Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/284/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815209355
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815209355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom
Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska č. 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. č. XXX, zastúpená:
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa č. 5/A, Lučenec a 2/ I. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. č. XX/X, O., o zaplatenie 1 802,40 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovanej 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. januára 2016, č. k. 15C/198/2015-100, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná 1/ m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Návrh zo dňa 27.03.2017 na pribratie Občianského združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
do konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči

žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy vo výške 1 802,40 eur spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých
omeškaných splátok do zaplatenia, z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.
V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa zaplatenia žalovanej sumy domáhal na základe zmluvy o
splátkovomúvere,uzavretejmedzijehoprávnympredchodcom-Slovenskousporiteľňou a.s.,Bratislava
a žalovanou v prvom rade, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej 1/ v sume 190 000 Sk,
ktorú sa žalovaná 1/ zaviazala splácať v splátkach a spôsobom dohodnutým v zmluve. Zároveň bola
dňa 13.05.2005 uzatvorená dohoda o ručení medzi bankou a žalovaným v druhom rade. Pohľadávka

žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky zo dňa 04.11.2009 predstavovala sumu 10 879,97 eur a
pozostávala z istiny 10 000,60 eur a úrokov 879,37 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru
splatné od 20.09.2013 do 20.04.2015 v celkovom počet 20 splátok a v celkovej výške 1 802,40 eur.
O splátkach úveru splatných do 20.09.2013 bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 15C/62/2013 zo dňa 26.08.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/818/2013 zo dňa 19.11.2014. Z obsahu odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že Slovenská
sporiteľňa a.s. potvrdila, že k ukončeniu úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nedošlo, rovnako

nedošlo ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Súd konštatoval, že v prejednávanej veci si
žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaná 1/ uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou a.s.,
ktorá je bankou v zmysle § 2 ods. 1 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a túto pohľadávku mala získať
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009. Pri postupovaní bankovej pohľadávkymusí Slovenská sporiteľňa a.s., ako banka postupovať okrem všeobecných ustanovení Občianského
zákonníka aj podľa § 92 ods. 8 Zák. o bankách, pričom pokiaľ zákonné predpoklady uvedené v
tomto ustanovení nie sú splnené, banka nemôže pohľadávku postúpiť, pretože ide o postúpenie

v rozpore so zákonom (§ 525 ods. 2 Obč. zák.) a tým neplatné podľa § 39 Obč. zák.. Ak teda
žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávky, bolo jeho povinnosťou
preukázať splnenie podmienok platného postúpenia. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE
mala byť uzavretá 04.11.2009, postupovaná pohľadávka bola identifikovaná číslom úverovej zmluvy,
zostatkom pohľadávky 10 879,97 eur, istinou do splatnosti 10 000,60 eur, istinou po splatnosti 0 eur

a výškou omeškanej splátky 3 609,50 eur, počtom dní omeškania 1 233 dní, dátum poslednej úhrady
je uvedený 31.08.2009. Keďže išlo o postúpenie bankovej pohľadávky, bolo povinnosťou žalobcu
preukázať, že banka mohla pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, ak aj napriek písomnej výzve banky bola
žalovaná 1/ dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného
záväzku. Uvedenú skutočnosť však žalobca v konaní nepreukázal. Existencia písomnej výzvy a jej
doručenie dlžníkovi je zákonným predpokladom platného postúpenia, pričom zmyslom výzvy banky a

jej doručenia je, pred aktom postúpenia ešte dať dlžníkovi možnosť uhradiť svoj zameškaný záväzok s
následkom vyhnutia sa prípadnému postúpeniu aj inej osobe ako banke. V predmetnej veci žalovaná 1/
doručenie výzvy pred postúpením namietala a táto skutočnosť zostala nepreukázaná, žalobca uvádza,
že nevie výzvu súdu predložiť a táto skutočnosť zostala sporná. Ďalej konštatoval, že okrem toho
z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že žalovaná 1/ vykonala poslednú úhradu pred

postúpením 31.08.2009 v sume 22,32 eur, preto sú vážne pochybnosti o jej omeškaní nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní pred samotným postúpením. Keďže žalobca nepreukázal existenciu
písomnej výzvy banky pre účely ust. § 92 ods. 8 citovaného zákona, je spochybnená platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky, a ak tieto pochybnosti žalobca neodstránil relevantným dôkazom, súd uzavrel,
že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Pokiaľ ide o námietku v tom smere, že ak je

