Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011143
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115011143.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.7.2017 v trestnej veci
proti obž. W. E. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/28/2015 zo dňa 20.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o náhrade

škody.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. W. E. vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

vydávajúc sa za osobu konateľa spol. X., s. r. o. so sídlom N., M. X, IČO: XXXXXXXX (ďalej „spoločnosť“)

R.. W. I., ktorý o tom nemal vôbec vedomosť, uzatvoril dňa 13.08.2014 v E. v mene spoločnosti ako
zhotoviteľ Zmluvu o dielo č. XX/XXXX s J. N., nar. XX.XX.XXXX a M. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
V. XXX, okr. M. ako objednávateľmi, ktorej predmetom bola výstavba rodinného domu na kľúč v obci
E., na parcele č. XXX/X k.ú. E., kde následne v zmysle zmluvy prevzal v E. a B. v hotovosti od M. N.
finančné prostriedky a to dňa 04.12.2014 vo výške 7.500,- Eur na kúpu strešnej krytiny a dňa 16.12.2014
vo výške 750,- Eur na kúpu komína, teda celkovo finančné prostriedky vo výške 8.250,- Eur, pričom

tento materiál nedodal, práce s tým súvisiace nevykonal a zverené finančné prostriedky nevrátil, ale tieto
použil na iný účel, čím týmto konaním spôsobil škodu poškodeným J. N. a M. N. vo výške 8.250,- Eur

Zato mu podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona a § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona za prevahy priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 písm. m) Tr. zákona a nezistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona
uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodeným menom M. N.,
nar. XX.XX.XXXX a J. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bývajúci v V. XXX, okr. M. z titulu náhrady škody
spôsobenej trestným činom sumu 8.250,- Eur do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré prostredníctvom
svojho obhajcu písomne odôvodnil. V dôvodoch uviedol, že odvolanie smeruje proti výroku o vine, treste
a proti výroku o náhrade škody, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Uviedol, že sa cíti
byť nevinným a poškodeným nevznikla žiadna finančná škoda. Práce na stavbe vykonával fundovane,
čo potvrdili na hlavnom pojednávaní poškodení a tiež svedkovia R.. W. I. a R.. O. V.. Dodržiaval zmluvné
podmienky jednotlivých stavebných etáp a 15 zrealizoval. Hlavnou príčinou vzniknutého nedorozumenia

medzi ním a poškodenými bol zle vypracovaný výkaz a výmer stavby a projekty vypracované R.. O.
V., podľa ktorých realizoval stavbu. Napriek neustálemu navyšovaniu výdavkov na dokončenie každejetapy ich zrealizoval. Skutočné výdavky prevyšujúce rozpočet jednotlivých etáp dopĺňal zo svojich
vlastných finančných prostriedkov a požičiaval si tiež od otca. Spoliehal sa, že navýšené výdavky sa
mu vrátia v ďalších etapách, nakoľko ich bolo vyše 40. Uvedomil si, že výkaz a výmer je diametrálne

odlišný v množstvách prác a stavebného materiálu a tiež chybnými a nevhodnými projektmi výkopov
a základov prác nevhodnými pre daný stavebný pozemok. V priebehu výstavby R.. O. V. prepracoval
projektovú dokumentáciu, čo potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi. On pred ním namietal, že v dôsledku
nevhodných podkladov výdavky prevyšujúce rozpočet hradí zo svojich vlastných, avšak R.. V. o tom
pravdepodobne neinformoval poškodených. Ubezpečoval ho, že práce a materiál navyše mu poškodení

doplatia. Všetky finančné prostriedky, ktoré mu dali poškodení použil na výstavbu rodinného domu,
na úhradu faktúr v súvislosti s obstarávaním materiálov pre výstavbu rodinného domu poškodených,
tiež na nákup strešnej fólie DORKENES MAX vo výške 1.300,- Eur a tiež zložil zálohu 1.000,- Eur
za krytinu. Ozrejmuje, že pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní vypovedal, že peniaze použil
na iný účel, avšak v tom čase nemal presné informácie a mal chaos vo finančných transakciách,
nakoľko mal rozbehnutých viacero projektov. V tomto kontexte tiež nesúhlasí ani s uloženým trestom.

