Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115203988
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115203988.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. D. XXXX/XX, I., zastúpená
Mgr. Petrom Kupkom, advokátom, Hlavná 23, Trnava, a otec - Mgr. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Z.

XD, I., zastúpený JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, Klincová 35, Bratislava, o návrhu matky a
otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky a otca na zmenu úpravy
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní rodičov a procesného opatrovníka proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 15. novembra 2016, č.k. 11P/20/2015-395, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zvýšenia výživného, nedoplatku
na zročnom výživnom, styku otca s maloletou, náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania
účastníkov p o t v r d z u j e a v napadnutej časti uloženia výchovného opatrenia r u š í a vec

mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie o návrhu otca na zverenie maloletej
I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zastavil, s účinnosťou od 01.09.2016 zvýšil výživné
otca na maloletú zo sumy 350 eur na sumu 450 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný

platiť tak, že sumu 350 eur ako bežné výživné je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca
vopred do rúk matky a sumu 100 eur určenú na tvorbu úspor je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa
každého mesiaca vopred na osobitný účet maloletej, ktorý matke uložil zriadiť do 10 dní od vyhlásenia
rozsudku v prospech maloletej a oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila pre maloletú osobitný
účet, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.
Nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvoru uspor za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016 v
sume 200 eur súd otcovi uložil zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na osobitný účet

maloletej zriadený matkou. Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletou tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletou
- každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17.00 hodiny do nasledujúceho pondelka nepárneho
kalendárneho týždňa do 07.45 hodiny,
- každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 17.00 hodiny do štvrtka do 18.00 hodiny,
- počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od

09.00 hodiny do tretieho dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od
tretiehodňaškolskýchprázdninod17.00hodinydoposlednéhodňaškolskýchprázdnindo17.00hodiny,- počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.06. od 17.00 hodiny do 10.07.
do 17.00 hodiny, od 20.07. od 17.00 hodiny do 30.07. do 17.00 hodiny, od 10.08. od 17.00 hodiny do
20.08. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 10.07. od 17.00 hodiny do 20.07. do 17.00

hodiny, od 31.07. od 17.00 hodiny do 10.08. do 17.00 hodiny, od 20.08. od 17.00 hodiny do 30.08. do
17.00 hodiny,
- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého
dňa školských prázdnin od 10.00 hodiny do 24.12. do 14.00 hodiny, od 24.12. od 18.00 hodiny do
27.12. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 14.00 hodiny do 18.00 hodiny,

od 27.12. od 17.00 hodiny do 02.01. (nasledujúceho párneho kalendárneho roka) do 17.00 hodiny,
od 02.01. od 17.00 hodiny do posledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny, pričom matka je
povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste
svojho bydliska a otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať
maloletú počas bežného roka v dňoch školského vyučovania v pondelok do školského zariadenia, v
ostatných prípadoch matke v mieste jej bydliska a v prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných

dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. Súčasne súd uložil
rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a
absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti

o maloletú, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej, usmernenie rodičov ohľadom
ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej. Ďalej súd napadnutým rozsudkom každému
z rodičov uložil zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 258,77 eur do 60
dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods.
2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77
ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 38 ods. 1 a 2, § 121 CMP, keď na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že zvýšenie výživného otca na maloletú zo sumy 350 eur na sumu 450

eur mesačne je dôvodné, hoci so zmenou účelu zvýšenej sumy výživného na tvorbu úspor. Súd dospel
k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/190/2013-25
zo dňa 13.11.2013 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúce zmenu výšky
výživné zo strany otca, keďže táto vyrástla a súčasne nastúpila od 01.09.2016 na základnú školu, s
čím nepochybne súvisia zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, školské pomôcky a podobne, pričom na

strane rodičov prišlo k zvýšeniu ich príjmov. Pokiaľ išlo o príjem matky maloletej, táto je zamestnaná
u zamestnávateľa A. S., s. r. o., s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 453,06 eur a pokiaľ
išlo o príjem otca maloletej, tento podniká od 13.08.2016 ako spoločník v spoločnosti R.K.C., s. r. o.,
I., pričom podľa jeho vyjadrenia má v súčasnosti príjmy vyššie ako v spoločnosti I. D. Q. D. W., s. r.
o., pričom podľa jeho odhadu jeho čistý príjem je vo výške 3.500 eur mesačne. Žiadnemu z rodičov

ďalšia vyživovacia povinnosť od času skoršieho rozsudku nepribudla. Pokiaľ išlo o náklady na maloletú,
súd považoval za opodstatnené a primerané priemerné mesačné náklady vo výške približne 385 eur
mesačne. Ak otec platí na maloletú výživné v sume 350 eur mesačne a vo zvyšnej miere sú náklady
na maloletú uhrádzané z príjmu matky a z prídavku na dieťa, bol súd toho názoru, že prípadné zvýšené
bežné výživné zo strany otca by nebolo maloletou spotrebované, a preto súd dospel k záveru, že

doposiaľ stanovené bežné výživné zo strany otca vo výške 350 eur mesačne postačuje a nie je dôvod
na zvýšenie výživného v tejto časti. Nakoľko to však dovoľujú majetkové pomery otca (s poukazom
na výšku jeho príjmu 3.500 eur mesačne, ako aj na vlastníctvo dvoch bytov, z ktorých by otec mohol
dosahovať príjem z prenájmu spolu min. cca 500 eur mesačne) a zároveň matky, tvorbu úspor pre
maloletú neumožňuje, súd mal za to, že je dôvodný postup podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine a určenie