dlžník v omeškaní po dobu viac ako jedného roka v náväznosti na druhú vetu § 92 ods. 8 citovaného
zákona uviedol, že táto veta sa nevzťahuje na prvú vetu tohto ustanovenia, avšak upravuje, že banka
alebo pobočka banky toto nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil svoj
omeškaný peňažný v celom rozsahu s tým, že táto skutočnosť neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
presiahol 1 rok. Pre úplnosť dodal, že z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky ani nie je celkom

jasne a zrozumiteľne identifikovaná postupovaná pohľadávka, čo do rozsahu a prípadnej splatnosti,
preto možno mať vážne pochybnosti o platnosti postúpenia aj z hľadiska určitosti právneho úkonu
podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.. Istina do splatnosti je určená sumou 10 000,60 eur, istina po splatnosti
0 eur a výška omeškanej splátky je 3 609,50 eur. Z uvedeného sa nedá jednoznačne vyvodiť suma
skutočne omeškaného peňažného záväzku, čo do istiny a príslušenstva, keď na jednej strane je výška

omeškanej splátky 3 609,50 eur a istina po splatnosti je určená ako nulová. Uvedené pritom banka
uvádza v prílohe k postúpeniu pohľadávky v situácii, keď nedošlo k vyhláseniu ani mimoriadnej splatnosti
úveru a ani k odstúpeniu od zmluvy. Uvedené má význam predovšetkým v kontexte toho v akom
rozsahu splatného a omeškaného dlhu banka postupuje pohľadávku, pretože podľa názoru súdu banka
môže postúpiť svoju pohľadávky len v rozsahu zodpovedajúceho nesplácanému dlhu ako vyplýva aj

zo samotnej dôvodovej správy k dotknutému zákonnému ustanoveniu. Ak teda banka postupuje svoju
pohľadávku z úveru, v zásade môže postupovať len pohľadávku v rozsahu nesplateného dlhu, pretože
žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a nemôže ich vo vlastnej réžii spravovať, napr.
vyberať poplatok za vedenie bankového účtu, za správu úveru a podobne. Ďalej uviedol, že nemôže
obstáť ani obrana žalobcu, že svoju aktívnu legitimáciu preukázal doručením oznámenia o postúpení

pohľadávky Slovenskou sporiteľňou a.s.. Vzhľadom na spornosť postúpenia, súd sa musí zaoberať
platnosťou postúpenia v zmysle § 525 ods. Obč. zák., a to i v situáciách, keď postúpenie oznamuje
dlžníkovi sám postupca (4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003), pretože by stratilo akýkoľvek význam
ust. § 525 ods. 2 Obč. zák., ak by súd v týchto situáciách nemal možnosť riešiť otázku absolútnej
neplatnostizmluvyopostúpenípohľadávokamalbysauspokojiťlensoznámenímpostupcuopostúpení

pohľadávky a to zvlášť, keď má ísť o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Oznámenie o postúpení pohľadávky preto nemôže v žiadnom prípade nahrádzať písomnú výzvu banky
pred samotným postúpením pre účely § 92 ods. 8 cit. zákona (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.
zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009). Právo sporiteľne postúpiť pohľadávku nemožno vyvodiť ani z
čl. 18.16 Všeobecných obchodných podmienok, pretože spotrebiteľský charakter uzatvorenej úverovej

zmluvy síce nevylučuje postúpenie pohľadávky, avšak toto postúpenie musí byť v súlade so zákonom.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej v
prvom rade trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 507,20 eur, k rukám jej právneho
zástupcu, do troch od právoplatnosti rozsudku. Právnemu zástupcovi žalovanej 1/ nepriznal náhraduza stratu času z dôvodu, že účelom inštitútu náhrady za stratu času advokáta je finančná kompenzácia
časovej straty, počas ktorej advokát v dôsledku prepravy nemohol efektívne vykonávať svoju činnosť
odborného charakteru. Náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí

advokátovi pri úkonoch právnej služby, vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za čas
strávený cestou do miesta a späť, teda zmyslom je paušálnym spôsobom kompenzovať príjem, ktorý by
advokát za uvedený čas mohol dosiahnuť poskytovaním právnych služieb. V danej veci sa pojednávania
konaného dňa 21.01.2016 zúčastnil advokátsky koncipient, je teda zrejmé, že advokát nebol v dôsledku
nevyhnutnosti prepravy svojej osoby na miesto konania pojednávania z objektívnych dôvodov limitovaný

vo výkone svojej advokátskej praxe.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaná 1/.

3. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie, alebo aby rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
právne vec posúdil, ak napriek predloženému oznámeniu postupcu o postúpení pohľadávky skúmal
platnosť zmluvy o postúpení. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným
o postúpení pohľadávky spolu s doručenkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným,
ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd

má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení, ani jeho prípadnej neexistencie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR zo
dňa 11.06.2003, sp. zn. 4Obo/210/01 a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn.
9Co/133/2013. Žalobca ďalej zastával názor, že ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách nemožno spájať s

aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkachplatnostipostúpeniapohľadávok.Zozákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpeniapohľadávky.Tátonormanezakladáobčianskoprávnupovinnosťvovzťahukuklientovibanky,
ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Doručenie písomnej

výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Obč. zák.. S nedoručením
takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, ale nie sankcia v podobe
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Trval na tom, že v konaní nesporne preukázal, že pred

postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Poukázal na skutočnosť,
že žalovaná 1/ bola v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči banke po dobu 1 233 dní,
teda súčet všetkých omeškaní žalovanej 1/ so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku
vočibankepresiaholjedenrok.Vzhľadomkdikciiust.§92ods.8zákonaobankáchpretozastávalnázor,

že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách aj v takom prípade, ak
by písomnú výzvu žalovanej v prvom rade nezasielal. Nesúhlasil tiež s názorom súdu prvej inštancie, že
banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. K
uvedenémuposúdeniusúdomuviedol,žeakbyajžalobcapripustil,žeust.§92ods.8Zákonaobankách
upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, čo nepripúšťa, tak zo znenia

ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo
časť,ktorájeužsplatná.Pokiaľbypredmetnéustanoveniemalonamyslipostúpenielenčastipeňažného
záväzku,sktoroujedlžníkvomeškaní,bolobytovpredmetnomustanovenívýslovneuvedené.Uvedený
názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v
tom znení, že ak je klient v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo

by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť
predmetom postúpenia. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok
ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Na podporu svojej argumentácie poukazoval na názor doc. JUDr.
Kristiána Csacha, PhD., LL.M., ako aj rozhodnutia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12C/63/2014 a
8C/67/2013, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa

09.12.2015 a ďalšie rozhodnutia prvostupňových aj odvolacích súdov.

4. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že naďalej trvá na absencii aktívnejlegitimácie žalobcu v konaní. Zopakovala, že pre prípad vzniku zákonných predpokladov umožňujúcich
uskutočnenie úkonov smerujúcich k postúpeniu bankového úveru na subjekt bez bankovej licencie,
ktorým sa automaticky zmení aj obsah pohľadávky je nutné, aby každá banka o takomto postupe svojho

klienta v omeškaní informovala a uskutočnila ho spôsobom aprobovaným zákonom. Ďalej poukázala
na to, že z ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú
časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, pričom v danej veci nebolo preukázané, že
by právny predchodca žalobcu predčasne ukončil alebo iným spôsobom zosplatnil poskytnutý úver
do momentu postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi; právny predchodca žalobcu tak postúpil

predmetnú pohľadávku bez toho, aby poskytnutý úver nadobudol mimoriadnu splatnosť alebo aby bol
predmetný úverový vzťah akýmkoľvek spôsobom ukončený, čo zákon nepripúšťa.

5. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadla rozsudok súdu prvej inštancie v

časti výroku o trovách konania, keď namietala, že súd jej síce priznal správne náhradu trov právneho
zastúpenia, ale v nesprávnej nižšej sume, keď jej nepriznal náhradu za stratu času za účasť na
pojednávaní dňa 21.01.2016, ktorý úkon vykonal substitučne splnomocnený advokátsky koncipient. V
tejto súvislosti poukázala na odlišné rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/502/2015 zo dňa
31.08.2015,KrajskéhosúduPrešov5Co/186/2013zodňa08.10.2013aKrajskéhosúduBanskáBystrica

15Co/522/2015 zo dňa 14.10.2015.

7. Žalobca a žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovanej 1/ písomne nevyjadrili.

