Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/138/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213505
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116213505.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35
831 154, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom so sídlom Mýtna 48, 811
07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: Š. Y., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W. B. T., Š. C. U., o
zaplatenie 7.326,01 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalobuozaplateniesumy7.326,01eurspolusúrokmizomeškaniavovýške8%ročnezosumy7.326,01
eur od 16.04.2016 do zaplatenia zamieta.
Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej aj ako „VÚB“), sa žalobou zo dňa 09.05.2016 doručenou
Okresnému súdu Žilina dňa 19.05.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť mu sumu 7.326,01 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
7.326,01 eur od 16.04.2016 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania.
2. Žalobu pôvodný žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je bankou v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z. z. Medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 22.07.2008 uzavretá
zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť
žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s
dohodnutým úrokom vo výške 20,40 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 3.600,- eur a bol povinný platiť mu štandardnú mesačnú splátku vo
výške 120,- eur. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca
vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch,
ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených
so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca,
výšku povinnej splátky, účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti
tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s metodickým
usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu NBS. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o
obratoch, ak do 15 pracovných dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu.
Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť
povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je
celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so
správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením.
Poslednýkalendárnydeňvmesiacijekartovýúčetzaťaženýúrokmivypočítanýmištandardnouúrokovou
sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísanýúrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvné dohodnutých podmienok
je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. V ďalšom pôvodný žalobca vymedzil žalovanú
pohľadávku tak, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy a jeho platobnú
disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil
ku dňu 06.04.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2016 obsahujúci
súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím
na vykonané úhrady žalovaného s končeným zostatkom na úhradu vo výške 7.326,01 eur. Konečný
dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 7.326,01 eur.
Žalovaný si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise
z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2016, t. j. v lehote splatnosti do dňa 15.04.2016.
Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka určenej nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni
platnosti, t. j. od 16.04.2016 do zaplatenia.
3. Pôvodný žalobca žalovanú pohľadávku špecifikoval v ďalšom v podaní zo dňa 23.06.2016, a to tak,
že žalovaná suma 7.326,01 eur pozostáva z istiny vo výške 3.482,30 eur, z poplatkov vov výške 227,21
eur, zo štandardného úroku (zmluvného úroku vo výške 20,40 % ročne) vo výške 2.872,69 eur a so
sankčného úroku (úroku z omeškania) vo výške 743,81 eur. K spôsobu uzavretia zmluvy o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. sa žalobca vyjadril, že žalovaný vyplnil žiadosť o aktiváciu
Karty T-Mobile. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných VÚB v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance holding, a. s. platných a účinných v
čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. Zo strany VÚB bola uvedená žiadosť schválená dňa
22.07.2008, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti.
4. Súd na základe spoločného návrhu pôvodného žalobcu a žalobcu zo dňa 11.11.2016 na zmenu
strany sporu na strane žalobcu podľa ust. § 80 ods. 1 CSP, ktorý odôvodnili s poukazom na to, že
zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola žalovaná pohľadávka ku dňu 19.09.2016 postúpená žalobcovi, podľa ust. § 80 ods.
2 CSP pripustil uznesením č. k. 6C/138/2016-55 zo dňa 16.02.2017 zmenu subjektu na strane žalobcu
tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpi žalobca.
5. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 11.07.2017 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu
a žalovaného. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju, ako aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní
podaním zo dňa 04.07.2017, pričom súčasne vyslovil súhlas s rozhodnutím súdu aj v ich neprítomnosti.
Žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 106 ods.
3 CSP, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie.
6. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.