časti výživného vo výške 100 eur mesačne (ktoré výživné by maloletá nebola schopná za mesačné
obdobiespotrebovať)natvorbuúsporpremaloletú,ktorébudeprípadneslúžiťnazabezpečenieprípravy
na jej budúce povolanie, resp. na iné nepredpokladané výdavky. Hoci príjem otca by umožňoval výživné
aj vo vyššej sume, súd poukázal na skutočnosť, že výživné slúži na zabezpečenie potrieb dieťaťa a
prípadnenatvorbuprimeranýchúspor,anienavykrytienedostatkupríjmumatky.Súdzvýšilvýživnéotca

na maloletú od 01.09.2016, kedy došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúce zvýšenie výživného,
hoci matka v návrhu žiadala zvýšenie výživného až od právoplatnosti rozsudku, súd mal za to, že na
prospech maloletej je zvýšenie výživné už od uvedeného dátumu. V dôsledku zvýšenia výživného odo
dňa 01.09.2016 súd vo výroku III. vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbuúspor za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016 (nakoľko výživné za mesiac november 2016 bolo splatné
až do 24.00 hodiny dňa pojednávania 15.11.2016, a teda tento mesiac nebol do nedoplatku zahrnutý),
ktorý činí 200 eur (100 eur za september 2016, 100 eur za október 2016), pričom vzhľadom k výške

uvedeného nedoplatku súd určil na jeho zaplatenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, pričom nedoplatok je potrebné zaplatiť na osobitný účet maloletej zriadený matkou.

3. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú
vychovávať, keď znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že výchova obidvoch rodičov je podnetná

pre zdravý fyzický a psychický vývin maloletej, a nie je možné konštatovať, že by jeden alebo druhý rodič
vo výchove nepodnecovali dostatok podnetov pre optimálny vývin maloletej. Súd mal za to, že v záujme
zdravéhovývinumaloletejje,abysanajejvýchovepodieľaliobajarodičia,atomatkavčasestarostlivosti
o maloletú a otec počas času, kedy bude mať s maloletou upravené stretávanie. Súd nezistil, že by
bolo v záujme maloletej zúženie styku s otcom v zmysle návrhu matky, keď súd poukázal na závery
znaleckého posudku. Hoci súd dospel k záveru, že niet dôvodu na matkou navrhované výrazné zúženie

styku otca s maloletou, mal za to, že nástupom maloletej na základnú školu došlo k podstatnej zmene
pomerovodôvodňujúcejprehodnotenietejtoskoršejúpravy.Súčasnáúpravazahŕňaokremvíkendového
stretávania otca s maloletou každý druhý týždeň, aj stretávanie počas pracovného týždňa, a to každý
pondelok a stredu, ktorú úpravu súd považuje za priveľmi roztrieštenú, a pre maloletú ako prváčku
časovo náročnú. S obdobím zaškolenia je spojená potreba určitého režimu v súvislosti s prípravou do

školy na nasledujúci deň a zabezpečenie dostatočného množstva spánku, ale aj priestoru na hru, pričom
súd má za to, že pri súčasnej úprave styku toto nie je zabezpečené. Otec maloletú nevyzdvihuje v
pondelok a stredu vždy o 15.00 hod., pričom ak je pracovne zaneprázdnený, splnomocní na vyzdvihnutie
študentky. Otec nepopieral tvrdenia matky, že maloletú odovzdáva neskôr ako v stanovenom čase,
ktorý je o 19.00 hodine. Maloletá navštevuje v pondelok a stredu krúžok korčuľovania v rámci školy,

následne v rámci styku s otcom v pondelok ešte tréning tenisu, a v stredu výtvarnú školu. Súd mal
za to, že hoci nemožno uprieť snahu otcovi o všestranné rozvíjanie svojej dcéry, je potrebné, aby pri
plánovaní aktivít zohľadnil vek maloletej, jej možnosti a pri súčasne náročnom období zaškoľovania
(hoci sa to otcovi nemusí zdať ako náročné obdobie, záťaž pre prváka je enormná, pričom uvedené
zohľadňuje aj znalec v posudku) aj potrebu ponechať maloletej priestor pre „neplánovanú“ hru. Súd

pritom poukazuje aj na odporúčanie znalca, aby otec viac zvažoval aktivity a množstvo aktivít, ktoré
maloletej ponúka. Ak otec nie je trvale schopný vyzdvihovať maloletú o 15.00 hodine v pracovnom
týždni, čo bolo preukázané, a potom nie je schopný ju odovzdať aspoň o 19.00 hodine (keď dieťa vo
veku maloletej by malo ísť spať najneskôr o 20.00 hodine), čo súd usudzuje jednak z vyjadrení matky,
ktoré otec nepoprel, ako aj zo skutočnosti, že tréning tenisu v pondelok končí o 19.00 hodine, nie je

v najlepšom záujme maloletej takáto úprava styku cez pracovný týždeň. Jednak otec stretávanie v
pondelok a stredu nevyužíva v plnom rozsahu (oneskorené vyzdvihnutia), nedodržiava čas odovzdania
(odôvodňovanie otca, že im tento čas nepostačuje, neobstojí) a najmä nevyužíva daný čas na skutočnú
realizáciu styku s maloletou (keď maloletá v danom čase navštevuje z jeho iniciatívy krúžky, hoci v
daných dňoch už navštevuje kurz korčuľovania). Za týchto okolností mal súd za to, že je dôvodné vo

