Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/313/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215005
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814215005.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu Q., zastúpeného H. proti žalovanému Y., o
zaplatenie 7.610,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 29. apríla 2016, č.k. 14C/46/2015-86, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.679,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 91,21 Eur od
02.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.12.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,00% ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy
105,90 Eur od 02.02.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.03.2012 do

zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00%
ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 105,90 Eur od
02.06.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.07.2012 do zaplatenia, vo
výške 8,75% ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy
105,90 Eur od 02.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.10.2012 do
zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75%

ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 105,90 Eur
od 02.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 105,90 Eur od 02.02.2013 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Vo výroku III. žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že právny
predchodca žalobcu SI. uzatvorila so žalovaným dňa 13.11.2007 Zmluvu o splátkovom úvere
číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému splátkový úver v sume 200.000,- Sk (6.638,78 Eur).

Splátka úveru bola v sume 2.905,- Sk (96,43 Eur) mesačne so splatnosťou k 1. dňu v kalendárnom
mesiaci, počet splátok bol 119, splatnosť prvej splátky bola dňa 01.12.2007, konečná splatnosť úveru
bola 01.10.2017. Dodatkom č.1 k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 31.2.2010 sa právny
predchodca žalobcu a žalovaný dohodli, že výška splátky úveru je 105,90 Eur a výška splátky počas
Doby zníženia splátok je 25 Eur. Doba zníženia splátok trvala od 01.04.2010 do 30.09.2010, po jej
uplynutíbolžalovanýpovinnýplatiťmesačnúsplátkuvsume105,90Eur.Žalovanýúverriadnenesplácal.

U. a žalobca uzavreli dňa 27.06.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, na základe
ktorej U. postúpila žalobcovi aj pohľadávku proti žalovanému. U. zaslala dňa 20.05.2013 žalovanému
list „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, kde mu oznámila, že ku dňu 17.05.2013 vyhlásilamimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy stala splatnou v celom
rozsahu. V liste bolo uvedené, že úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
predstavuje sumu 7.914,98 Eur. Žalovaný bol vyzvaný, aby túto sumu uhradil do 10 dní od prevzatia

oznámenia. Oznámenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 29.05.2013. U. a žalobca
uzavreli dňa 27.06.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, . na základe ktorej U.
postúpilažalobcoviajpohľadávkuprotižalovanému.Listomzodňa09.07.2013oznámilaU.žalovanému,
že postúpila pohľadávku zo Zmluvy o úvere vo výške 8.053,07 Eur na žalobcu. Dňa 22.07.2013
zaslal žalobca žalovanému list, označený ako: „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti“. Odoslanie tejto výzvy je preukázané poštovým podacím hárkom. Dňa 17.10.2013 zaslal
žalovanýžalobcovilist,vktoromuviedol,žemuodmietazaplatiť,aženaU.mienipodaťžalobu.Žalovaný
v odpore proti platobnému rozkazu a v písomnom vyjadrení namietol platnosť postúpenia pohľadávky
na žalobcu jeho právnym predchodcom, ktorým bola U.. Podmienky postúpenia pohľadávky banky,
ktorú má voči jej klientovi, t.j. dlžníkovi na tretiu osobu upravuje ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách. Z neho vyplýva, že banka môže postúpiť iba tú časť úveru, ktorá zodpovedá

nesplácanému dlhu. Spôsobilým predmetom postúpenia je však v zmysle citovaného ustanovenia iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už a) splatnými, a to b) za predpokladu predchádzajúcej písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 17.05.2013

bola právnym predchodcom žalobcu vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru (vtedy sa
teda stali splatnými aj všetky splátky splatné po 01.05.2013). Dňa 20.05.2013 bol žalovanému zaslaný
list, v ktorom mu bolo oznámené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a zároveň bol vyzvaný k
splateniu sumy 7.914,80 Eur do 10 dní od prevzatia oznámenia na účet právneho predchodcu žalobcu.
Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá zahŕňala aj pohľadávku proti žalovanému bola uzavretá dňa

27.06.2013.Nazákladeuvedenéhobolúvervčasepostúpenia(27.06.2013)užsplatnývcelomrozsahu.
Avšak žalovaný nebol v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní v čase doručenia výzvy s úhradou
celej žalovanej sumy (žalobca oproti pôvodne zosplatnenej sume 7.914,98 Eur žaluje len 7.610,11
Eur). Žalovaný bol v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní len po splátku, ktorá bola splatná dňa
01.02.2013. Preto bol právny predchodca oprávnený postúpiť žalobcovi pohľadávku len v tejto časti.

