Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203021
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615203021.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinným: 1/ R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XXX/X, X., H. a 2/ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, X., H., o vymoženie sumy 2.895,78 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/398/2015

- 26 zo dňa 20. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/398/2015 - 26 zo dňa 20. októbra 2016
p o t v r d z u j e .

Povinným v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Povinným v 1. a 2 . rade nepriznal
náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu
trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 5
a 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len „Exekučný poriadok“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť
zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku,
a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f. Podľa uvedených
zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak bol návrh

na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a šekového v znení zákona č.
438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods.
4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo
zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo

k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.
(§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.01.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd
preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekúciu zastaví,
ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo rozhodne o pokračovaní
exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods.

4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.01.2016) nedoplnil. Povinným je fyzická osoba a oprávnený
navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bolpriznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa §
243f EP a § 39 ods. 4 EP.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podaním zo dňa 21.01.2016 (č. 1390/SU/2016) podaným v
zákonnej lehote (podané bolo na pošte 22.01.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V doplnení uviedol, že dňa 30.10.2008 bola uzatvorená Dexia
pôžička č. 10/425/08 (zmluva o úvere), na základe ktorej oprávnený poskytol úverovému dlžníkovi úver.
V zmysle zmluvy o úvere sa úverový dlžník zaviazal zaplatiť oprávnenému ako veriteľovi poskytnutý

úver spolu s príslušenstvom. Na zabezpečenie tohto záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o
úvere bola vystavená vista zmenka v prospech oprávneného ako remitenta na zmenkovom formulári
"bez protestu", bez uvedenia zmenkovej sumy, výšky úrokovej sadzby a miesta splatnosti. Nakoľko
úverový dlžník neplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti a neuhradil oprávnenému svoje záväzky
vzniknuté zo zmluvy o úvere po lehote splatnosti, oprávnený vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky
voči úverovému dlžníkovi z titulu zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že úverový dlžník nevrátil

prostriedky poskytnuté mu na základe zmluvy o úvere v deň ich splatnosti, oprávnený pristúpil v
zmysle zmluvy o úvere k vyplneniu blankozmenky, ktorá zabezpečovala záväzok úverového dlžníka
zo zmluvy o úvere a jej predloženiu na platenie. Nakoľko nedošlo k úhrade zmenkovej sumy ani jej
príslušenstva, oprávnený si uplatnil svoje nároky zo zmenky v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 20Zm/40/2012, v ktorom súd po preukázaní oprávnenosti uplatňovaného nároku

zo strany oprávneného vydal zmenkový platobný rozkaz ako exekučný titul, na základe ktorého sa
vykonáva exekúcia. Vychádzajúc z platobných právnych predpisov mal oprávnený zato, že zmluva
o úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko i v prípade, že by akýkoľvek súd
Slovenskej republiky určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu
jej neprijateľnosti, oprávnený by bol povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky

s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Nakoľko zmluva bola uzatvorená pred
01.05.2014, je zrejmé, že neexistuje žiadne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v danej
veci. Oprávnený mal zato, že vo veci neexistuje rozpor s dobrými mravmi ani zákonom. K doplneniu
návrhu oprávnený predložil úverovú zmluvu č. 10/425/08 - Dexia pôžička, ktorá bola uzavretá medzi
Dexia banka Slovensko a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 a povinným ako klientom (dlžníkom)

dňa 19.08.2008 (ďalej len zmluva).

5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zo zmluvy vyplýva, že banka sa zaviazala poskytnúť klientovi
peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 eura najneskôr do 3 dní od splnenia podmienok pre poskytnutie
úveru v zmysle zmluvy. Klient sa v zmluve zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných anuitných

splátkach vo výške 77,57 eura s tým, že celý úver s príslušenstvom bude uhradený do 60 mesiacov
odo dňa podpisu úverovej zmluvy, v tento deň banka vykoná poslednú splátku vo výške zostatku
úveru s príslušenstvom. Zo zmluvy vyplýva úroková sadzba pri poskytnutí úveru 14,2 % ročne, ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) 17 %, celkové náklady klienta spojené s úverom 4.807,14 eur,
priemerná hodnota RPMN 22,21 %. Podľa zmluvy sa na zabezpečenie úveru klient zaviazal vystaviť

vlastnú platobnú vista blankozmenku č. 10/425/08 na rad banky, ktorú je banka oprávnená vyplniť
v zmysle a za podmienok dohodnutých vo vyplňovacom oprávnení určenom v zmluve - zmenkovú
sumu, úrokovú sadzbu, ktorou je zmenková suma úročená, zhodnú s aktuálnou úrokovou sadzbou
úročenia istiny, dátum, odkedy je zmenková suma úročená zhodný s dátumom doplnenia chýbajúcich
časti zmenky, pobočky banky, v ktorej bude klient povinný splatiť zmenkovú sumu. Z pripojeného spisu

Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Zm/40/2012 vyplýva, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na
podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na
podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal
právny dôvod vystavenia zmenky.

6. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín mal súd prvej inštancie za nepochybné, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ, § 879j OZ), pretože jej
predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 3 ods. 1 ZoSÚ, § 52 ods. 3 OZ -
banka je podnikateľ a medzi predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov)
spotrebiteľovi (§ 3 ods. 2 ZoSÚ, § 52 ods. 4 OZ - povinný je fyzickou osobou a nebolo preukázané, že

konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu úver bol poskytnutý na
účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký
typ, aký veriteľ (banka) používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane
zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ichuzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a
dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté
formou úveru, nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.

na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2, 3), je úver poskytnutý veriteľom dlžníkovi spotrebiteľským úverom.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený
zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP),
pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v
konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s
dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) EP.

8. Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak súd prvej inštancie konštatoval, že z
doplnenia návrhu a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a tiež to, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s
ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k
dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky.

Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené
zmenkou predloženou k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani
samotnú zmenkovú sumu (aké nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol
vydaný zmenkový platobný rozkaz nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/

EP). Z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma, ani ďalšie skutočnosti potrebné pre jej
posúdenie (napr. to akú sumu povinný na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatil a na úhradu akých
nárokov boli započítané) nemožno zistiť ani z doplnenia návrhu.

9. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58

ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má
dôkazné bremeno, prezumuje (predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) EP. Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§

243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil.

10. O trovách konania strán (účastníkov) súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1
CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že povinným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov
konania by mali právo povinní, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu

na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods.
1 písm. m) EP. Povinným však v konaní trovy nevznikli, preto im náhrada trov konania nebola priznaná.
Keďže povinným náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude
rozhodované.

11. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 262
ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. Exekútor
vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní
vznikli. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie exekúcie
nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP), preto

má súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške
náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

13. Namietal, že neobstojí argument súdu, že v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky
nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, nakoľko pre uvedený záver neboli
splnené podmienky uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pre zamietnutie súd žiadosť oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie stanovuje § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nasledovné
podmienky: exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo
najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na

neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s
dobrými mravmi. Z gramatického výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že všetky podmienky musia
byť splnené súčasne a všetky. Podľa názoru oprávnené uvedené podmienky neboli splnené všetky,
nakoľko v pôvodnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nevyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keďže súd nemal k dispozícii úverovú zmluvu. Bez

úverovej zmluvy nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský vzťah, a teda keďže nevyšlo najavo, že
by išlo o spotrebiteľskú zmluvu, nie je možné zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, len preto, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Napadnuté uznesenie preto
považoval za nesprávne, pričom odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a zároveň mu priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu

predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2015, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným

podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 15.04.2015 požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 17.04.2015 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu
Žilina č. k. 20Zm 40/2012-14 zo dňa 31.12.2012. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym
úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

21. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

22. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.23. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

24. Podľa § 243f ods. 1, 4, 5 a 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

25. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).

26. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

27. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o

pokračovaní exekúcie.

28. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

29. Podľa právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. platnej a účinnej od 23.12.2015,
obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy, ak

dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú
v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového, povinné ex offo
prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní
pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako
spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

30. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené
skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp.
exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach,

v ktorých do účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia,
exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného
titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

31. Zákon určil oprávnenému na splnenie vyššie uvedenej povinnosti 30 dňovú lehotu, ktorá začala

plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Lehota na doplnenie
dôkazov stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo podanie
doplnené vrátane dôkazov oprávneným posledný deň lehoty súdnemu exekútorovi, príp. aj súdu
alebo odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho súdnemu exekútorovi alebo súdu doručiť. Oprávnený
písomným podaním zo dňa 21.01.2016 (podaným na pošte dňa 22.01.2016) podal doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP

sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia, odvolací súd uvádza, že exekučným titulom je v tomto prípade vyššie uvedený vykonateľnýzmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č. k. 20Zm/40/2012-14 zo dňa 31.12.2012, z ktorého
odôvodnenia vyplýva, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.

33. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

34. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného
rozkazu sp. zn. 20Zm/40/2012, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Zákonodarca
stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie.

35. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6

Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Splnenie tejto
zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na
podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Vyžiadal si spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Zm/40/2012,
a na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu
záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul- zmenkový platobný rozkaz, sa
uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,

alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento
prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto
správne podľa §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a

v odvolacom konaní úspešným povinným síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2

CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinným
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutávzmyslečl.17CSProzhodol,žepovinnýmsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva.

38. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť

spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.