výroku IV. rozsudku upraviť stretávanie otca s maloletou cez pracovný týždeň len v tom týždni, v ktorom
otec nebude mať upravený styk cez víkend, t.j. na každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 17.00
hodiny do štvrtka do 18.00 hodiny. Takáto úprava zabezpečuje, aby otec bol s maloletou v kontakte
nielen každý druhý týždeň, ale aj v týždni bez víkendového styku a zároveň pracovný týždeň maloletej
nebude roztrieštený tak ako doposiaľ. Daná úprava umožňuje otcovi a maloletej v nepárnom týždni

plnohodnotne stráviť spoločný čas po dve poobedia. Súd pritom poukazuje aj na vyjadrenie znalca,
ktorý v závere znaleckého posudku (str. 37) uvádza možnosť prehodiť dni v pracovnom týždni určené
na styk z dôvodu nástupu maloletej na základnú školu. Zároveň súd poukazuje na vyjadrenie znalca,
ktorý na pojednávaní uviedol, že nevidí prekážku v tom, aby maloletá prespala u otca v týždni a ráno
ju odviedol do školy, ak to má prispieť k zníženiu napätia, tak to môže byť v prospech, ak neexistujú

iné dôvody na strane matky, ktoré by k tomu v zásade mohli brániť. Súd mal za to, že matka neuviedla
žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo vylúčené prespávanie maloletej u otca cez pracovný týždeň
a zároveň ani maloletá neuviedla, prečo nechce u otca prespať, keď zároveň prespáva mimo domu
každý druhý víkend. Súd navyše dodáva, že takáto úprava styku (t.j. dva dni s prenocovaním v týždni,
v ktorom nie je upravené víkendové stretávanie) je v súdnej praxi zaužívaná a znalcami odporúčaná,

nakoľko zohľadňuje jednak záujem maloletého dieťaťa, byť v kontakte s druhým rodičom aj v týždni,
v ktorom nie je upravený styk cez víkend a na druhej strane netriešti nadmerne režim dieťaťa cez
pracovný resp. školský týždeň. Vyzdvihovanie maloletej súd upravil na 17.00 hod. v stredu, a to okrem
dôvodu, že otec i tak nie je trvale schopný vyzdvihovať maloletú o 15.00 hod., najmä z dôvodu, aby simohla maloletá prichystať potrebné učebnice a zošity na štvrtok, a aby nemusela tieto nosiť v školskej
taške od utorka. Odovzdanie maloletej potom súd upravil na 18.00 hodinu vo štvrtok, aby maloletá
sa mohla v kľude pripraviť na nasledujúci deň a ísť včas spať. Za účelom eliminácie konfliktov medzi

rodičmi spojených s odovzdávaním maloletej z víkendového pobytu u otca a za účelom, aby mali otec a
maloletá zabezpečený dostatočný priestor pre seba po zrušení styku v pondelok a stredu (najmä pokiaľ
ide o párny týždeň), upravil súd stretávanie otca s maloletou na každý párny kalendárny týždeň od
piatku od 17.00 hodiny do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 07.45 hodiny,
kedy otec odovzdá maloletú do školského zariadenia. Pokiaľ ide o čas prevzatia maloletej, z dôvodu

prípravy maloletej na víkendový pobyt a s poukazom na skutočnosť, že otec nie je schopný dodržiavať
doteraz stanovený začiatok styku v piatok o 15.00 hodine, stanovil súd začiatok styku na 17.00 hodinu,
kedy si otec maloletú prevezme u matky prichystanú so všetkým potrebným na víkendový pobyt, ako
aj so školskými potrebami na pondelok. Čas odovzdania v pondelok súd určil na 07.45 hod. tak, aby
maloletá bola včas v škole pred začatím vyučovania, v prípade, že pondelok bude dňom školského
vyučovania. Pokiaľ ide o letné prázdniny, súd mal za to, že v prípade maloletej je optimálna úprava styku

v maximálnom trvaní 10 dní, nakoľko otcom navrhované dvojtýždňové intervaly by s prihliadnutím na
vek maloletej spôsobili príliš dlhé odlúčenie od matky a tieto neodporúča ani znalec. Týždňové intervaly
zasa neumožňujú, aby otec s maloletou absolvovali dovolenkový pobyt. Súd potom upravil stretávanie
počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.06. od 17.00 hodiny do 10.07. do
17.00 hodiny, od 20.07. od 17.00 hodiny do 30.07. do 17.00 hodiny, od 10.08. od 17.00 hodiny do 20.08.

do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 10.07. od 17.00 hodiny do 20.07. do 17.00 hodiny,
od 31.07. od 17.00 hodiny do 10.08. do 17.00 hodiny, od 20.08. od 17.00 hodiny do 30.08. do 17.00
hodiny, aby tak boli intervaly trávenia prázdnin na druhý rok spravodlivo vymenené. Súd považoval návrh
matky na úpravu styku cez prázdniny za absolútne nevhodný (každý rok od 01.07. do 05.07. a od 27.08.
do 31.08.), ktorá navrhnutá úprava styku by znamenala, že otec nebude v kontakte s maloletou od 06.07