7. Žalovaný bližšie nezisteného dňa (tento deň však bez najmenších pochybností predchádzal dňu
22.07.2008) podpísal predtlač VÚB (za ktorú mala konať podľa predtlače na základe plnej moci
obchodná spoločnosť Consumer Finance holding, a. s., so sídlom Hlavné nám. 12, 060 01 Kežmarok,
IČO: 35 923 130, ďalej aj len „CFH“), ktorá bola v predtlači označená ako banka, označenú ako „Žiadosť
o aktiváciu Karty T-Mobile (pre zákazníkov programu Fix)“ (predložená ako dôkaz pôvodným žalobcom
na č. l. 6 spisu) č. 0025750908 (toto číslo bolo vyplnené CFH zrejme až po podpise Žiadosti žalovaným)
V čl. I. predtlače boli následne čiastočne strojovým písmom a čiastočne ručne vypísané osobné údaje
žalovaného ako osobné údaje o klientovi. V čl. II. predtlače boli strojovo vypísané údaje o úvere, a to
konkrétne: 1. o schválenom úverovom rámci (max. výške čerpania, s poznámkou, že ak si klient želá
iný úverový rámec, má vyplniť čl. IV) - 24.000,- Sk; 2. o výške pevnej štandardnej mesačnej splátky -
800,- Sk; 2. o výške úverového rámca (na predtlači mesačná splátka x 30, max. do 30.000,- Sk) a 3. o
hesle: Peter. V čl. III. predtlače boli ručne vypísané údaje k používaní karty, krížikom zaškrtnutá možnosť
spôsobu úhrady mesačných splátok - poštovou poukážkou a krížikom zaškrtnutá možnosť, že žalovaný
si neželá čerpať peniaze bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet. V čl. IV. predtlače žalovaný
ručne vypísal údaje: 1. o pevnej štandardnej mesačnej splátke - 6.666,- Sk a 2. o úverovom rámci
(maximálnej sume, ktorú môže čerpať) - 200.000,- Sk a ďalej údaje o svojom zamestnaní, mesačnom
príjme, vzdelaní, nákladoch na bývanie, počte vyživovaných osôb a dĺžky pobytu na súčasnej adrese. V
čl. V. predtlače „Úverové poistenie (poistenie schopnosti splácať) žalovaný krížikom zaškrtol možnosť,
že odmieta poistenie. Na záver predtlače je uvedené, že priojatím a schválením žiadosti zo strany
VÚB sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB vydávanej v
spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydaniepotvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Napokon bolo uvedené, že Obchodné podmienky
pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných VUB v spolupráci s CFH a Cenník sú súčasťou
tejto žiadosti. Za druhú zmluvnú stranu podpísali predtlač dve bližšie neidentifikované osoby za CFH
ako splnomocnenca VÚB na základe plnej moci, a to v Poprade dňa 22.07.2008.
8. Žalobca ako dôkaz súdu preložil „Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s.“ (ďalej len „OP“), ktoré mali podľa bodu 78 nadobudnúť účinnosť
dňa 01.01.2008. (na č. l. 8 spisu) Podľa ust. bodu 24 OP všetky transakcie uskutočnené kartou sú
zúčtované bankou na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku. Podľa ust. bodu 25
OP v prospech kartového účtu banka zaúčtuje všetky platby obdržané na účet uvedený vo výpise, pri
ktorých bol použitý variabilný symbol identifikujúci kartový účet klienta. Podľa ust. bodu 30 OP sa výška
povinnej splátky určuje v deň uzávierky. Podľa ust. bodu 36 OP výpočet úrokov: a) dlžný zostatok sa
denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou (úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá časť dlžného
zostatku, ktorá je v rámci lehoty), b) v prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky, alebo v
prípade omeškania s úhradou akejkoľvek povinnej splátky alebo jej časti, sa denne úročí časť dlžného
zostatku, ktorá je v omeškaní, sankčnou úrokovou sadzbou a časť dlžného zostatku, ktorá nie je v
omeškaní štandardnou úrokovou sadzbou alebo zvýšenou úrokovou sadzbou. Pri výpočte úrokov sa
používa vzorec „počet dní / 365 x úroková sadzba. Štandardná, sankčná, zvýšená a vkladová sadzba
sú určené VÚB a sú uvedené v Cenníku.