Od začiatku trestného konania vedeného voči jeho osobe svoju vinu popieral. Zástava názor, že jeho
skutok mohol byť posúdený najviac ako nedovolené podnikanie. Ďalej špecifikuje z akých dôvodov
smeruje odvolanie aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo a proti výroku o náhrade škody.
Konajúcemu súdu vytýka, že nevykonal navrhovaný dôkaz a to znalecké dokazovanie na posúdenie
hodnoty navýšenia množstva použitých materiálov a prác na stavbe rodinného domu poškodených.

Súd podmienil potrebu vykonania znaleckého dokazovania podľa výsledku výpovede svedka R.. O. V.,
avšak svedok R.. O. V. krivo vypovedal ohľadom skutočných navýšených výdavkov týkajúcich sa diela
a znalecké dokazovanie nebolo v dôsledku jeho krivej, nesprávnej výpovede vykonané. Nesúhlasí s
výpoveďou svedka, že došlo k navýšeniu ceny diela vo vzťahu k úprave projektu základov iba o 1.000,-
Eur. Tvrdí, že výpoveď svedka nebola objektívna z toho dôvodu, že v prípade, ak by svedok potvrdil,

že v dôsledku ním vypracovaného zlého výkazu a výmeru projektov došlo k podstatnému navýšeniu
výdavkov, v očiach poškodených by jeho osoba stratila na odbornosti a mene. Z týchto dôvodov svedok
vypovedal vyhýbavo, aby súd znalecké dokazovanie nevykonal. Podľa neho výpoveď svedka R.. O. V.
bola nepravdivá i v tom, že poprel, aby vykonával stavebný dozor. Poškodená uviedla, že menovaný
vykonával stavebný dozor, taktiež sa jeho meno výslovne spája so stavebným dozorom v stavebnom

denníku. Ten by vniesol svetlo do prípadu, on ho však nemá k dispozícii, je v rukách poškodených.
Nakoľko nebol k dispozícii stavebný denník, svedok R.. V. potvrdil, že vypracoval doplňujúce projekty,
súd nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď uvedeného svedka a bolo nevyhnutné vykonať znalecké
dokazovanie týkajúce sa navýšenia výdavkov oproti rozpočtu. Znaleckým posudkom by sa presne
ustálila hodnota výšky skutočných výdavkov na práce a materiály oproti rozpočtu a zistili by sa finančné

rozdiely, ktoré by špecifikovali jeho pohľadávku voči poškodeným na vydanie bezdôvodného obohatenia
12.800,- Eur, t.j. v procesnej obrane by jeho pohľadávku voči poškodeným bolo možné postaviť voči
pohľadávke poškodených voči nemu. Svoju pohľadávku v celkovej sume 12.800,- Eur voči poškodeným,
detailne špecifikoval podľa výdavkov na realizáciu jednotlivých etáp stavby na ktorých bol účastný.
V závere zhrnul všetky výdavky, ktoré vznikli pre zle vypracovaný výkaz výmer, dodatočné výrazné

zmeny projektu, neštandardné geologické podložie, vydvihnutie stavby oproti ceste, aby stavba nebola
tzv. „utopená“. V konečnom dôsledku to malo znamenať, že na etape 1 až 4 boli dodatočné náklady
navýšené o 9.800,- Eur ako bolo vo výkaze a výmere, a aj piata a šiesta etapa sa predražila spolu
o 1.600,- Eur o výdavky navyše na betón. Následná etapa (kanalizácia) sa predražila o 400,- Eur z
dôvodu,žebolopotrebnévykopaťjuhlbšie.Taktiežzavýkopovéprácenadvojgaráž,ktorýmalstáťmimo

domu a materiál sa s poškodenými dohodli na sume 5.000,- Eur, no bolo mu vyplatených len 4.000,-
Eur, a tak rozdiel predstavuje sumu 1.000,- Eur. Všetky výdavky a zmeny boli zapísané v stavebnom
denníku a odsúhlasené stavebným dozorom. Namieta aj výrok o náhrade škody v rozsudku, ktorým bol
zaviazaný zaplatiť poškodeným 8.250,- Eur, a to z dôvodu, že Uznaním dlhu z 16.03.2015 N50/2015
uznal pohľadávku 8.250,- Eur voči poškodeným, na základe ktorej môžu viesť poškodení exekúciu na

jeho majetok. Ak súd tiež rozhodol v rozsudku o jeho povinnosti nahradiť škodu poškodeným, z toho
titulubyexistovalidvaexekučnétituly,čojeneprípustnéanespravodlivé.Vzhľadomnauvedenénavrhol,
aby konajúci súd zmenil rozsudok tak, že ho oslobodí spod obžaloby.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods.

