istinu, úroky a iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu,
úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala
z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods.

2 písm. f) a k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné
poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.12.2015
žalovaná celkovo uhradila sumu 1.806,35 Eur. Je teda zrejmé, že žalovaná žalobcovi uhradila viac,
než jej na spornom úvere bolo poskytnuté.

31. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty z dôvodu, že dojednanie o
zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. dojednanie nemožno považovať za
platné. V tejto časti rozsudku sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nárok nie je
dôvodný. V zmluvnej pokute sa jedná o dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Je upravená v ust. § 544 až § 545a Občianskeho

zákonníka a v ust. § 300 až § 302 Obchodného zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute musí (1) mať
písomnú formu, (2) musí v nej byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia a (3) musí v nej
byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Uvedené podmienky musia byť v dohode
vymedzené určito. Tieto podmienky dohody o zmluvnej pokute potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku sp. zn. M Obdo 4/2003 (judikát č. 92/2004). Okrem toho dohoda o zmluvnej

pokute zásadne nemôže byť súčasťou len všeobecných podmienok, ako tomu bolo v prejednávanej
veci, pretože žalovaný ako spotrebiteľ podpisoval len samotnú zmluvu, nie všeobecné podmienky. Pre
uzavretie platnej dohody o povinnosti účastníka zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu je okrem obligatórnej
náležitosti, ktorou je písomná forma, platná dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať všetky náležitostistanovené všeobecne pre platnosť právnych úkonov. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú
pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme.
Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou zmluvy a napriek tomu pri

omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 Obč. zák. požadovať úroky z omeškania v
zákonom stanovenej a určenej výške.

32. Všeobecné podmienky sú len také, ktoré sú všeobecne známe, pričom sa predpokladá, že sú
známe aj obom zmluvným stranám záväzkového vzťahu napr. z ich predchádzajúcej podnikateľskej

činnosti alebo ide naozaj o všeobecné podmienky, čo ale zmluvná pokuta nie je. Preto jej obsiahnutie
v zmluvných dojednaniach (všeobecných) nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti.
Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo
nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len žalobca ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí
a formuluje. V podstate žalovaný ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže.
Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť

výberu a voľby podmienok. Aj podľa Nálezu ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných
obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ
pripája svoj podpis). Z dôvodu absolútnej neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute tak žalovaný nemal
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a návrh je v tejto časti nedôvodný. Dojednanie o zmluvnej pokuty v

zmluvnýchpodmienkachjeneplatné.Keďžeideoneplatnosťabsolútnu,jesúdnatentodôvodabsolútnej
neplatnosti prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa tohto dôvodu neplatnosti niektorý z účastníkov dovolá,
alebo nie. Žalobca tak nepreukázal, že by existovalo platné dojednanie o zmluvnej pokute.

33. V tejto súvislosti aj odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v citovom

náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú
nerovnosť cestou práva, a to formou obmedzení autonómie vôle (por. nález Ústavního soudu zo

dňa 15.06.2009, sp. zn. I.ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765). V spotrebiteľskom práve je dodávateľ
vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje
služby poskytuje. A preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno
od dodávateľa tiež očakávať (prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať
vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého

účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu
nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text
spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa
dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať
dostatočnúveľkosťpísma,nesmúbyťvovýraznemenšejveľkostinežokolitýtext,nesmúbyťumiestnené

v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i
na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to,
aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom

písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
žepozornostispotrebiteľanajskôruniknú(napríkladrozhodcovskádoložkaalebodojednanieo zmluvnej
pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce
zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných

obchodných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje).

34. Z uvedených dôvodov bolo dôvodným návrh zamietnuť aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty.

35. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu vo vzťahu k rozhodovaniu o veci samej odvolací súd považoval

pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa
už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmikonania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumentyúčastníkovkonania(porovnajnapríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane

odvolaním napadnutého aj závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

37. Správnym ale už nebol postup súdu prvej inštancie, keď občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vystupujúceho do 30.06.2016 v konaní ako vedľajší účastník na
strane žalovanej, ktorý procesný inštitút prijatím nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok účinného od 01.07.2016, zanikol zo zákona, priznal náhradu trov konania
predstavujúcu len trovy právneho zastúpenia.

38. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej

(spotrebiteľa) a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy v ust. § 93 ods. 2 OSP. Keďže malo v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, tu por. tiež ust. § 93 ods. 4 vety prvej OSP),
možnoz tohovyvodiťlenjedenzáverato,žeajvedľajšíúčastníkmáprávonaprávnupomocpredsúdmi,
čo je základné ústavné právo (tu por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších ústavných zákonov) so všetkými jeho atribútmi - teda i so samozrejmosťou práva

na náhradu trov konania). Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňoval
možnosť zastúpenia advokátom absenciou (nedostatkom) odborných znalostí účastníka a teda ani
nevylučuje, aby sa i účastník odborne spôsobilý hájiť svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom
nemohol dať zastúpiť advokátom a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v
súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých. Občianskemu združeniu, t.j. VŠEOBECNEJ OCHRANE

PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016 tak môže byť priznaná náhrada
trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo
na náhradu trov konania vznikne tomu v tom čase označovanému účastníkovi, na strane ktorého
tento vedľajší účastník v konaní vystupoval, avšak len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa
poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne, ktorú účelnosť odvolateľ spochybňuje.

39. Podľa § 142 ods. 1 OSP (aktuálne § 255 ods. 1 v spojení s § 251 CSP) účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

40. Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou potom zásadne patria i trovy reprezentované
odmenou a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním nimi právnych služieb ich
klientom (účastníkom súdnych konaní/stranám sporu), keď tu nepochybne treba súhlasiť i s prípadným
argumentom o neodňateľnom práve na súdnu a inú právnu ochranu.

41. Otázka využitia práva na právnu pomoc advokáta a otázka účelnosti v takejto súvislosti
vynakladaných trov sú však otázkami, ktoré majú len čiastočný súvis a ktoré preto neslobodno
zmiešavať (bez ďalšieho). V každom prípade namietanej účelnosti takýchto trov tak treba robenie
záverov podriadiť tomu, či by inak advokátom zastupovaný účastník (strana sporu) bol v konkrétnej
situácii schopný uplatňovania ním práv (resp. obrany voči uplatňovaniu práv niekým iným) aj bez pomoci

advokáta, samozrejme za podmienky schopnosti hájenia práv spôsobom zásadne rovnocenným s tým,
ako sa do problému „vložil“ advokát.

42. Z hľadiska vyššie popísaného potom nemožno prehliadnuť, že advokát občianskeho združenia ako
vedľajšieho účastníka tu (obdobne ako v iných tunajšiemu súdu známych a ním skôr prejednaných

vecí za účasti rovnakého vedľajšieho účastníka i advokáta) pred súdom prvej inštancie požadoval (nad
rámec paušálnych náhrad) odmenu za 2 úkony právnej pomoci, z ktorých tým prvým bolo prevzatie
a príprava zastúpenia druhým vyhotovenie písomného podania vyjadrenie vo veci doručené súdu dňa
18.03.2015 (č.l. 39), z ktorého obsahu (pominúc konkrétne údaje, opísané zo žaloby) je zrejmý lenodkaz na občianskoprávny charakter vzťahu strán, namietanie neprijateľných zmluvných podmienok,
ako i bezpoplatkovosti a bezúročnosti zmluvy a tiež i jej vnútorný obsahový rozpor bez toho, aby v
ktorejkoľvek druhovo totožnej veci za účasti toho istého žalobcu vznikla potreba na takomto podaní

(opäť vyjmúc údaje zistiteľné zo žaloby) čokoľvek meniť. Okrem uvedeného ide aj o vznesenie námietky
premlčania, bez jej konkretizácie a uplatnenie náhrady trov konania. Takéto podanie tak má formu
vzorového podania, ktoré sa dá použiť identicky aj v iných konaniach. Toto podanie tak obsahuje
len údaje a argumentáciu nasvedčujúce tomu, že sa nimi paušálne uplatňujú iba také argumenty
spochybňujúce nárok žalobcu, ktorých výskyt (a opodstatnenosť) sa síce v tzv. spotrebiteľských veciach

v rôznej miere očakáva, no v žiadnom prípade nezaručuje.

43. Odvolací súd práve vo vyššie uvedenom (i s použitím úpravy z ust. § 150 ods. 1 OSP, s ekvivalentom
v § 257 CSP) videl dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý priznanie náhrady občianskemu združeniu
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšiemu účastníkovi nebolo možným, hoc
aj v tomto prípade o vzniku trov pochybnosti byť nemuseli.

44. Keďže odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo výrokovej časti priznávajúcej
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti
o náhrade trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
zmenil podľa § 388 CSP tak, že občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznal.

45. V odvolacom konaní bola úspešnosť strán v podstate rovnaká, keďže vo vzťahu k výroku
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o veci samej bola plne úspešná žalovaná
a vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania občianskeho združenia, stojacieho práve na strane
žalovanej, bol plne úspešný zase žalobca, z čoho odvolací súd vyvodil (riadiac sa i princípom

spravodlivosti) v podstate zhodný úspech strán sporu, preto v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 396
ods.1 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostía dôkazovnapreukázanieprípustnostia včasnostipodanéhodovolania(§435CSP).