8. Krajský súd v Trenčíne súd vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia

pojednávania, podľa § 385 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací
súd poukazuje na správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje, a len na
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným z
pôvodného veriteľa - Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovaných
na splnenie peňažného záväzku titulom poskytnutého úveru, preto považoval zmluvu o postúpení

pohľadávok zo dňa 04.11.2009 v časti postúpenia pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ za absolútne
neplatnú podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky
uvedenej v ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

10.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi

ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej,t.j.existencietvrdenéhoprávanastranežalobcu,alebo
pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom
konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky

dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák., ak
dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou
o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi
účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k
súdu. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantné

oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho,
aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného
rozhodnutia vyplýva napr. z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obo/40/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z
rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy

o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti ku skutočnostiach, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu -
zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Obč. zák. nemožno vyvodiť, že dlžník
by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpeniedlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp.
zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

11. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie dodáva, že spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách môže byť banková pohľadávka alebo iba časť,
ktorá je: 1/ splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu; 2/ písomnej výzvy, po tom, čo bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

12. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca nepredložil súdu písomnú
výzvu banky na splnenie dlhu, adresovanú žalovanej 1/. Žalovaná 1/ doručenie takejto výzvy pred
postúpením namietala a táto skutočnosť v konaní zostala nepreukázaná. Sám žalobca uviedol, že nevie
výzvu súdu predložiť a táto skutočnosť tak zostala sporná. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti tiež
správne poukázal na skutočnosť, že z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva, že žalovaná 1/ vykonala

poslednú úhradu pred postúpením 31.08.2009 (zmluva o postúpení mala byť uzavretá dňa 04.11.2009),
čo vyvoláva aj vážne pochybnosti o tom, že bola v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
pred samotným postúpením. Keďže žalobca nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky pre účely
ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, za takéhoto stavu je potrebné, aj podľa názoru odvolacieho súdu,
konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovanej 1/ na tretiu osobu,

ktorá nie je bankou (žalobca), podľa § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách tak neboli splnené, a
preto je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 neplatná pre rozpor so zákonom. Na základe
tejto skutočnosti potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky
pred súdom.

13. S poukazom na vecne správny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu vecne aktívnej
legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd potom už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími
odvolacími námietkami zo strany žalobcu, poukazujúcimi na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.

14. Z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej potvrdil.

15. Čo sa týka napadnutého výroku o trovách žalovanej 1/, odvolací súd považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie za správne aj v tejto napadnutej časti. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že
právnemu zástupcovi žalovanej 1/ nie je možné priznať náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní

konanom dňa 21.01.2016, ktorého sa namiesto právneho zástupcu žalovanej 1/ zúčastnil advokátsky
koncipient Mgr. Radoslav Kulich. Považoval za správny názor súdu prvej inštancie, že účelom inštitútu
náhrady za stratu času advokáta je finančná kompenzácia časovej straty advokáta, počas ktorej advokát
v dôsledku prepravy nemohol efektívne vykonávať svoju činnosť odborného charakteru, teda zmyslom
náhrady za stratu času je paušálnym spôsobom kompenzovať príjem, ktorý advokát stratí cestou z

miestavýkonusvojejčinnostidosídlasúdu.Pokiaľsadanéhopojednávanianezúčastnilosobneadvokát,
ale jeho advokátsky koncipient, je zrejmé, že advokát nebol limitovaný vo výkone svojej advokátskej
praxe v danom čase a aj v tomto čase, kedy sa namiesto neho zúčastnil pojednávania advokátsky
koncipient, mohol vykonávať iné úkony právnej služby, preto mu náhrada za stratu času nepatrí.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách
konania.

17.ZároveňodvolacísúdzamietolnávrhObčianskehozdruženiaVšeobecnáochranaprávspotrebiteľov,
so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava na pribratie do konania, a to z dôvodu, že jednak účasť tohto

združeniavdanomštádiukonanianepovažovalzapotrebnúnaochranuprávžalovanýchatiežzdôvodu,
že k tomuto návrhu nebol doložený súhlas strany, na ochranu ktorej mienil uvedený subjekt v konaní
vystupovať, tak, ako to vyžaduje § 95 ods. 1 CSP.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej 1/, ktorá bola v odvolacom konaní len nepatrne neúspešná v časti
nepriznanej náhrady za stratu času v rozhodnutí o trovách konania, ale bola v celom rozsahu úspešná,
čo do odvolania žalobcu vo veci samej, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%. Žalovanému 2/ napriek jeho úspešnosti v odvolacom konaní odvolací súd nárok nanáhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaný 2/ si náhradu týchto trov neuplatnil
a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).