1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom
rozsudku predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak byodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné, avšak len v časti, v ktorej napáda výrok o náhrade škody .

V prvom rade je potrebné konštatovať, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo v posudzovanej veci
podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako je to v zmysle ust. § 2 ods.
10 Tr. poriadku nevyhnutné, bolo teda postupované tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Dôkazy, ktoré boli v posudzovanej veci vykonané, prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré konkrétne dôkazy boli v tomto smere
vykonané, aj to, ktoré podstatné skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali. Z odôvodnenia
rozsudku plynie, ako vykonané dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil, akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazovspravoval,prečoobraneobžalovanéhoneuveril,akoajto,oktorédôkazysvojeskutkovézávery
oprel. Závery, ku ktorým okresný súd dospel považuje krajský súd za vecne správne, a preto sa s nimi
stotožňuje a v podrobnostiach na tieto aj poukazuje.

Vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov a skutočnosti z nich plynúce i podľa názoru krajského súdu,

bolo nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho ustálil prvostupňový súd vo výroku napadnutého
rozsudku sa stal, a že tento skutok spáchal obžalovaný W. E..

Z odvolacích námietok obžalovaného vyplýva, že zo spáchania skutku mu kladeného za vinu sa necíti
byťvinným,lebonemalúmyselspreneveriťfinančnéprostriedkypoškodených,tietonespreneveril,práce

vykonával fundovane a dodržiaval zmluvné podmienky jednotlivých etáp, pričom 15 z nich aj zrealizoval.
Preto poškodeným, ani nevznikla žiadna škoda, ale práve naopak, škoda napokon vznikla jemu.

V reakcii na uvedené krajský súd len dopĺňa argumentáciu okresného súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania.

Bolo nepochybne ustálené, čo ani obžalovaný nepopiera, že práve on oslovil poškodených s tým,
že bude realizovať stavbu ich rodinného domu, a to pod iným menom a v mene spoločnosti, ktorej
reprezentantom nebol. Na stavebnom pozemku pred začatím stavby bol niekoľkokrát. S jeho polohou,
ale aj so sklonom pozemku, bol teda riadne oboznámený. Aj napriek tomu, že vedel, že bude potrebné

vykonať práce naviac, oproti pôvodnému projektu, čo sa napokon premietlo aj do úpravy projektovej
dokumentácie R.. O. V. a samotnej hodnoty stavby, trval na tom, že ich projekt bude realizovať a
to aj prípadne na svoje náklady, v rámci odmeny za vykonanie celého projektu stavby. Sám navrhol
spôsob realizácie stavby na jednotlivé etapy a spôsob platieb formou odovzdania peňazí priamo do rúk
s vyznačením súm na príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Poškodených nielenže neupozornil,

že sa neúmerne, nad rámec platieb dohodnutých, navýšili náklady, ale ich ani o navýšenie platieb
nepožiadal, aj napriek tomu, že boli v pravidelnom kontakte, čo sám priznal. Poškodení sa pravidelne
zaujímali o priebeh výstavby, aj prítomnosťou na stavenisku, ale predovšetkým platba 50 % zálohy na
začiatku každej etapy, sa realizovala fyzickým odovzdaní peňazí.

Nelogickým sa potom zdá byť tvrdenie obžalovaného, že o zvýšení výdavkov, mal poškodených
informovať R.. V., ktorý s financovaním, ale ani zhotovením stavby, okrem občasného dozoru, nemal
nič spoločné.

Uvedenézisteniaspochybňujúobranuobžalovaného,žehlavnoupríčinouvzniknutého“nedorozumenia“

medzi ním a poškodenými mal byť zle vypracovaný výkaz a výmer stavby, na základe projektovej
dokumentácie, čo malo spôsobiť, neustále navyšovanie výdavkov na dokončenie každej etapy stavby a
v konečnom dôsledku malo mať za následok, že musel finančné prostriedky (preddavky) z nasledujúcich
etáp výstavby použiť na platby za už zrealizované stavebné činnosti v predchádzajúcich etapách, a
súčasne dopĺňať zo svojich vlastných finančných prostriedkov.