do 26.08., t.j. 52 dní (!). Na takto obmedzený matka nepreukázala žiaden dôvod. Súd má za to, že niet
žiadneho rozumného dôvodu, aby otec nemohol stráviť s maloletou počas školských prázdnin rovnaký
čas ako matka, keď maloletá má k otcovi pozitívny vzťah, absolvuje s ním výlety a športové aktivity, pre
ktoré je priestor najmä v čase prázdnin. Úprava styku v uvedenom rozsahu počas letných prázdnin je
v prejednávanej veci primeraná, ako s prihliadnutím na vek maloletej, jej citový vzťah k obom rodičom,

tak aj na možnosť naplánovania si prípadného dovolenkového pobytu s maloletou počas daných 10 dní.
Samozrejme, ideálnou možnosťou pre rodičov je operatívne sa dohodnúť na trávení letných prázdnin
v tom ktorom roku, ak však rodičia dohody nie sú schopní, je potrebné sa podriadiť rozhodnutiu súdu
a zabezpečiť si dovolenku podľa tohto rozhodnutia. V prípade zimných prázdnin a vianočných sviatkov
mal súd za to, že rovnako ako pri letných prázdninách niet dôvodu, aby bol otcovi vymedzený styk v tak

úzkom rozsahu, ako to navrhovala matka. Pokiaľ ide o návrh otca na zmenu úpravu styku počas zimných
prázdnin, tento súd považoval v zásade za dôvodný, keď otcom navrhnutá úprava lepšie zohľadňuje,
aby rodič, ktorý nebude mať maloletú v starostlivosti od prvého dňa školských prázdnin do 27.12., mal
možnosť stráviť s maloletou aspoň časť Štedrého večera, a to v primeranom trvaní od 14.00 hod. do
18.00 hod., pričom následne sa maloletá vráti k druhému rodičovi stráviť zvyšok vianočných sviatkov.

Novú úpravu počas vianočných sviatkov súd považuje za vhodnejšiu vzhľadom k veku maloletej, pretože
zohľadňuje záujem maloletej stráviť Štedrý večer u každého rodiča, čo doposiaľ nebolo takto upravené.
Súd má za to, že pri vyššie uvedenej úprave styku bude zachované právo maloletej stráviť s každým z
rodičov Štedrý večer, ako aj právo rodičov byť v kontakte s maloletou v tento sviatočný deň. Napr. v párny
rok bude maloletá od začiatku zimných školských prázdnin u otca, pričom dňa 24.12. od 14.00 hod. do

18.00 hod. bude u matky, kde bude mať dostatok času na Štedrú večeru i rozbalenie darčekov a od
18.00 hodiny bude znovu u otca, kde bude mať opäť dostatok času na oboje. Podporne súd poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23CoP/34/2015 zo dňa 18.11.2015, podľa ktorého „pre
oboch rodičov je podstatné stráviť časť štedrovečerného dňa, kedy deti (aj rodičia) dostávajú darčeky,
z ktorých sa tešia, preto podľa názoru súdu je práve tento deň potrebné rozdeliť takým spôsobom, aby

časť večera prežilo dieťa s jedným, ale aj druhým rodičom.“ Nová úprava styku ďalej lepšie rozdeľuje
obdobie zimných školských prázdnin medzi rodičov, nakoľko kým podľa predchádzajúcej úpravy rodič,
ktorý s maloletou strávil v danom roku vianočné sviatky, strávil s maloletou aj Silvester, podľa novej
úpravy rodič, ktorý strávi s maloletou vianočné sviatky, nestrávi s maloletou v danom roku Silvester,
ale až obdobie od 02.01. do konca školských prázdnin, ktorá úprava je rovnomernejšia. Úprava styku

otca s maloletou počas zimných prázdnin zohľadňuje vek maloletej, jej pozitívny vzťah k otcovi a jej
právo stráviť sviatočné dni v roku s každým z rodičov a zároveň zrovnoprávňuje oboch rodičov v strávení
vianočných a novoročných dní s maloletou. Pokiaľ ide o čas odovzdávania maloletej otcovi párny rok
na začiatku zimných prázdnin, súd ho určil na prvý deň školských prázdnin na 10.00 hodinu (a nie deňpred prázdninami v zmysle návrhu otca), aby tak mala matka dostatok času pripraviť maloletej všetko
potrebnénapobytuotca.Otecnarozdielodskoršiehorozsudkunežiadalupraviťjesennéaniveľkonočné
prázdniny, a nežiadal upraviť ani polročné prázdniny, navrhol upraviť iba zimné, letné a jarné prázdniny.

Letné a zimné prázdniny boli upravené spôsobom uvedeným vyššie. Pokiaľ ide o jarné prázdniny, súd
upravil styk otca s maloletou na každý párny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od 09.00
hodiny do tretieho dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od tretieho
dňa školských prázdnin od 17.00 hodiny do posledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny, pri
ktorej úprave bude mať maloletá možnosť stráviť jarné prázdniny s oboma rodičmi. V zásade tak súd

vyhovel návrhu otca, avšak so zmenou času odovzdania maloletej otcovi v párnom roku v prvý deň
školských prázdnin o 09.00 hodine, aby tak mala matka čas pripraviť maloletú na pobyt u otca. Súd
poukázal na to, že pre súd je názor maloletého dieťaťa len jedným z východísk pri rozhodovaní, a
to z dôvodu, že maloleté dieťa vo svojom veku nevie úplne posúdiť, čo je a čo nie je v jeho záujme.
„Názor“ maloletého dieťaťa sa tak nerovná pojmu „záujem“ maloletého dieťaťa. Z vyjadrení maloletej
pred znalcom nevyplývajú žiadne relevantné dôvody, ktoré by bránili prespávaniu maloletej u otca.