9. V Cenníku VÚB pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.
s. platnou od 01.05.2009 (ďalej len „Cenník“; dôkaz produkovaný pôvodným žalobcom na č. l. 29 spisu)
je uvedené: I. bod 6: bezhotovostný prevod 0,66 eur, vyhotovenie a zaslanie výpisu 1,63 eur, výber z
bankomatu v SR a krajinách eurozóny 1,63 eur; bod 17: znovuvydanie karty 8,30 eur, znovuvystavenie
bezpečnostného kódu 1,66 eur, zmena údajov o klientovi 1,66 eur, administratívny poplatok za správu
rizikovej pohľadávky (podľa výška dlžného zostatku) od 995,87 eur 33,19 eur, postúpenie pohľadávky
na vymáhanie 33,19 eur, bod 18: štandardná úroková sadzba 20,40 % p. a., sankčná úroková sadzba
stanovená v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
10. Z výpisu z karty T-Mobile zo dňa 06.04.2016 (dôkaz produkovaný pôvodným žalobcom na č. l. 9
spisu) vyplýva, že tento bol vystavený za účtovacie obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2016 ku č. karty
7763 s uvedením štandardnej úrokovej sadzby: 1,70 % p. m. / 20,40 % p. a., sankčnej úrokovej sadzby:
5 % p. a., úverového rámca: 3.600,- eur, štandardnej splátky: 120,- eur a povinnej splátky na úhradu:
7.326,01 eur. Súčasne z uvedených výpisov vyplýva, že ku dňa 01.01.2009 bol počiatočný stav na tomto
účte 0,- eur. Ďalej z výpisu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom karty vykonal v období od 31.03.2009
do 23.12.2012 hotovostné výbery z bankomatu a bezhotovostné úhrady v celkovej sume 5.165,- eur.
Zároveň z výpisu vyplýva, že na ťarchu účtu pôžičkovej karty bolo účtované v období od 01.01.2009 do
31.03.2016: 1 x poplatok za znovuvystavenie bezpečnostného kódu vo výške 1,66 eur, 1 x poplatok za
zmenu údajov o klientovi vo výške 1,66 eur, 9 x poplatok za vyhotovenie a zaslanie výpisu vo výške 1,63
eur, 41 x poplatok za správu kartového účtu vo výške 1,65 eur, 1 x poplatok za znovuvytlačenie PIN vo
výške 3,32 eur, 1 x poplatok za bezhotovostný prevod vo výške 0,66 eur, 2 x poplatok za znovuvydanie
karty vo výške 8,30 eur, 34 x poplatok za výber z bankomatu vo výške 1,63 eur, 6 x za správu rizikovej
pohľadávky vo výške 33,19 eur, 8 x poplatok za náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti
vo výške 33,19 eur, 21 x poplatok za postúpenie za náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti
v celkovej sume 54,66 eur, 1 x poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie vo výške 33,19 eur,
úrok z dlžnej čiastky / štandardné úroky v celkovej sume 5.345,58 eur a sankčné úroky v celkovej sume
745,67 eur.
11. Listom zo dňa 01.06.2013 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 64 spisu) VÚB vypovedala
zmluvu č. 25750908 a vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte T-Mobile
žalovaného vo výške 4.000,16 eur a vyzvala žalovaného na zaplatenie tejto sumy do 10 dní od doručenia
tohto listu. Žalovaný si list v odbernej lehote neprevzal, pričom poštový doručovateľ vrátil VÚB zásielku
späť dňa 17.06.2013.
12. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).
13. Podľa ust. § 20 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, za právnickú
osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných
predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby
prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týkapredmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol
vedieť.
14. Podľa ust. § 31 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri právnom
úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom
plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
15. Podľa ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od
01.01.1992, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť
písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
16. Podľa ust. § 32 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak z právneho
úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
17. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.
19. Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, písomný právny
úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich
podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
20. Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, prejav vôle
smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na
uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby
bol viazaný v prípade jeho prijatia.
21. Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, návrh pôsobí
od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak
dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
22. Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, včasné
vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno
vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
23. Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, včasné prijatie
návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
24.Podľaust.§44ods.1OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,zmluvajeuzavretá
okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy
o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
25. Podľa ust. § 45 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, prejav vôle pôsobí
voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
26. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
27. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Podľa ust. § 526 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, postúpenie
pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie
pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi
nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
29. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
30. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
31. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom
od 01.01.2008 do 10.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.32. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
33. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
(§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov)
34. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
35. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od
01.01.2008 do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
36. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
37. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
38. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
39.Podľaust.čl.8ZákladnýchprincípovCSP,stranysporusúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.
40. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
41. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
42. Z vyššie cit. ust. § 216 ods. 1 CSP vyplýva, že súd je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom.
Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu,
avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako
žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z
iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie cit. ust. čl.
8 Základných princípov CSP, teda na to, že žalobca je v žalobnom návrhu povinný označiť skutkové
tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má
dôkaznú povinnosť, t. j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak
nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v konaní) zo žalobcom
predloženýchaoznačenýchdôkazovodvodzovaťskutkovétvrdenia,ktoréneboližalobcomprodukované
a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom
tvrdeného skutkového stavu.
43. Je možné s istotou konštatovať, že žalobca sa domáhal žalovaného plnenia od žalovaného titulom
plnenia zmluvných záväzkov žalovaného, ktoré mal na seba prebrať na základe Zmluva o vydaní a
používaní „karty T-Mobile“ č. 0025750908 (ďalej len „ÚZ“) uzavretej dňa 22.07.2008 žalovaným ako
klientom a právnym predchodcom žalobcu - VÚB ako bankou. Žalobca svoje právo domáhať sa tohto
plnenia odvodzoval od jeho postúpenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi
VÚB ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (§ 524 OZ), v zmysle ktorej mala prejsť žalovaná
pohľadávka aj s jej príslušenstvom na žalobcu. Takýmto skutkovým vymedzením žalovaných nárokov
sa aj súd v zmysle vyššie cit. ust. § 216 ods. 1 CSP cítil byť viazaný. Predmetnú ÚZ vzhľadom k tomu,
že žalovaný mal mať na základe nej možnosť - právo prostredníctvom kreditnej karty čerpať peňažné
prostriedky do výšky dohodnutého úverového rámca poskytnutého právnym predchodcom žalobcu -
VÚB a súčasne povinnosť splácať poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokmi a poplatkami VÚBv dohodnutých splátkach, je možné právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ
[teda absolútny obchod podľa cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ, ktorý sa spravuje záväzkovou časťou
ObZ bez ohľadu na povahu jeho účastníkov]. Súd poukazuje na to, že v danom prípade bez najmenších
pochybností malo ísť zároveň o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001
Z. z. (aj s poukazom na znenie ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu,
kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy), a to vzhľadom k predmetu zmluvy - poskytnutie úveru zo strany
profesionálneho dodávateľa (cit. ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.) fyzickej osobe (žalovanému),
nainýúčelakonavýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania(cit.ust.§3ods.2zákonač.258/2001
Z. z.). Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. však s poukazom
na znenie ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. nie je samostatným zmluvným typom, keďže
spotrebiteľský úver môže byť poskytnutý vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
V danom prípade, ako už bolo uvedené, mala tak byť medzi VÚB (ako veriteľom) a žalovanou (ako
dlžníkom) uzavretá zmluva, ktorá má pojmové znaky zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ.
44. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle v rozhodnom čase platného cit. ust. § 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z. musela mať písomnú formu, pričom nedodržanie tejto formy spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť (na ktorú musí súd prihliadať ex officio).
45. K uzavretiu zmluvy medzi jej účastníkmi dochádza na základe prejavu vôle jedného účastníka
zmluvy smerujúceho k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým osobám. (tzv. oferta
- návrh, § 43a ods. 1 OZ) Návrh pôsobí a zároveň je pre navrhovateľa (oferenta) záväzný od doby,
kedy dôjde do dispozičnej sféry osobe, ktorej je určený (obláta). (§ 43a ods. 2 OZ) Včasné vyhlásenie
adresáta návrhu je jednostranný adresný právny úkon, ktorým tento akceptuje návrh (ofertu) v celom
jeho rozsahu (obsahu) a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia
nie je predpísaná, okrem prípadu, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov (návrh na uzavretie
zmluvy). Včasnému vyhláseniu je na roveň postavené aj iné včasné konanie adresáta návrhu (oferty),
z ktorého možno vyvodiť súhlas s návrhom. (§ 43c ods. 1 OZ) Včasné vyhlásenie alebo iné včasné
konanie je včasným prijatím návrhu až vtedy, keď takto vyjadrený súhlas s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi do dispozície (účinnosť prijatia, § 43c ods. 2 OZ, § 45 ods. 1 OZ). Zmluva je tak uzavretá
okamihom, keď prijatie návrhu oblátom nadobúda účinnosť. (§ 44 ods. 1 OZ) Pokiaľ má byť uzavretá
zmluva v písomnej forme musí byť návrh (oferta), ako aj prijatie návrhu (akceptácia) urobený písomne.