Túto obranu obžalovaného je možné považovať za účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti,
čo len dopĺňa zistenie, že uvedeným spôsobom sa obžalovaný začal brániť až v rámci výpovede na
hlavnom pojednávaní.Záver krajského súdu o účelových tvrdeniach obžalovaného je podporovaný jeho výpoveďou z
prípravného konania zo dňa 12.06.2015, kde podrobne popisuje komu a z akého dôvodu musel

bezodkladne uhradiť platby, na úhradu ktorých použil finančné prostriedky, ktoré prevzal od
poškodených, určené na realizáciu 12. a 14. etapy výstavby v celkovej sume 8 250, - Eur. Uviedol,
že tieto prostriedky musel použiť na nákup stavebného materiálu pre iného zákazníka (F. I.) na stavbe
v obci Z., alebo bol nútený zaplatiť dlžnú sumu na podklade exekučného titulu, a to časť spôsobenej
škody v inej trestnej veci, resp. zaplatiť splátku dlhu, ktorý mal voči p. G.. Priznal teda, že peniaze od

poškodených použil na nákup materiálu pre iných klientov a úhradu dlhov, čo aj oľutoval.

Pokiaľ obžalovaný vedel podrobne, detailne popísať jednotlivé platby a ich dôvod a pre aké osoby,
tak táto skutočnosť potom spochybňuje obranu obžalovaného, ktorú použil na hlavnom pojednávaní,
že v tom čase kvôli ďalším rozbehnutým stavebným projektom mal mať tzv. “chaos vo finančných
transakciách“ čím mal vysvetliť, prečo vypovedal pred vyšetrovateľom tak, že finančné prostriedky

určené na realizáciu stavby poškodených použil na iný účel než na aký mu boli zverené.

Aj z SMS-komunikácie medzi obžalovaným a poškodenými je zrejmé, že obžalovaný chcel poškodeným
finančné prostriedky vrátiť. V neposlednom rade tomu zodpovedá aj uznanie dlhu v rámci notárskej
zápisnice zo dňa 16.3.2015 sp. zn. N50/2015 na sumu 8250,- Eur.

Napokon je potrebné uviesť, že tvrdenia obžalovaného uvedené aj v jeho písomných podaniach, že
všetky finančné prostriedky prevzaté od poškodených použil na výstavbu ich rodinného domu neboli
žiadnym relevantným spôsobom (faktúrou na konkrétny tovar, či pokladničným dokladom a pod.)
preukázané. Nepreukazujú ich (skôr naopak) ani tvrdenia svedka I., ktorý vypovedal, že na fóliu pod

strešnú krytinu, ale aj na hydroizoláciu na dom v Župčanoch požičal obžalovanému peniaze on.

Užlentietoskutkovézisteniapoukazujúnato,žeobžalovanýodzačiatkuprojektpoznalatrvalnatom,že
ho chce realizovať o čom presvedčil aj poškodených. Práve skutočnosť, že projekt nezodpovedal polohe
a sklonu pozemku, kde sa malo stavať a jeho veľká snaha tento projekt získať aj napriek zjavnej potrebe

navýšenia nákladov, ktoré bol ochotný uhrádzať z vlastnej marže, ho len usvedčujú z pohnútky resp.
motívu jeho konania, získať tento projekt, získať zálohové platby, disponovať finančnými prostriedkami
určenými na tento projekt, ktoré, ako sám uviedol vo svojej prvotnej výpovedi, potreboval použiť na
úhradu platieb na iných stavbách, či v rámci exekúcii, resp. dlhov, ktoré už mal v tom čase voči iným
osobám.

Ak obžalovaný v ďalšej časti odvolania tvrdí, že jeho konanie malo byť posúdené maximálne ako
nedovolené (správne - neoprávnené) podnikanie, v tejto súvislosti je potrebné skúmať konanie a úmysel,
pohnútku a motív páchateľa a konfrontovať ho s ustáleným skutkovým dejom.

Podľa §251ods.1Trzákonasatrestnéhočinuneoprávnenéhopodnikaniadopustíten,ktoneoprávnene
podniká v malom rozsahu.