4. Súd dospel k záveru, že je potrebné, aby rodičia pokračovali vo výchovnom opatrení v zmysle § 37
ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a síce v podrobovaní sa odbornému psychologickému poradenstvu,
nakoľko je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané,
že vzájomná komunikácia rodičov nie je vhodná, má negatívny dopad na zdravý vývin maloletej, za

účelom zlepšenia tejto komunikácie, zlepšenia rodičovskej zručnosti a v záujme zabezpečenia čo
najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v prospech maloletého dieťaťa, keď neodkladné opatrenie
nariadené v priebehu konania vzhľadom pre krátkosť času zatiaľ nesplnilo svoj účel, uložil súd rodičom
aj v rozhodnutí vo veci samej v zmysle návrhu otca v podaní zo dňa 15.07.2016 výchovné opatrenie. O
trovách štátu súd rozhodol podľa článku 3 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 54 CMP a § 255 ods. 1 CSP a

štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči matke a otcovi (pričom žiaden z nich nebol oslobodený
od platenia súdnych poplatkov) a každému z rodičov uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava
náhradu trov konania štátu v sume 258,77 eur, pričom s primeraním na výšku sumy im určil na plnenie
primeranú dlhšiu lehotu. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, pričom súd
nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ust. § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by

tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s
poukazom na zásadu spravodlivosti.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku, uloženia výchovného opatrenia a uloženia
povinnosti nahradiť trovy konania štátu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla

rozsudok v napadnutej časti styku zmeniť tak, že otec je oprávnený stýkať s maloletou každý nepárny
týždeň od piatku od 15.00 hod. do soboty do 19.00 hod., každý párny rok počas jesenných prázdnin
od prvého dňa prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 15.00 hod., každý nepárny rok
počas Veľkonočných sviatkov od piatku od 09.00 hod. do nedele do 19.30 hod., počas Vianočných
sviatkov v nepárnom roku od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 19.30 hod., v párnom roku od 02.01.

od 09.00 hod. do 04.01 do 19.30 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09.00 hod.
do 05.07. do 19.30 hod., od 27.08 od 09.00 hod. do 31.08. do 15.00 hod. a v napadnutých častiach
uloženia výchovného opatrenia a povinnosti zaplatiť náhradu trov konania štátu zrušiť. Mala za to,
že v priebehu konania sa preukázalo opodstatnenie, aby styk otca bol upravený v zmysle jej návrhu,
a to v menšom rozsahu, ako ho upravoval rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 27P/61/2014-46

zo dňa 27.10.2014. Znalecký posudok č. 134/2015 vyhotovený znalcom PhDr. Andrejom Benkovičom
považovala v niektorých miestach za vnútorne protirečiaci si, čo sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom
znalca na súdnom pojednávaní. Podľa jej názoru neobstojí úvaha súdu, že súd považoval jej tvrdené
obavy za účelové, a to z dôvodu, ak by mala v tomto smere skutočné obavy o maloletú, nevyhnutne
by bolo namieste požadovať zákaz styku otca s maloletou, ktorý návrh nepodala. Uviedla, že konanie

vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu a súd vykonáva
dôkazy z úradnej povinnosti, aby zistil objektívny stav a pokiaľ súd zistí rizikový faktor v starostlivosti
o maloletú (pri styku s maloletou), je povinný to zohľadniť vo svojom rozhodnutí. Namietla, že súd
pri svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku napriek tomu, že po vyhotovení znaleckého
posudku maloletá začala chodiť do školy a komunikácia medzi rodičmi je stále narušená. Súd sa v

dostatočnom rozsahu nevyporiadal s jej tvrdeniami, že otec nedodržiava súdom upravený čas styku
s maloletou. Poukázala na to, že maloletá viac krát jednoznačne uviedla, že u otca spať nechce a
celkovo sa skôr prikláňala vo svojich názoroch vo väčšine vyjadrení na stranu prespávania u matky.
K uloženiu výchovného opatrenia uviedla, že ide v tomto prípade o neefektívne rozhodnutie, nakoľkouž predchádzajúce neodkladné opatrenie bolo neúspešné, pretože komunikácia medzi rodičmi sa
neobnovila. Čo sa týka uloženia povinnosti náhrady trov konania štátu, uviedla, že ona žiadne trovy
konania nezavinila a rovnako nepovažovala štát za stranu sporu v zmysle § 1 CSP, aby mohol byť

aplikovaný § 255 ods. 1 CSP. Na strane matky ako nemajetnej osoby sú dokonca dôvody hodné
osobitného zreteľa, a preto mal byť v jej prípade aplikovaný § 257 CSP v spojení s čl. 3 ods. 1 a 2 CSP.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom,
úpravy styku a uloženia výchovného opatrenia podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý

navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uviedol, že aktuálne uhrádza mesačne na výživu maloletej dcéry sumu 350 eur mesačne a okrem
pravidelnej platby výživného otec prispieva na úhradu ďalších nákladov maloletej, predovšetkým
mimoškolských činností a pravidelne dieťaťu sporí sumu cca 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku uviedol, že bežné náklady na maloletú mesačne predstavujú cca 385 eur, pričom
pri zohľadnení výšky vyživovacej povinnosti otca je evidentné, že uhrádza väčšinu nákladov na maloletú

