Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317200787
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2317200787.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE s.r.o., so sídlom Česká republika, 110 00 Praha 1 - Nové Město,
Politických vězňů 1272/21, IČO: 043 55 211, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so
sídlom 900 45 Malinovo, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, adresa pre doručovanie: 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, proti žalovanému: P. K., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Z. W., o zaplatenie 100,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 1. 2017 elektronicky so

zaručeným podpisom domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 100,- eur
s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 1. 2014 do zaplatenia, zmluvnej
pokuty 12,- eur a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky
www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Pri registrácii
a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so všeobecnými

podmienkami poskytnutia úveru, ako aj potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú
pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXX zo dňa 29. 12. 2013
uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver
vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom
vo výške 28,- eur, t. j. zaplatiť celkovú časť vo výške 128,- eur a to do dvadsiatich ôsmich (28) dní odo
dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXX sú celkové náklady
spojenésúveromtvorenévýlučneodplatou,čopredstavujesumuvovýške28,-eur.Žalovanýposkytnuté

peňažné prostriedky nevrátil riadne a včas, preto sa dlh stal splatným dňa 27. 1. 2014. V zmysle článku
18všeobecnýchpodmienokjeveriteľoprávnenýupozorniťspotrebiteľanaomeškaniesosplátkouúveru,
a to buď emailom alebo SMS správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa
paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo forme zmluvnej pokuty vo výške 3,- eurá za
každú upomienku. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok
zasielaných formou SMS správ alebo emailov. Na upomienky nereagoval, telefonicky sa žalobcovi
so žalovaným nepodarilo skontaktovať. Boli zaslané 4 upomienky, a teda žalobcovi vzniklo právo na

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur. Dňa 26. 5. 2014 bola žalovanému zaslaná písomná výzva
na úhradu dlhu. Žalobca požadoval zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ
a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

4. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní

zastúpenýadvokátom,jenutnékonštatovať,žeadvokátmusípoznaťprávoasúdztohtofaktuvychádza,
musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné
doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať
(s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie
svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku

nie je možné prihliadať.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

7. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,

ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 29. 12. 2013,
Spotrebiteľským úverom nie sú: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

9. Vdanomprípadesanejedenáospotrebiteľskýúvervzmyslevyššiecitovanéhozákona,aleofinančné
prostriedky poskytnuté na diaľku podľa zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na
zaplatenie dlžného úveru, avšak z podanej žaloby, ako aj z priložených listinných dôkazov súd nemohol

preskúmať dôvodnosť žalovanej sumy. Na základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných
dôkazov súd nemal za preukázané žiadne relevantné skutočnosti samotné ako ani ich vzájomné
súvislosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že úver
bol žalovanému poskytnutý, na aký účet a kedy sa tak stalo, nakoľko od tohto dátumu sa potom odvíja
aj povinnosť úver splatiť (podľa zmluvy do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru). Žalobca nepreukázal ani

registráciužalobcu,zaslanieSMSsprávčiemailovztituluupomienok,pretoneuniesoldôkaznébremeno
aj ohľadne uplatnenej zmluvnej pokuty. Rovnako žalobca nepreukázal, že úver sa stal splatným dňa 27.
1. 2014, čo je dôležité pre priznanie úrokov z omeškania.10. Žalobca musí jasne a nepochybne preukázať vyššie spochybnené skutkové tvrdenia a potom aj
skutočnú výšku vyplateného úveru a deň jeho poskytnutia a následne aj splatnosti. Žalobca tieto rozpory
nijakým spôsobom neozrejmil, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 150 CSP.

11. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v dôsledku toho ani
bremeno dôkazu, preto súd musel žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

12. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

CSP, pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov
konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku
rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní
plne úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.