Zo znenia základnej skutkovej podstaty citovaného trestného činu je zrejmé, že páchateľ sa musí
dopustiť konania spočívajúceho v neoprávnenom podnikaní.

Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a
na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (§ 2 ods. 1 OBZ).

Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 OBZ je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká

na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského
oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Z uvedeného je potom zrejmé, že páchateľom musí byť osoba, ktorá koná v prvom rade vo vlastnom

mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, kde súčasne koná v rozpore
so všeobecne záväzným prepisom, ktorý konkrétnu podnikateľskú činnosť upravuje napr. zákon č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.V danom prípade bolo preukázané, že obžalovaný nekonal vo vlastnom mene za účelom dosiahnutia
zisku, ale vydával sa za inú osobu, dokonca konateľa obchodnej spoločnosti, čo sám priznal, aby
bol dôveryhodnou osobou, ktorá sa môže uchádzať o realizáciu stavebnej činnosti a tak uviedol

poškodených do omylu, v snahe obohatiť sa o ich prostriedky určené na výstavbu domu, za účelom
získania prostriedkov na úhradu už existujúcich dlhov a pohľadávok.

Vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného považuje krajský súd za potrebné uviesť, že aj
keby vzhľadom na vyššie rozvedené dospel k záveru, že konanie obžalovaného popísané v skutkovej

vete napadnutého rozsudku, napĺňa skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona
a nie trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák., tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa, nemohol
by napadnutý rozsudok v tomto smere zmeniť. Takémuto postupu totiž bráni skutočnosť, že v danom
prípade, podal odvolanie len obžalovaný a absentuje odvolanie prokurátora podané v neprospech
obžalovaného, preto platí zásada zákazu zmeny k horšiemu upravená v ustanovení § 322 ods. 3 Tr.
poriadku.

Z ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku totiž plynie, že v neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť rozsudok len na náklade odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného;
vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok
na náhradu škody.

Je síce pravdou, že u obidvoch prečinov, teda tak prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 Tr. zákona,
akoajprečinupodvodupodľa§221ods.1,2Tr.zákonajestanovenárovnakátrestnásadzba(1-5rokov),
novýškatrestnejsadzbyniejejedinýmkritériompreposúdenie,čijezmenavneprospechobžalovaného.
Zákaz zmeny k horšiemu sa totiž týka zmeny ktoréhokoľvek výroku, ktorý sa obžalovaného priamo

týka, teda nielen právnej kvalifikácii, druhu a výmery trestu, ochranných opatrení, náhrady škody,
ale aj skutkových záverov. V prípade, ak by konanie obžalovaného odvolací súd posúdil ako prečin
podvodu podľa § 221 Tr. zákona, došlo by podľa jeho názoru k zmene skutkových zistení v neprospech
obžalovaného, keďže jeho úmysel spáchať trestný čin by bol ustálený už minimálne k dobe uzatvorenia
zmluvy o dielo.

Keďže bolo nepochybne ustálené, že obžalovaný zverené finančné prostriedky použil na iný účel, než
na aký mu boli zverené, a tieto si prisvojil, podľa krajského súdu, súd prvého stupňa správne a v
súlade s procesným ustanovením § 272 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol o odmietnutí vykonania ďalšieho
dokazovania, ktorého sa domáhal obžalovaný aj v odvolacích námietkach, v podobe znaleckého

dokazovania na zistenie, či hodnota výšky skutočných výdavkov na práce a materiál oproti rozpočtu tak,
ako mal byť upravený podľa R.. V. bola skutočne vyššia, ako to uvádzal obžalovaný, lebo je potrebné
túto okolnosť v kontexte uvedeného považovať za nepodstatnú.

Pochybenie, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil krajský súd ani pri

rozhodovaní prvostupňového súdu vo vzťahu k druhu a výmere uloženého trestu.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal prvostupňový súd, ako to uvádza v dôvodoch napadnutého rozsudku,
z ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona. Prihliadal teda na okolnosti spáchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Zároveň mal súd na zreteli,

že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov a že trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Okresný súd správne skúmal prípadnú existenciu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona,
či priťažujúcich okolností uvedených v ustanovení § 37 Tr. zákona. Ani krajský súd tak, ako súd prvého

stupňa, nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona. Obžalovanému bola
pričítaná priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. m/ Tr. zákona, teda okolnosť, že pred spáchaním
trestného činu už bol za trestný čin odsúdený. Jej pričítanie považuje krajský súd vzhľadom na vykonané
dôkazy za správne.