dcéru. Namietol, že súd prvej inštancie nepreskúmal, v čom sa zmenili pomery maloletej od ostatnej
úpravy výživného. Súd pristupoval k zvýšeniu výživného bez zohľadnenia všetkých podstatných kritérií.
Kotázkeúpravystykusmaloletouuviedol,ževsúčasnostiupravenýjehostyksmaloletoubolvýsledkom
rodičovskej dohody, ktorá bola riadne schválená súdom, a ktorá bola vyhotovená na základe odbornej
pomoci psychológa z oblasti detskej psychológie. Tvrdenia súdu o tom, že aktuálna úprava styku otca

s maloletou je nevhodná, je podľa jeho názoru subjektívna a nezodpovedá odbornému odporúčaniu
ustanoveného súdneho znalca, ani návrhu procesného opatrovníka. Súd styk upravil svojvoľne, na
základesubjektívnehovnímaniasituácie,bezzohľadneniavkonanípreukázanýchskutočností.Súčasne
súd akceptoval v plnom rozsahu tvrdenia matky o neskorých odovzdávaniach maloletej, pričom matka
svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Odmietal ničím nepodložené tvrdenie,

že nie je schopný maloletú vyzdvihovať v škole o 15.00 hod., pričom poukázal na to, že si vie upraviť
výkon svojho zamestnania tak, že maloletú bude vyzdvihovať v stanovenom čase v škole. Úpravou
času odovzdávania maloletej matkou však súd prehliadol, že samotná matka nie je schopná odovzdávať
maloletú o 17.00 hod, pretože je v daný čas v práci. Podľa jeho názoru je v rozpore s potrebami
a záujmami meniť zaužívané istoty a zvyklosti, ktoré sú pre ňu podstatné. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie mení bez opodstatnenia a v rozpore s odporúčaniami súdneho znalca zaužívanú a vhodnú
úpravu styku otca s dieťaťom. Napriek tomu, že súdu podal riadny návrh vo veci, súd rozhodol tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin v desať dňových cykloch, pričom
je otcovi známe, že dané cykly stretávania odporučil súdny znalec, avšak v záujme zabezpečenia
plnohodnotného trávenia času počas letných prázdnin, veku maloletej, bol toho názoru, že úprava styku

v cykle 15 dní počas letných prázdnin vyhovuje vo väčšom rozsahu potrebám maloletej. Vo vzťahu
k nariadenému výchovnému opatreniu otec namietol, že výchovné opatrenie nariadené neodkladným
opatrením uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 11P/20/2015 zo dňa 01.08.2016 nebolo ukončené
v súlade s platnou právnou úpravou, napriek tomu súd prvej inštancie nariadil nové výchovné opatrenie
rovnakého predmetu. Dané konanie súdu otec považoval za nehospodárne a neúčelné. Uviedol, že má

záujem zúčastniť sa neodkladného opatrenia, predmetom ktorého je sociálne poradenstvo spočívajúce
v zistení rozsahu narušenia rodičovských vzťahov, na zistenie príčin ich vzniku, na poskytnutie informácií
o možnostiach riešenia problémov medzi rodičmi a na usmernenie rodičov pri výkone rodičovských práv
a povinností. Uviedol, že súd prvej inštancie pri svojej rozhodovacej činnosti dostatočne nezohľadnil
záujem maloletej. Ďalej bol toho názoru, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, keďže

súd nerozhodol o jeho návrhu na úpravu styku s maloletou, nevenoval sa vykonaným dôkazom a
rozhodným skutočnostiam vyplývajúcich z jeho ústnych či písomných vyjadrení a prijal za správne
vyjadrenie Mgr. B., pri vyhotovení ktorého bol porušený záväzný metodický predpis. Prvoinštančný
súd tiež počas posledného pojednávania vyslovil právny názor, že návrh matky na zúženie styku otca
s maloletou považuje za neopodstatnený a napriek tomu konečným rozhodnutím zúžil styk otca s

maloletou o 60 dní ročne. Konanie súdu je pre neho nezrozumiteľné, ako aj samotné odôvodnenie
rozsudku.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia výchovného opatrenia podal v zákonnej lehote
odvolanie procesný opatrovník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a určiť, aby sa

výchovné opatrenie realizovalo na Referáte poradensko-psychologických služieb iného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, alternatívne v inom špecializovanom zariadení. Uviedol, že na Referáte
poradensko-psychologických služieb v Trnave aktuálne pracujú dvaja psychológovia, pričom Mgr. Q.
W. spolupracoval s rodičmi maloletej v apríli a máji 2015 a zo strany otca bola na neho podanápísomná sťažnosť, pričom podľa metodického usmernenia riešenie sťažností je kontraindikáciou ďalšej
poradenskej spolupráce menovaného psychológa s otcom dieťaťa. Mgr. X. B. spolupracovala s rodičmi
v období september až november 2016 a vo svojej správe zo dňa 11.11.2016 konštatovala, že nie je

možné pokračovanie jej spolupráce s rodičmi, nakoľko sa nepodarilo vytvoriť s rodičmi (najmä s otcom)
primeraný kontakt založený na vzájomnom rešpekte a dôvere a tiež spoločný kontakt psychologického
poradenstva.

8. K odvolaniam rodičov sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol, aby súd jeho odvolaniu

vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného a zročného výživného
potvrdil, o úprave styku rozhodol v zmysle záverov vypracovaného znaleckého posudku a v časti
rozhodnutia súdu o náhrade trov konania štátu ponechal rozhodnutie na zváženie odvolacieho súdu.