Zmluva o postúpení pohľadávky je preto s poukazom na § 41 OZ platná len v tomto rozsahu, t.j. len
po splátku splatnú 01.02.2013. Vo zvyšnej časti žalovanej pohľadávky je táto zmluva neplatná a preto
žalobca nebol vo zvyšnej časti žaloby ani aktívne vecne legitimovaný. Žalobca si v konaní uplatnil
alikvotnú splátku vo výške 91,21 Eur, splatnú od 01.11.2011 a splátky úveru splatné od 01.12.2011 do
01.10.2017 v počte 71 a výške 7.518,90 Eur. Keďže súd považoval nárok žalobcu za oprávnený len

po splátku splatnú dňa 01.02.2013, priznal žalobcovi alikvotnú časť splátky v sume 91,21 Eur splatnú
01.11.2011 a splátky splatné od 01.12.2011 do 01.02.2013 t.j. 15x 105,90 Eur, spolu teda sumu 1.679,71
Eur. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z jednotlivých splátok v príslušnej sadzbe úroku z
omeškania, platnej v príslušný deň z omeškania. Úroky z omeškania z jednotlivých splátok sú splatné
vždy odo dňa, ktorý nasleduje po splatnosti danej splátky, t.j. vždy od 2. dňa v danom kalendárnom

mesiaci. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca si žalobou na začatie konania uplatnil nárok v sume 7.610,11
Eur. Súd mu priznal 1.679,71 Eur (22% uplatneného nároku) a vo zvyšnej časti 5.930,40 Eur (78%) jeho
žalobu zamietol. Žalobca bol teda úspešný v 78% a žalovaný v 22%. Čistý úspech žalovaného v konaní
je teda 56% a z uvedeného dôvodu by mal nárok na náhradu 56% účelne vynaložených trov konania.

Keďže si však žiadne trovy neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

3. Žalobca svojim odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby

vo zvyšnej časti (teda v časti vo výške 5.930,40 Eur s príslušenstvom). Dôvodil, že súd prvej inštancie
nesprávneposúdilvecanedostatočnezistilskutkovýstav.Vsúvislostisnedostatkomaktívnejlegitimácie
poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd mal

povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01 z 11.06.2003, uznesenie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013. Vzhľadom
k uvedenému mal za to, že súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek predloženémuoznámeniu o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení. Mal za to, že ust. § 92
ods. 8 zák. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.
Účelompredmetnéhoustanoveniajeúpravavýnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkach

platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovaliplatnosťprávnehoúkonupostúpeniapohľadávky.Zastávalnázor,žeajprípadnéporušenie
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách nemožno spojiť s občiansko-právnym
následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v ust. § 92 ods. 8 zák.

o bankách nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu
zodpovednosť postihnuteľnú B. podľa ust. § 50 ods. 1 zák. o bankách. Poukázal na názor J. publikovaný
v časopise Súkromné právo č. X/XXXX.. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením
takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S nedoručením takejto
výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len

sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1.
Napriek uvedenému v tejto súvislosti poukázal na výzvy zo dňa 24.09.2009, ktorou preukazuje, že jeho
právny predchodca splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách ukladá, teda, že
žalovaný bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kal. dní. V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015 sp. zn. 8C/67/2013. Ďalej upozornil, že
v danom prípade bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 847 dní, teda súčet
omeškaní žalovaného so splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči banke presiahol
jedenrok.Vzhľadomkdikciiust.§92ods.8zák.obankáchspoukazomnato,žeomeškaniežalovaného
trvalo nepochybne viac ako rok zastával názor, že jeho právny predchodca by konal v súlade s ust. § 92