Z odpisu registra trestov, ako aj obsahu pripojených spisov, tak, ako sa to napokon konštatuje aj v
dôvodoch napadnutého rozsudku, je zrejmé, že obžalovaný sa doposiaľ pred súdom zodpovedal 5-
krát, z toho v štyroch prípadoch pre rovnakú trestnú činnosť. V rokoch 2010 a 2011 to bolo pre trestný
čin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, v roku 2013 pre trestný čin marenia výkonuúradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a v tom istom roku, aj pre trestný čin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Je síce pravdou, že v týchto prípadoch sa na neho hľadí ako
keby odsúdený nebol, nič to však nemení na skutočnosti, že sa konaní, ktoré sú v rozpore so zákonom

dopustil. Ostatný krát bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 03.06.2014, sp.
zn. 2T 49/13, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.06.2014. Bol ním uznaný vinným z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch rokov. Z uvedeného je zrejmé, že
prejednávaného skutku sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Vyššie uvedené odsúdenie potom odôvodňuje pričítanie priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm.
m/ Tr. zákona, a keďže poľahčujúce okolnosti zistené neboli postupoval okresný súd správne, keď v
zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného
zákona (1-5 rokov) zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu a to postupom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr.
zákona (podľa ktorého je základom pre zvýšenie alebo zníženie trestnej sadzby rozdiel medzi hornou

a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Keďže jedna tretina z rozdielu (teda 4 rokov)
predstavuje 1 rok a 4 mesiace, bola dolná hranica v súlade so zákonom zvýšená na dva roky a štyri
mesiace, a v takto upravenej trestnej sadzbe s hornou hranicou až na päť rokov ukladal súd trest odňatia
slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Vzhľadom na charakter spáchaného trestného činu, keďže ide o trestný čin spáchaný úmyselne,
spôsobený následok, osobu obžalovaného, na ktorého evidentne nemali predchádzajúce postihy žiaden
prevýchovný vplyv a ktorý sa naviac prejednávaného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia stanovenej mu pri odsúdení za rovnakú trestnú činnosť, neprichádzalo už
skutočnedoúvahyuloženieinéhodruhutrestu,akonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.Okresným

súdom určená výmera trestu, tri roky, sa javí krajskému súdu vzhľadom na kritéria rozhodné pre
dosiahnutie účelu trestu ako trest skôr mierny než prísny.

Zákonu zodpovedajúci postup potom zvolil okresný súd aj pri určení spôsobu výkonu trestu uloženého
obžalovanému, keď ho na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže

doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Napokon, jedine vo výroku o náhrade škody vzhliadol krajský súd odvolanie obžalovaného ako dôvodné.
Okresný súd zrejme nedostatočne vyhodnotil notársku zápisnicu zo dňa 16.03.2015 sp. zn. N50/2015,
z ktorej vyplýva, že obžalovaný uznal dlh v sume 8.250,- Eur vo vzťahu k poškodeným manželom N..

Po preskúmaní jej obsahu, ale aj povahy tohto právneho úkonu niet pochýb, že tento spĺňa náležitosti
exekučnéhotitulupodľa§41ods.2písm.c/zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti.
Vzhľadom na existenciu tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je zrejmé, že v takejto forme sa
poškodení J. a M. N. už domohli svojho nároku na náhradu škody, a to v celom uplatňovanom rozsahu

tak, ako to predpokladá ust. § 46 ods. 4 Tr. poriadku. Okresný súd mal preto postupovať podľa § 256
ods. 3, 4 Tr. poriadku a poškodených s nárokom na náhradu škody do konania nepripustiť.
Z dôvodov vyššie uvedených preto krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za čiastočne
dôvodné, len vo vzťahu k výroku o náhrade škody, a preto podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku
zrušil v napadnutom rozsudku výrok o náhrade škody. V ostatných napadnutých výrokoch (teda vo

výroku o vine, treste a spôsobe jeho výkonu) samozrejme zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.