Pre dodržanie písomnej formy právneho úkonu je v zásade potrebné, aby vôľa účastníka právneho
úkonu bola vtelená do textu zaznamenaného písmom na materiálnom podklade (listine) a súčasne, aby
bol na tento materiálny podklad pripojený podpis konajúcej osoby. V zmysle ust. § 40 ods. 3 OZ, ak
ide o právny úkon viacerých osôb, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine. Uvedený mechanizmus
uzavretia zmluvy platí tak v občianskoprávnych vzťahoch, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže
ObZ neobsahuje osobitnú právnu úpravu tohto mechanizmu, a preto sa aj na obchodnoprávne vzťahy
podľa ust. § 1 ods. 2 ObZ vzťahujú vyššie uvedené ustanovenia OZ.
46. Súd však musí konštatovať, že žalobcom v konaní nebolo bezpochybne preukázané (žalobca
neuniesol bremeno dôkazu podľa cit. ust. čl. 8 Základných princípov CSP), že by medzi jeho právnym
predchodcom VÚB a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu predmetnej ÚZ.
47. VÚB pri uzatváraní predmetnej ÚZ bez najmenších pochybností nekonala osobne (či už
prostredníctvom štatutárneho orgánu, alebo pracovníka podľa cit. ust. § 20 ods. 1 a 2 OZ) a mala tento
právny úkon uzavrieť prostredníctvom splnomocnenca CFH, teda v zastúpení podľa cit. ust. § 31 ods.
1 OZ, čo vyplýva priamo z textu predtlače ÚZ, kde jednak v záhlaví je uvedené, že „ Za VÚB CFH“ a
jednak v závere pri podpise za VÚB, kde je uvedené „Za VÚB: CFH na základe plnomocenstva“, pričom
ÚZ podpisovali dve bližšie neurčené osoby. Podľa cit. ust. § 31 ods. 4 veta prvá OZ ak je potrebné,
aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Žalobca však v
konaní neprodukoval - nepredložil dôkaz, z ktorého by bez pochybností vyplynulo, že takéto písomné
plnomocenstvo udelené CFH zo strany VÚB na uzatváranie úverových zmlúv existovalo. Ak teda súd
nemal preukázanú existenciu takéhoto písomného plnomocenstva, s poukazom na cit. ust. § 4 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z. z. nemal preukázané platné uzavretie predmetnej ÚZ zo dňa 22.07.2008.
Neunesenie dôkazného bremena žalobcom o existencii písomného plnomocenstva v danom prípade
nemožno nahradiť (zhojiť) pre účely preukázania skutkového tvrdenia žalobcu o platnom uzavretí ÚZ
tým, že pôvodný žalobca VÚB v konaní výslovne tvrdil, že ÚZ dňa 22.07.2008 so žalovaným uzatvoril
a žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nenamietal (súd poukazuje na to, že v tomto prípade, ako
už bolo uvedené, ide o absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorú musí súd prihliadať ex officio). Rovnako
nemožno tento nedostatok dôkaznej aktivity žalobcu odstrániť tým, že súd považoval za medzi stranami
sporu za nesporné, že zo strany VÚB došlo k plneniu žalovanému prostredníctvom, či už hotovostného,
alebo bezhotovostného, poskytnutia peňažných prostriedkov. Prejav, ktorým sa dáva splnomocnenie naprávne úkony, ktoré zákon pod podmienkou ich platnosti vyžaduje uzavrieť v písomnej forme, totiž musí
byť urobený takisto ako právne úkony samy v písomnej forme. Nedostatok predpísanej písomnej formy
nemožno nahrádzať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle, a to ani spôsobom podľa
ust. § 33 ods. 2 OZ. (k tomu primerane napr. rozhodnutie Najvyššieho súd ČR spis. zn. Cz 330/1955 zo
dňa 17.11.1955 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdu pod č. R 26/1956)
48. Odhliadnuc od vyššie uvedených záverov, súd považoval predmetnú ÚZ za absolútne neplatnú aj
z iného právneho dôvodu.