ods. 8 zák. o bankách aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12C/63/2014, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 12Co/233/2015. Vzhľadom k uvedenému zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu
uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po
splatnostikaždejsplátkyaždozaplatenia.Pokiaľideootázkuaktívnejlegitimácie,predmetnúskutočnosť

preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o
postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Mal za to,
že ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške
peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie

malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v
predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia
danéhoustanovenia,inakbyneboloformulovanévtomzmysle,žeakjeklientvomeškanísosplnenímčo
lenčastisvojhopeňažnéhozáväzku,alebolobyformulovanévtomzmysle,žečasťpeňažnéhozáväzku,
s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. Na podporu svojich tvrdení poukázal

na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015, rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 8Co/163/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/540/2015. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že jeho žalobe v celom
rozsahu vyhovie, resp. aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Uplatnil si náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

4. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že pre nepriaznivú situáciu na trhu práce a jeho
nezamestnanosť bol donútený spísať dodatok č. 1 dňa 31.03.2010 s veriteľom pre zníženie mesačnej
splátky na 25 Eur po dobu od 01.04.2010 do 30.09.2010 a novej výške splátky 105,90 Eur tak, aby
splatnosť úveru bola dodržaná. V podanom odvolaní podrobne rozpísal počet dní, počas ktorých bol

zamestnaný po uzavretí úverovej zmluvy, ako aj počet dní, kedy nepracoval v dôsledku nepriaznivej
situácie na trhu práce. Uviedol, že cestoval za prácou do K., čím sa len potvrdil problém obmedzovania
osobnej slobody, neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi a tým znepríjemňovanie kvality života zo
strany právneho predchodcu žalobcu. Počas návštevy banky mal nedôveru a pochybnosti kvalitného
personálu a serióznych služieb, ako napríklad pri každoročnej zmene mesačnej splátky a jej strhávaním

nie celej splátky anuity, ale na diely. Pri druhom odklade splátok bola jeho žiadosť zamietnutá, preto
už nebol dôvod na ďalší kontakt s bankou. Na banku U. bola podaná žaloba dňa 22.12.2011, ale pre
jej neúplnosť bola zamietnutá. Pri probléme úmyselného obmedzovania zamestnať sa, provokovania
a priľahnúc do činnosti krokov podmanenia zmeny významu situácie, odkladu splátok banky než bezupomienokkontokorentnéhoúveruodstúpilabankaradšejodzmluvyajoosobnomúčte.Vecpohľadávky
bola riešená na Okresnom súde Prievidza, no pre vysporiadanie to skončilo trestným činom, nie z jeho
strany. Pre prepojatosti a rôzne nezaujatosti od trestných činoch bola podaná žaloba na štát U., ktorá

umožňuje toľké výhody a podmienky pracovné, či rodinné, že nie je ani párny dôvod hľadať chybu v
sociálnom zabezpečení. Ďalej uviedol, že nesúhlasil s postúpením pohľadávky z banky na žalobcu,
napriek tomu veriteľ odpredal pohľadávku bez jeho súhlasu. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Výzvy zo strany žalobcu resp. jeho
právneho predchodcu na zaplatenie pohľadávky vnímal ako dopustenie sa trestného činu vydierania,

čím mu žalobca spôsobil škodu. Žiadal o primerané zadosťučinenie podľa § 11 Obč. zákonníka a
upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti s tým, aby sa odstránili
následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie a náhrada škody podľa § 424
Obč. zákonníka.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu namietal platnosť postúpenia pohľadávky na
žalobcu jeho právnym predchodcom, ktorým bola U. Opätovne poukázal na situáciu na trhu práce po
uzavretí zmluvy o splátkovom úvere, keď bol dlhodobo nezamestnaný, pričom banke túto skutočnosť
oznamoval. Banka zamietla žiadosť o odklade splátok a žiadala zaplatenie celej dlžnej sumy a následne

odstúpila aj od zmluvy od osobného účtu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a aby vyčkal na rozhodnutie o podanej žalobe na štát U., banka U. a Mesto L..