9. K odvolaniam matky a procesného opatrovníka sa písomne vyjadril otec dieťaťa, ktorý navrhol,
aby odvolací súd pri zohľadnení vykonaného dokazovania, názoru a záujmu maloletej, odporúčanie

vyslovených PhDr. O. rozhodol v súlade s najlepším záujmom maloletej a upravil jeho styk s dcérou v
súlade s jeho návrhom.

10. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá poprela tvrdenia otca, že
údajne nedovoľuje zapájať sa činností s otcom a o údajnom nedodržiavaní rozsudku upravujúceho styk s

maloletou. Poukázala na to, že s nástupom maloletej na základnú školu sa zvýšili jej materiálne potreby,
čo bolo v dostatočnej miere v súdnom konaní preukázané a otec vo svojom odvolaní opomína právo
maloletej podieľať sa na jeho životnej úrovni. Vzhľadom na charakter zárobkovej činnosti otca mala
pochybnosti, či bude otec schopný pokrývať styk s maloletou počas pracovných dní.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolania sú v podstatnej časti nedôvodné a

dôvodným je len odvolanie v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie o uložení výchovného opatrenia.

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/20/2015 je konanie o
návrhoch na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I., nar. XX.XX.XXXX.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie o návrhu otca na zverenie maloletej I.

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zastavil, s účinnosťou od 01.09.2016 zvýšil výživné
otca na maloletú zo sumy 350 eur na sumu 450 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný
platiť tak, že sumu 350 eur ako bežné výživné je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca
vopred do rúk matky a sumu 100 eur určenú na tvorbu úspor je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa
každého mesiaca vopred na osobitný účet maloletej, ktorý matke uložil zriadiť do 10 dní od vyhlásenia

rozsudku v prospech maloletej a oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila pre maloletú osobitný
účet, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.
Nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvoru uspor za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016 v
sume 200 eur súd otcovi uložil zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na osobitný účet
maloletej zriadený matkou. Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletou tak, že otec

je oprávnený stretávať sa s maloletou
- každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17.00 hodiny do nasledujúceho pondelka nepárneho
kalendárneho týždňa do 07.45 hodiny,
- každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 17.00 hodiny do štvrtka do 18.00 hodiny,
- počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od

09.00 hodiny do tretieho dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od
tretiehodňaškolskýchprázdninod17.00hodinydoposlednéhodňaškolskýchprázdnindo17.00hodiny,
- počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.06. od 17.00 hodiny do 10.07.
do 17.00 hodiny, od 20.07. od 17.00 hodiny do 30.07. do 17.00 hodiny, od 10.08. od 17.00 hodiny do
20.08. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 10.07. od 17.00 hodiny do 20.07. do 17.00

hodiny, od 31.07. od 17.00 hodiny do 10.08. do 17.00 hodiny, od 20.08. od 17.00 hodiny do 30.08. do
17.00 hodiny,
- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého
dňa školských prázdnin od 10.00 hodiny do 24.12. do 14.00 hodiny, od 24.12. od 18.00 hodiny do27.12. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 14.00 hodiny do 18.00 hodiny,
od 27.12. od 17.00 hodiny do 02.01. (nasledujúceho párneho kalendárneho roka) do 17.00 hodiny,
od 02.01. od 17.00 hodiny do posledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny, pričom matka je

povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste
svojho bydliska a otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať
maloletú počas bežného roka v dňoch školského vyučovania v pondelok do školského zariadenia, v
ostatných prípadoch matke v mieste jej bydliska a v prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných
dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. Súčasne súd uložil

rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a
absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti
o maloletú, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej, usmernenie rodičov ohľadom
ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej. Ďalej súd napadnutým rozsudkom každému

z rodičov uložil zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 258,77 eur do 60
dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v časti zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom, styku otca s maloletou, uloženia
výchovného opatrenia a uloženia povinnosti matke zaplatiť náhradu trov konania štátu.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre

vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje

(§ 387 ods. 2 CSP).

16. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých
pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by

mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo
objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78
ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu

výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

17. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného

prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné

zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkovépomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,

ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

18. Správnym bol postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa
vychádzalo z ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o
výživnom, pričom posúdil jednotlivé zmeny pomerov tak na strane výživou odkázaného dieťaťa, ako
aj na strane výživou povinných rodičov, a dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene
pomerov, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom preskúmal

a vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a prihliadol na zmeny, ktoré nastali
od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom na dieťa, a to tak na strane rodičov, ako aj dieťaťa. Správnym
bol záver súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej, je pôvodne
stanovené výživné v sume 350 eur mesačne dostatočné, no majetkové pomery otca odôvodňuje určiť
výživné i na tvorbu úspor maloletej, ktoré budú prípadne slúžiť na zabezpečenie prípravy na jej budúce

povolanie, resp. na iné nepredpokladané výdavky. Súd sa vyporiadal i s námietkou otca dieťaťa, že
tento maloletej dobrovoľne sporí a rovnako sa vyporiadal s námietkou otca, že výživné na tvorbu úspor
malo byť určené zo sumy pôvodného výživného, s prihliadnutím na to, že táto suma bola určená na
základe rodičovskej dohody ako bežné výživné a ako bežné výživné je po zvýšení nákladov na maloletú
po nástupe na základnú školu aj spotrebovaná.

19. S prihliadnutím na zvýšenie výživného s účinnosťou od 01.09.2016 súd správne rozhodol i o
nedoplatku na zročnom výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016, ktorý
nedoplatok s prihliadnutím na jeho výšku uložil otcovi zaplatiť naraz.

20. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať
sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále
zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to
prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia
vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie

citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa
rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom

dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba
chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

21. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku
každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v záujme zdravého vývinu
maloletej, aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia, ktorý sa vo svojich výchovných prístupoch
dopĺňajú. V záujme zabezpečenia dostatočných podkladov pre rozhodnutie súd prvej inštancie vo veci

vykonal znalecké dokazovanie, z ktorých záverov vyplynulo, že nie je v záujme maloletej zúženie
styku s otcom v zmysle návrhu matky. Na základe vykonaného dokazovania neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podstatné zúženie styku otca s maloletou. Čiastočné zúženie styku
otca s dieťaťom prvoinštančný súd dostatočným spôsobom odôvodnil, keď uviedol, že narozdiel odzáverov znalca, ktorý navrhol ponechať styk v predchádzajúcom rozsahu, považoval súd za dôvodné
zúženie styku v súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu, ktorá skutočnosť odôvodňovala
prehodnotenie skoršej úpravy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že s

obdobím zaškolenie je spojená potreba určitého režimu v súvislosti s prípravou do školy na nasledujúci
deň a zabezpečenie dostatočného množstva spánku, ale aj priestoru na hru, čo by pri doterajšej úprave
styku nebolo zabezpečené. V odôvodnení rozhodnutia v tejto časti sa súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom zaoberal námietkami zo strany rodičov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní
neuviedli žiadne ďalšie podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd

poukazuje na odôvodnenie rozsudku v tejto časti (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti
rodičom zaplatiť náhradu trov konania štátu, keď súd prvej inštancie správne vzhľadom na absenciu
konkrétnej úpravy postupoval podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Základných princípov CMP v spojení s § 54 CMP
a § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom na to, že u žiadneho z účastníkov neboli predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov, každému z účastníkov v rovnakej miere uložil podieľať sa na trovách štátu
vynaložených v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním titulom vyplateného znalečného, keď
znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme maloletej, a teda v danom prípade nemožno hovoriť
prevažujúcom úspechu alebo neúspechu toho ktorého účastníka.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom, styku otca s maloletou a náhrady trov konania
štátu z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Uvedené však už neplatilo o rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia výchovného opatrenia,

keď súd prvej inštancie dostatočne neprihliadol na to, že už uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa
01.08.2016, č.k. 11P/20/2015-325, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola uložená rodičom
maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej, a to v intervaloch podľa určenia psychológa, s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu

medzi rodičmi a usmerniť rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin dieťaťa. Zo
správy RPPS zo dňa 11.11.2016 vyplýva, že sa realizovalo s rodičmi dieťaťa 6 stretnutí (dve individuálne
a štyri dyadické). Posledné stretnutie bolo psychologičkou ukončené predčasne z dôvodu, že otec
dieťaťa po opakovanej žiadosti psychologičky neprestal kričať, pričom zo záverov správy je zrejmé, že
psychologičke sa nepodarilo nadviazať primeraný kontakt medzi psychológom a klientom založený na

vzájomnom rešpekte a dôvere, ktoré sú jednou zo základných podmienok pre úspešnosť spolupráce.
Na RPPS Trnava aktuálne pracujú dvaja psychológovia, a to Mgr. X. B. a Mgr. Q. W.. Mgr. W. s rodičmi
maloletej spolupracoval v apríli až máji 2015, pričom otec dieťaťa na neho podal písomnú sťažnosť
vzťahujúcu sa k psychologickej správe a k postupu psychológa. Podľa metodického usmernenia je
riešenie sťažnosti kontraindikáciou ďalšej poradenskej spolupráce menovaného psychológa s otcom

maloletej. Z vyjadrenia psychologičky RPPS Trnava Mgr. X. B. zo dňa 11.11.2016 vyplynulo, že v
prípadeopätovnejpovinnostirodičovpodrobiťsaodbornémuporadenstvutátoodporučila,abyvýchovné
opatrenie bolo realizované v spolupráci s klinickým psychológom s dlhoročnou praxou, kde by zo strany
rodičov mohol byť väčší predpoklad jeho rešpektovania ako odborníka.

26. Z uvedeného vyplýva, že rozsudkom v napadnutej časti bolo rodičom uložené výchovné opatrenie
totožného obsahu, ako bolo uložené už neodkladným opatrením, pričom z obsahu spisového materiálu
vyplýva, že výchovné opatrenie nariadené neodkladným opatrením neplní svoj účel, na čo bolo zo
strany psychologičky RPPS Trnava Mgr. B. poukazované, pričom argument súdu prvej inštancie,
že s prihliadnutím na nerešpektovanie jednej psychologičky RPPS Trnava je možné realizovať

výchovné opatrenie iným psychológom pracoviska, nie je správny, pretože na pracovisku sú len dvaja
psychológovia, ktorí s prihliadnutím na predchádzajúcu spoluprácu s rodičmi maloletej, najmä otcom
dieťaťa, poukázali na neúčelnosť nariadeného výchovného opatrenia.

27. Vzhľadom na uvedené bude potrebné i v spolupráci s procesným opatrovníkom zistiť možnosť

realizácie výchovného opatrenia prostredníctvom iného špecializovaného zariadenia, kde by bol väčší
predpoklad jeho rešpektovania zo strany rodičov, a teda aj väčší predpoklad dosiahnuť jeho účelu.28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia
výchovného opatrenia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

30. Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).