49. Pre uzavretie zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ je potrebné, aby medzi účastníkmi zmluvy
došlo k dohode o podstatných (esenciálnych) náležitostiach takejto zmluvy. Týmito sú a) určenie
zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to,
aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1 ObZ). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených
podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. V prípade zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pre platnosť jej uzavretia je potrebné, aby došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v písomnej forme (cit. ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/21001 Z. z.).
50. Možno konštatovať, že predmetná ÚZ obsahovala určenie zmluvných strán. Súd však nemal za
preukázanú písomnú dohodu zmluvných strán o určení sumy (limitu), do ktorej mali byť peňažné
prostriedky (úver) poskytnuté zo strany VÚB žalovanému. V podanej žiadosti totiž žalovaný žiadal o
úverový rámec vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), avšak ako vyplýva z výpisu z kartového účtu,
žalovaný mal poskytnutý úverový rámec do výšky 3.600,- eur, pričom tento sa v priebehu od uzavretia
zmluvy nepochybne zvyšoval z nižšej sumy (čo možno vyvodiť z toho, že žalovaný hradil najskôr
štandardné mesačné splátky vo výške 66,39 eur až následne mu bola stanovená štandardná mesačná
splátka vo výške 120,- eur; pričom výška štandardnej mesačnej splátky sa nepochybne odvíjala od výšky
úverového rámca). Je tak možné konštatovať, že ak aj došlo k akceptácii offerty žalovaného (žiadosti na
uzavretie ÚZ) zo strany VÚB, nedošlo k akceptácii bez výhrad, či zmien v jednej z podstatných náležitostí
úverovej zmluvy (úverového rámca) a akceptáciu VÚB tak bolo možné považovať za novú offertu, ktorú
by pre platné uzavretie ÚZ musel akceptovať opätovne písomne žalovaný, čo však preukázané v konaní
nebolo a nebolo to ani tvrdené žalobcom. Súd tak opätovne poukazuje na to, že v danom prípade malo
ísťmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanououzavretiezmluvyospotrebiteľskomúvere,ktorej
platnosť v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase jej uzavretia (22.07.2008) bola
podmienená uzavretím v písomnej forme. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou
neplatnosti písomná forma (§ 40 ods. 1 OZ), musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny,
na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný a nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom
zmluvy, ak to nie je objektívne zistiteľné z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou
kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb,
ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Odhliadnuc od uvedeného žalobca ani nepreukázal,
že by sa akákoľvek písomná akceptácia žiadosti žalovaného „o aktiváciu karty T-Mobil“ zo strany VÚB
dostala do dispozičnej sféry žalovaného (teda aj prípadný potvrdzujúci list, na ktorý žiadosť odkazovala;
pričom žiadosť udávala výslovne len doručenie PIN kódu a nie potvrdzujúceho listu žalovanému - viď
bod 15 časti VI. predtlače žiadosti).
51. Žalobca tak v konaní nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu (platné uzavretie ÚZ v písomnej
forme, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.), z ktorej mala vzniknúť pohľadávka, ktorú si ako veriteľ (po
jej postúpení podľa ust. § 524 OZ) voči žalovanému v prejednávanej veci uplatňoval.