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky
obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti pre platné postúpenie v zmysle § 524 ods.

1 Obč. zákonníka. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže
zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Postupník sa
na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom
a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení

dotknutý, avšak je povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/228/2016, z ktorého vyplýva,
že má aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolania žalobcu a žalovaného nie sú dôvodné.

9. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom a žalovaným došlo

k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, 2) CSP stanovil, že
ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a
dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že pri postupovaní bankovej
pohľadávky musí U. ako banka postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,

ale aj podľa§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ zákonné predpoklady uvedené v tomto ustanovení
nie sú splnené, banka nemôže pohľadávku postúpiť, pretože ide o postúpenie v rozpore so zákonom.
Ak teda žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávky, bolo jeho
povinnosťou preukázať splnenie podmienok platného postúpenia. Keďže išlo o postúpenie bankovej
pohľadávky, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že banka mohla pristúpiť k postúpeniu pohľadávky,

alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúce písomnej výzvy po tom, čo
bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že dňa 17.05.2013 bola právnym predchodcom žalobcu vyhlásená mimoriadna
splatnosťposkytnutéhoúveru.Dňa20.05.2013bolžalovanémuzaslanýlist,vktorommubolooznámenévyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a zároveň bol vyzvaný k zaplateniu sumy 7.914,80 Eur do 10
dní od prevzatia oznámenia na účet právneho predchodcu žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávok,
ktorá zahŕňala aj pohľadávku proti žalovanému bola uzavretá dňa 27.06.2013. Z uvedeného vyplýva, že

úver v čase postúpenia (27.06.2013) bol už splatný v celom rozsahu, avšak žalovaný nebol v omeškaní
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v čase doručenia výzvy s úhradou celej žalovanej sumy. Žalovaný bol
v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní len po splátku, ktorá bola splatná 01.02.2013. Preto bol
podľa názoru súdu prvej inštancie právny predchodca žalobcu oprávnený postúpiť žalobcovi pohľadávku
len v tejto časti. Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa názoru súdu prvej inštancie s poukazom na

§ 41 Obč. zákonníka platná len v tomto rozsahu, t.j. len po splátku splatnú 01.02.2013 a vo zvyšnej
časti žalovanej pohľadávky je táto zmluva neplatná, a preto žalobca nebol vo zvyšnej časti žaloby ani
aktívne vecne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky len po
splátku splatnú dňa 01.02.2013, teda priznal žalobcovi alikvotnú časť splátky v sume 91,21 Eur splatnú
01.11.2011 a splátky splatné od 01.12.2011 do 01.02.2013, t.j. 15x 105,90 Eur, spolu teda sumu 1.679,71
Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

11. Odvolací súd tento právny názor súdu prvej inštancie považuje za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu a žalovaného uvádza nasledovné:

12.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Preto

nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky

na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V tomto smere nastal odklon
súdnejpraxeodrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.4Obo210/01,podľaktorého
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá
aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia
vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento

odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp.
v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti
ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení

pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník
by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie
dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

13. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné opätovne citovať § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejlen"zákonobankách"):"Akjenapriekpísomnejvýzvebankyalebopobočkyzahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkovýchvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom."

14. Citované ustanovenie § 92 ods. ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti
banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu
nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie
"Ochrana klientov a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže
bankaajbezsúhlasuklientapostúpiťsvojupohľadávkunainúosobu,čovýkladom acontrario
znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku
bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v

ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a
takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom
žalobcu bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na
žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo

platné.

15. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 13.11.2007 bola medzi právnym
predchodcom žalobcu U. a žalovaným uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a ods. 1 zák.

