Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/291/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203837
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203837.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Brne,
Zábrdovice, Příkop 834/4, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: E. A., H.. XX.XX.XXXX, C. N.
Q.B., L. X, o zaplatenie 650,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 5C/181/2013-76 zo dňa 27. októbra 2014

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 650,-
eur od 02.11.2009 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok z r u š u j e a konanie v tejto časti zastavuje.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 650,- eur spolu so 6% ročným úrokom od
24.03.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,17 eur, všetko

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žiadnej zo strán sporu
právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov.

3. Z predložených zmenky zo dňa 02.06.2009 súd prvej inštancie zistil, že miestom vystavenia zmenky
bolo miesto Rožňava, dátum vystavenia - 02. jún 2009 na sumu 650,00 Eur. V ďalšej časti zmenky sa
nachádza text nasledovného znenia: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu šesťstopäťdesiat Eur (zmenková suma slovom) a
zmenkový úrok 0,25 % denne od 02. novembra 2009 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom),
splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote

4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporkyne, vyplnené ručne, jej podpis
a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: 7510829. Na druhej strane zmenky sa
nachádzal text: „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s.r.o. apodpis konateľa. Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané
náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 Zmenkového zákona, okrem údaja o splatnosti a takto spoločnosť
Pohotovosťs.r.o.,akopôvodnýveriteľpreviedlazmenkuindosamentom/rubopisom/,očombolnadruhej

strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky žalobca.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1 Nariadenia EP a Rady
č.861/2007, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

vystavenia zmenky, § 5 ods. 1, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, 2, § 17, § 33
ods. 1,2 , § 48 ods. 1 bod 2, § 75, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a
šekový, po posúdení platnosti zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom č.
191/1950 Sb. a dospel k záveru, že predložená zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. s odkazom na § 39 OZ, § 52 ods. 1, § 53 od. 1až 3 OZ, nakoľko zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne resp. 91,25% ročne, viacnásobne prevyšuje úrokové sadzby uplatňované

bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch. Úrokovú doložku uvedenú na zmenke považoval
za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. Mal za to, že zmenka bola vystavená
zjavne nad limit prípustný hore citovaným. Dôvodil, že na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na
zmenke, v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka súd prihliadal ex offo, aj bez návrhu, preto žalobu
ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a žalovaného zaviazal len na

zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky t. j. v danom prípade odo
dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanej z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred
podaním žaloby sa stala zmenka zročnou, preto súd žalobcovi 6 % ročný úrok z omeškania priznal od
24.03.2013, dňom nasledujúcim po doručení návrhu odporcovi, a nie ako si to žalobca uplatnil v návrhu.

5. O trovách konania rozhodol opierajúc sa o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., žalobca bol v konaní
čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 650,00 Eur a zmenkovej odmeny, bol
však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo
niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na citované ustanovenie.

6. Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm.
b/ a f/ O.s.p. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe v celom rozsahu odvolací súd vyhovel a priznal
mu náhradu trov odvolacieho konania.

7. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, s čím žalobca vyjadril nesúhlas a poukázal na
skutočnosť,žezmenkuvystavilžalovaný,dobrovoľnejupodpísalpričomšlooprejavjehoslobodnejvôle.
Sadzba zmenkového úroku mu bola teda v čase vystavenia zmenky známa. V súvislosti s uvedeným

upriamil pozornosť na viacero rozhodnutí slovenských a českých súdov a žiadal návrhu v plnom rozsahu
vyhovieť.

8. Žalobca v odvolacom konaní vzal žalobu sčasti späť a to v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo

výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne a konanie v tejto
časti navrhol zastaviť.

9. Žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby sčasti (§ 208 O.s.p. do 1.7.2016).

10. Krajský súd v Košiciach v zmysle § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby sčasti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 650,- eur od 02.11.2009 do zaplatenia, zrušil
rozsudok v tejto časti a v tejto časti konanie zastavil.

11. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba

zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.
2 pís. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. §

365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je v prevyšujúcom výroku o zamietnutí návrhu vecne správny, preto ho odvolací súd v
zmysle ust. § 387 ods. 1 O.s.p. potvrdil, nakoľko bol oprávnený preskúmavať len odvolaním napadnutú
časť rozsudku (§ 379), keďže je viazaný rozsahom odvolania.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 06. júla 2017, pričom miesto a
čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku.

16. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

17. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.

1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmenkového
úroku z dôvodov, ako výstižne, správne a presvedčivo uviedol súd prvej inštancie a na ktoré odvolací
súd v podrobnostiach odkazuje(§ 387 ods. 2 CSP). Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom

súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), preto z
uvedeného dôvodu je potrebné považovať za predloženie zmenky žalovanému na platenie až uplatnenie
nároku na súde.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza následovné:

22. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne
kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I.Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.II.Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

23. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, žalobu v časti úroku zamietnuť.

25. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

26. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru, predstavuje
odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

28. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia,

do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom voľného zmluvného
dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu
nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za

odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom

je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že

dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne pri
spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu
je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ust. § 39 Obč.
zák. ako celok.

30. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to
má na mysli ust. § 41 Obč. zák., a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku
dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z
neplatnejdohodyniejemožnépriznaťžiadneplnenie,atedaanizmenkovýúrokpočiastočnomspäťvzatí

návrhu vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy.31. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06% denne) tak, ako o
tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

32. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ust. § 48
ods. 1 zák. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal, kedy bola žalovanému predložená zmenka na platenie,
a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek žaloby na uplatnenie
pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto bode (a ani v

iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanému na zaplatenie
a uvedené je len všeobecne : “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za
akých okolností k tomu došlo. Správne preto súd prvej inštancie ustálil moment predloženia zmenky
na platenie žalovanému ako deň, kedy mu bola doručená súdom žaloba, ktorou žalobca uplatnil svoju
pohľadávku a následne zročnosť zmenky nasledujúcim dňom, teda 24.03.2013, od ktorého priznal
žalobcovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok

nepatrí, preto správne súd žalobu na zaplatenie zákonného úroku v prevyšujúcom rozsahu zamietol.

33. Pokiaľ žalobca namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaná ju
nespochybňovala, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka
doby), za ktorú patrí zákonný úrok v zmysle ust. § 48 ods. 1 zák. 191/1950 Sb., preto dôvodnosť nároku

z tohto hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na prípadnú námietku žalovanej.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, z ktorého

dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
vrátane výroku o trovách pred súdom prvej inštancie potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov

odvolacieho konania a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).