52. Z vyššie uvedených dôvodov možno konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi
právnym predchodcom žalobcu (VÚB) a žalovaným došlo k platnému uzavretiu predmetnej ÚZ ako
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mohol žalovanému vzniknúť zmluvný záväzok
poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu (VÚB) peňažné plnenie vo forme vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov s úrokom a zaplatenia prípadných zmluvne dojednaných poplatkov. Vzhľadom
k tomu, že žalobca opisom rozhodujúcich skutočností v žalobe (ako aj podaní zo dňa 11.11.2016, ktorým
spolu s pôvodným žalobcom žiadal súd, aby pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu), ako už bolo
vyššie uvedené, vymedzil uplatnený nárok ako nárok zodpovedajúci záväzku žalovaného na zmluvné
plnenie, nebolo možné žalobcovej žalobe vyhovieť, keďže v konaní nebolo preukázané, že žalovanému
povinnosť poskytnúť zmluvné plnenie žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi VÚB) vznikla. Ak
by aj súd vychádzal v prejednávanej veci zo skutkového zistenia, že právny predchodca žalobcu (VÚB)
žalovanému poskytol peňažné plnenie, za súčasného konštatovania súdu o nepreukázaní platného
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, by v danom prípade právnemu predchodcovi žalobcu
(VÚB) vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 OZ. Takýto nároksi však žalobca v konaní neuplatnil a uplatniť (s úspechom) ani nemohol, a to vzhľadom k tomu,
že takýto nárok (pohľadávka) s určitosťou nebola predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a jeho právnym predchodcom VÚB ako
postupcom. V kontexte s uvedením súd poukazuje podporne na vyslovený názor Krajského súdu v
Žiline v zverejnenom rozsudku spis. zn. 10Co/575/2013 zo dňa 30.05.2014, v zmysle ktorého: „Pôvodne
sa navrhovateľ totiž domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1643,03 eur titulom plnenia zo zmlúv o
revolvingovom úvere a v zmysle odvolania požaduje uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 703,74
eur titulom rozdielu medzi plneniami prijatými, resp. poskytnutými z neplatnej zmluvy. Je nepochybné,
že skutkový základ pôvodného návrhu a aktuálne požadovaného nároku je kvalitatívne odlišný, a
teda vo svojich dôsledkoch ide o návrh na zmenu návrhu na začatie konania...Na splnenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena nepostačuje (iba) maximálne všeobecné uvedenie, že navrhovateľ
požaduje zaplatenie určitej sumy a pripojenie listín, z ktorých by teoreticky takýto návrh mohol (aspoň
čiastočne)vyplývať.Postupsúdu,kedybytentovlastnoučinnosťouiniciatívnezdotknutýchoznačených/
predložených listín navrhovateľom zisťoval rozsah dôvodnosti jeho návrhu, by bol v priamom rozpore so
základným princípom rovnosti účastníkov v konaní a úplne by deformoval pozíciu súdu (ako subjektu,
ktorý rozhoduje na základe aktivity účastníkov konania) v štandardnom sporovom t.j. kontradiktórnom
konaní.“.
53. Napokon možno tiež konštatovať, že na základe neplatnej ÚZ poskytla VÚB žalovanému nesporne
peňažné plnenie v celkovom rozsahu 5.165,- eur, pričom žalovaný nesporne poskytol VÚB peňažné
plnenie vo výške 4.644,39 eur, teda VÚB by po uvedenom plnení žalovaného mala pohľadávku na
vydanie bezdôvodného obohatenia už len v sume 520,61 eur. Súd však opätovne poukazuje na to, že
takáto pohľadávka predmetom postúpenia na žalobcu nebola a žalobca sa tak nestal veriteľom tejto
pohľadávky, a preto by žalobcovi ani v predmetnej veci nemohla byť proti žalovanému priznaná.
54. S poukazom na uvedené závery súd už bez ďalšieho žalobu zamietol v celom rozsahu (uplatnenej
pohľadávky, ako aj jej príslušenstva podľa ust. § 121 ods. 3 OZ - úrokov z omeškania).
55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
58. Žalovaný bol v prejednávanej veci nesporne úspešný v celom rozsahu, preto by bolo namieste
priznanie mu nároku na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). V prejednávanej veci však
možnosť priznania náhrady trov konania žalovanému vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne
žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov
konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu
uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.