č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Predmetná zmluva je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným ako spotrebiteľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 6.638,78 Eur
(200.000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach po

96,43 Eur so splatnosťou k 1. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 01.12.2007,
konečná splatnosť úveru bola 01.10.2017. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto právny predchodca
žalobcu U. vyhlásil dňa 17.05.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Dňa 20.05.2013 bol
žalovanémuzaslanýlist,vktorommubolooznámenévyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveruazároveň
bol vyzvaný k splateniu sumy 7.914,80 Eur do 10-tich dní od prevzatia oznámenia na účet právneho

predchodcu žalobcu. Dňa 27.06.2013 bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom U. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že predmetom
postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanému. V čase postúpenia pohľadávky bol úver splatný
už v celom rozsahu, nakoľko právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého
úveru. Žalovaný však nebol v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní v čase doručenia výzvy s

úhradou celej žalovanej sumy, žalovaný bol v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní len po splátku,
ktorá bola splatná dňa 01.02.2013. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol právny predchodca žalobcu
oprávnený postúpiť žalobcovi pohľadávku len v tejto časti, t.j. po splátku splatnú dňa 01.02.2013.
Zmluva o postúpení pohľadávky je platná v zmysle § 41 Obč. zákonníka len v tomto rozsahu, t.j.
len po splátku splatnú 01.02.2013 a vo zvyšnej časti je zmluva o postúpení pohľadávok neplatná pre

rozpor so zákonom, preto žalobca nebol v tejto časti žaloby aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej
inštancie preto správne postupoval, keď žalobcovi priznal uplatnenú pohľadávku len po splátku splatnú
dňa 01.02.2013, t.j. alikvotnú časť splátky v sume 91,21 Eur splatnú 01.11.2011 a splátky splatné od
01.12.2011 do 01.02.2013, t.j. 15x 105,90 Eur, spolu teda sumu 1.679,71 Eur s príslušenstvom. Vo
zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. nesplatenej časti úveru po 01.02.2013 nemal žalobca aktívnu

vecnú legitimáciu uplatňovať právo na plnenie zo záväzkovo právneho vzťahu založeného zmluvou o
úvere pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.

16. K tvrdeniu žalobcu, že omeškanie žalovaného trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho právny
predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanému

nezasielal, odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dodatok
v znení "to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete
citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časťpred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu
klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už

uhradil omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi
pohľadávkou a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami "to
neplatí, ak ..." mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne
vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku

ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje.

17. Odvolacie námietky žalobcu boli teda nedôvodné.

18. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej
medzi pôvodným veriteľom U. a žalobcom, tieto vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné vzhľadom

k vyššie uvedenému právnemu názoru, keď zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platnú v
rozsahu uplatneného nároku v sume 1.679,71 Eur, t.j. nesplatené splátky úveru do 01.02.2013, nakoľko
v tejto časti uplatneného nároku boli dodržané zákonné podmienky uvedené v ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Odvolacie námietky žalovaného o nemožnosti splácať úver z dôvodu nepriaznivej situácie
na trhu práce nemohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalovaný v písomnom

podaní doručenému odvolaciemu súdu dňa 24.04.2017 vzniesol námietku zaujatosti voči predsedníčke
senátu Y. odvolací súd k tejto námietke v zmysle § 52 CSP neprihliadal, nakoľko námietka zaujatosti
nespĺňala náležitosti predpísané v prvej vete zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 CSP. V písomnom
podaní žalovaný neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje zaujatosť sudcu, údaj o tom, kedy
sa o dôvode vylúčenia dozvedel, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Písomné podanie žalovaného

je nezrozumiteľné, z jeho obsahu len vyplýva, že namieta postup sudcov pri pojednávaní, teda okolnosti,
ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, pričom aj v takomto prípade sa na námietku zaujatosti
neprihliada.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20.Onáhradetrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1vspojenís§255ods.2CSP,
podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca podal odvolanie

proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, t.j. vo výške 5.930,40
Eur s príslušenstvom, žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti o uložení
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.679,71 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na výsledok odvolacieho
konania, keď odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, bol v
odvolacom konaní v prevažnom rozsahu úspešný žalovaný (žalobca bol neúspešný v rozsahu 78% a

žalovaný bol neúspešný v rozsahu 22%, čistý úspech žalovaného je 56%). Žalovaný si však náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil, v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací
súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).