Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215004
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814215004.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., advokátska kancelária
Pajštunská 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X/X, XXX
XX N., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov,IČO42362962,sosídlomŠafárikovonám.7,Bratislava,práv.zastúpenéhoJUDr.Bohdan
Jakubis, advokát so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 1.240,08 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/22/2015-157 zo dňa 03. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Návrh na pribratie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do
konania ako osobitný subjekt s a z a m i e ta .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania v sume 440,98 eur na účet
právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení tohto rozhodnutia

uviedol, že žalobca sa svojou žalobou doručenou prvoinštančnému súdu dňa 13.8.2014 domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1240,08 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že pohľadávka proti žalovanému bola na žalobcu postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.06.2013 uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Obč. zákonníka v znení noviel zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 13.01.2006,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov.

Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných
obchodných podmienkach. Podľa žalobcu pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 1240,08 eur, ktorá pozostávala z istiny 1225,91 eur, úroku 14,17 eur, úroku z
omeškania 170,39 eur a ostatného príslušenstva 1,09 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení,

kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom z 09.07.2013. Dňa26.09.2014 bolo prvoinštančnému súdu doručené podanie, ktorým do konania vstúpilo Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané že, právny predchodca žalobcu

Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 13.01.2006 Zmluvu o bežnom účte a o poskytnutí
balík služieb, Balík Extra, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov. Súčasťou zmluvy bolo aj uzavretie zmluvy o kontokorentnom úvere so základnými
podmienkami: výška úverového rámca 27tis. Sk, úroková sadzba 11,15% ročne, so splatnosťou
úrokov k poslednému dňu v mesiaci, konečnou splatnosťou úveru 12.01.2007. Podľa časti VI. Zmluvy

účinky zániku zmluvného vzťahu nastávajú dňom určeným v dohode. Podľa všeobecných obchodných
podmienok bod 19.16 klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu nato, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo
nepodmienené,bezohľadunaprávnystavzktoréhovyplývajú,akoajbezohľadunato,čibankavzniesla
v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo
previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči

banke alebo previesť svoje záväzky na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom
banky. Výzvu, na ktorú poukázal právny zástupca žalobcu v podaní z 29.04.2016 právny zástupca súdu
na pojednávaní dňa 03.05.2016 nepredložil. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný
uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu o zmluvu o úvere. Tá je na jednej strane tzv. absolútnym
obchodom podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak v tomto konkrétnom prípade táto zmluva

bola svojim charakterom zároveň i spotrebiteľskou zmluvou. Prvoinštančný súd na námietku vedľajšieho
účastníka týkajúcej sa platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu vykonal dokazovanie v zmysle ust.
§ 524 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka a ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
(ďalej len ako „zákon o bankách“) a nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky
uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej dňa 27.6. 2013 medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom, SLSP. Prvoinštančný súd
sa stotožnil s písomným vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ,
v ktorý namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože argumentácia právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka bola podľa právneho názoru prvoinštančného súdu v súlade s vyvíjajúcou sa judikatúrou v
obdobnýchprávnychveciach.Ďalejprvoinštančnýsúduviedol,žežalobcasvojenárokyvočižalovanému

odvodzuje zo zmluvy o bežnom účte, ktorú žalovaný uzavrel so SLSP, a.s., teda bankou poskytujúcou
úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať
postúpením. S poukazom na ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel prvoinštančný súd k
názoru, že pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za taký druh pohľadávky, ktorej
zmenou veriteľa sa mení jej obsah. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne

spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona
o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti
nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na
inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho
vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom

(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku, ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie
uvedených podmienok, ktorých splnenie však prvoinštančný súd v danom konaní preukázané nemal.

Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca
v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1
O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platnéhopostúpenia.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpenábankou,jetakvzmysleuvedeného

povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek
tomu zostal v omeškaní so splatením, svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností
má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca v konaní nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách

v súvislosti s postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu. Hoci
prvoinštančný súd považoval za preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní
viac ako 90 dní, nebolo zároveň preukázané listinnými dôkazmi, že právny predchodca žalobcu písomne
vyzval žalovaného na plnenie dlžných splátok. Podľa názoru prvoinštančného súdu teda postúpeniepohľadávky na žalobcu nemohlo byť platné a žalobca v tejto časti uplatneného nároku nemá aktívnu
vecnú legitimáciu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu návrh v celom
rozsahu zamietol. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by

nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, tento však nárok neuplatnil. Rovnaký nárok má
aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane. Vedľajší účastník si vyčíslil trovy právneho zastúpenia
v sume 447,80 eur v podaní, ktoré bolo prvoinštančnému súdu doručené dňa 3.5.2016. Prvoinštančný
súd priznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi tak ako je uvedené v úvode tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
a nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že v spore predložil
relevantné oznámenie svojho právneho predchodcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez
ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu a konajúci súd mal z neho vychádzať. Ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.
Účelompredmetnéhoustanoveniajeúpravavýnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkach

platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom
ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Namietal, že doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred
postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia
pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením výzvy môžu byť spojené len

sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Poukázal na to, že v čase postúpenia pohľadávky bol
žalovaný v omeškaní s plnením svojho záväzku po dobu presahujúci jeden rok. Nakoniec žalobca
namietal a priznanie náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. Podľa neho nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, pričom sama účelnosť
je podmienkou na priznanie náhrady trov. Vedľajší účastník vo svojich procesných podaniach len

nadbytočne opakuje tvrdenia bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Jeho podania sú
abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci a automaticky spájané s uplatnením nedôvodnej
námietky premlčania. Okrem toho občianske združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľov
musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských sporoch. Za týmto účelom by malo byť aj materiálne a personálne vybavené a odborne

kompetentné. Žalobca z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
tak,žejehožalobevyhoviealebototorozhodnutiezrušíavecvrátisúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrilo Občianske združenie Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov, ktoré do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Nakoľko s
účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý v ust. § 470 ods. 1 stanovil princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych
noriem s tým, že inštitút vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 O.s.p. bol nahradený komplexne úpravou
nového právneho inštitútu intervienta (§§ 81-88 CSP) s tým, že pôvodný vedľajší účastník už na

strane žalovaného nespĺňa zákonom požadované náležitosti tak, ako ich vyžaduje súčasný procesný
predpis. Preto odvolací súd so združením na ochrana ochranu spotrebiteľa ďalej nekonal, nakoľko jeho
účastníctvo v konaní s účinnosťou od 01.07.2016 zo zákona zaniklo.
4. Podaním zo dňa 18.04.2014 Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV s poukazom na ust. § 95 ods. 1 CSP požiadalo konajúci súd o pribratie do konania

ako osobitný subjekt na ochranu práv žalovaného.
5. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo právnickú
osobu,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,akstýmstrana,naochranu
práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

6. Pokiaľ ide o návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na
pribratiedokonaniaakoosobitnýsubjektpodľa§95ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku (ďalej len ako „CSP“) odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť,
nakoľko takýto subjekt možno pribrať do konania len so súhlasom strany na ochranu práv ktorej má
vystupovať.

7. Osobitný subjekt sa do konania priberá s cieľom ochrany práv strany sporu. Predpokladom
pribratia tohto osobitného subjektu do konania je súhlas strany, na ochranu práv ktorej má osobitný
subjekt vystupovať. V danom prípade subjekt Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁVSPOTREBITEĽOV spolu s návrhom na pribratie do konania nedoložil súhlas žalovanej strany sporu. Z
tohto dôvodu odvolací súd návrh Občianskeho združenia na pribratie do konania zamietol.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
9. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý v prechodnom ustanovení § 470
ods. 1 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti, z čoho vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp
okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa
použije na všetky aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku. Ďalej však z
ust.§470ods.2CSPvyplýva,žeprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi

súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:
11. Prvoinštančný súd založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanému z

pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď predložená zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
12. Ako už uviedol súd prvej inštancie, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou

tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej /existencia tvrdenej povinnosti/ na strane žalovaného
je imanentnou súčasťou súdneho sporu /viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 a
pretonepostačuje,abysúdužalobcasvojuaktívnuvecnúlegitimáciupreukázallenoznámenímpostupcu
o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Odvolací súd nerozporuje, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, resp. preukázania splnenie zákonných podmienok, za ktorých splnenia možno pohľadávku
banky platne previesť nedožaduje dlžník - žalovaný ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom
tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. Ak by konajúci súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu neoveroval,
išlo by o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý by nezodpovedal otázku existencie aktívnej

vecnej legitimácie, k zodpovedanie ktorej je súd ex offo viazaný, čo by protirečilo obsahu základného
práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu
práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo 16. decembra
2014/.

13. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky
banky /ako to bolo aj v tomto prípade/ je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná /dospelé splátky/ a len za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné

postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia
stanovuje priamo zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany
bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny
úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.
14. V tomto prípade žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok §

92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca nijako nepreukázal výzvu
banky adresovanú žalovanému, ktorá je podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách podmienkou na platné
postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu. V spore nebola predložená výzva banky žalovanému zo
dňa 28.01.2009 /ako to uviedol vo svojom podaní žalobca zo dňa 29.04.2016/, a rovnako ani akýkoľvekdoklad o doručení tejto výzvy žalovanému alebo aspoň o jej zaslaní žalovanému. Nakoľko ani samotná
výzvabankydlžníkovinepostačuje,jepotrebné,abytátovýzvaboladlžníkovidoručená,aleboabybanka
vykonala aspoň pokus o jej doručenie dlžníkovi. Len vtedy, ak bola výzva dlžníkovi doručená alebo ak

sa pri neúspešnom doručovaní aspoň dostala do sféry dispozície dlžníka, možno hovoriť o výzve banky,
ktorá spĺňa podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tomto spore teda podľa názoru odvolacieho
súdu žalobca nepreukázal existenciu výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Možno
preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca
pohľadávku proti žalovanému nadobudnúť, je pre rozpor s podmienkami § 92 ods. 8 zákona o bankách

neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.
15. Čo sa týka náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, odvolací súd
preskúmal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
rozhodol o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných správne. K takémuto
prieskumu pristúpil odvolací súd s prihliadnutím na prechodné ustanovenia § 470 ods. 2 veta práv CSP.
16. Náhrada trov sporového konania podľa Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase

rozhodovaniasúduprvejinštanciebolaovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Súdu
prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania s ohľadom na úspech žalovaných v konaní správne
postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspech žalovaných možno z hľadiska náhrady trov konania
pričítať aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu v spore na ich strane. Vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaných preto patrí náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie.

17. V zmysle ustanovení § 142 O.s.p. bolo možné priznať len náhradu tých trov konania, ktoré boli
účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva v spore. Odvolací súd domnieva, že trovy, ktoré
vedľajší účastník v spore vynaložil na právne zastúpenie boli všetky vynaložené účelne a vedľajšiemu
účastníkovi preto patrí náhrada trov konania.
18. Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny

poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej
úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby
a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa,
z § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach

a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na
právach spotrebiteľov. Združenie mohlo právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podalo návrh na
súd proti porušiteľovi práva, mohlo zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo mohlo
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník bol treťou osobou, o právach a

povinnostiach ktorej sa v spore nekonalo, mohol v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou
úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám
účastník. Procesné úkony vykonával vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporovali úkonom
podporovaného účastníka, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník
mal rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, mal právo zvoliť si i právneho zástupcu v

občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností /§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p./. V
tomto smere Ústavný súd Slovenskej republiky prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva
každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná
strana, pričom hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku
47 ods. 2 ústavy /súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy/ majú zodpovedajúcu povinnosť

nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až
do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc
je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho
účastníkanemožnopritomvyvodiťlenzoskutočnosti,žeidezjehostranyopaušálnevstupydomnohých
konaní, že by mal vedieť sám poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc alebo že jeho podania sú

vyhotovené vo všeobecnej rovine, keďže takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona a vstupom do
konania len napĺňal cieľ a základné poslanie svojho vzniku. Za situácie, že sa vedľajší účastník konania
vo veci kvalifikovaným spôsobom vyjadril, nemožno trovy vynaložené vedľajším účastníkom v tomto
spore označiť za neúčelné, neefektívne alebo nehospodárne.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako

vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní /vo veci samej/ žalovanému odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, keďže úspešnému žalovanému z obsahu spisužiadne trovy nevyplývajú. O náhrade trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorý subjekt v spore do 30.06.2016 vystupoval na strane žalovaných ako
vedľajšíúčastník,odvolacísúdnerozhodoval,pretožepostaveniemenovanéhosubjektuakovedľajšieho

účastníka zaniklo zmenou právnej úpravy občianskeho súdneho konania dňom 30.06.2016 a síce
odvolacie konanie v tomto spore začalo podaním odvolania žalobcu dňa 23.06.2016. Avšak do okamihu
zániku postavenia vedľajšieho účastníka tak menovanému subjektu žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli a nebol preto ani dôvod rozhodovať o och prípadnej náhrade.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).