Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916210887
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916210887.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu F. L., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom M.. F. L. R. XX/X, XXX XX D. P., proti žalovanému BECK FINANC, s.r.o., so sídlom
Pečnianska 5-7, 851 01 Bratislava, IČO: 35 830 522, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou
BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 876 034, o žalobe o obnovu

konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/200/2016-29
zo dňa 30. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota vo výroku, ktorým súd konanie o žalobe v časti týkajúcej
sa obnovy konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9C/179/2003 zastavil,
(prvý výrok), vo výroku, ktorým súd žalobu v časti týkajúcej sa obnovy konania vedeného na Okresnom
súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1Er/1016/2004 odmietol, (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách

konania (tretí výrok), p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, event.
„prvoinštančnýsúd“)uznesenímzodňa30.11.2016zastavilkonanieožalobevčastitýkajúcejsaobnovy

konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9C/179/2003 (prvý výrok). Zároveň
odmietol žalobu v časti týkajúcej sa obnovy konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod
sp. zn. 1Er/1016/2004 (druhý výrok) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (tretí výrok).
1.2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 26.
09. 2016 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod
sp. zn. 9C/179/2003, ako aj povolenia obnovy exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod

sp. zn. 1Er/ 1016/2004. Žalobu v časti týkajúcej sa obnovy konania sp. zn. 9C/179/2003 odôvodnil
tým, že v predmetnom konaní mal súd prihliadať na princípy ochrany spotrebiteľa, ktoré sú upravené
v Občianskom zákonníku, Zákone na ochranu spotrebiteľa a v Smernici rady č. 93/13 EHS z 05.
04. 1993, pretože nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci uzavretá dňa 31. 01. 2003 medzi
ním a žalovaným (tvoriaca titul uplatneného nároku v tomto konaní) obsahovala neprijateľné zmluvné
podmienky.

1.3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9C/179/2003 prvoinštančný súd
zistil, že rozsudkom zo dňa 27. 11. 2003 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 01. 2004) bolo návrhu
žalobcu (terajšieho žalovaného) na začatie konania v plnom rozsahu vyhovené, pričom žalovaný (terajší
žalobca), bol zaviazaný na zaplatenie sumy 3. 080,20 Sk a trov konania. V odôvodnení uvedeného
rozsudku súd uviedol, že nie je možné vysloviť neplatnosť nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej
veci zo dňa 31. 01. 2003, ako to žiadal žalovaný, pretože sa v konaní nepreukázalo, že by žalovaný -

v postavení nájomcu - nebol uzavrel túto zmluvu slobodne, vážne, prípadne pod psychickým nátlakom.
Zároveň súd skonštatoval, že ani prípadné nepredloženie certifikátu výrobkov žalovanému zo stranyžalobcu-vpostaveníprenajímateľa-nespôsobujeneplatnosťtakejtozmluvy.Protiuvedenémurozsudku
podal žalovaný (v tomto spore - žalobca) odvolanie zo dňa 23. 01. 2004, ktoré bolo uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica č.k. 16Co/36/2004 zo dňa 16. 02. 2004 odmietnuté pre jeho oneskorené podanie.

1.4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 14C/165/2010 prvoinštančný súd
zistil, že predmetné konanie sa začalo na základe žaloby na obnovu konania (9C/179/2003) zo dňa 19.
09.2010,vktorejžalobca(totožnýsterajšímžalobcom)poukázalnato,žerozsudokč.k.9C/179/2003-24
zodňa27.11.2003jevrozporesrozhodnutímSúdnehodvoraEurópskychspoločenstievainéhoorgánu
Európskych spoločenstiev, s poukázaním na článok 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993

onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,ktorábolauverejnenádňa21.04.1993vÚradnom
vestníku Európskych spoločenstiev L 95/29. Súd v konaní (14C/165/2010) dospel k záveru, že žaloba o
obnovu konania sp. zn. 9C/179/2003 nie je dôvodná, pretože neexistujú také skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy, ktoré žalobca bez jeho viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a súčasne by mu mohli
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Taktiež neexistujú dôkazy, ktoré je možné vykonať, avšak ich
nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní a súčasne by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo

veci. Žalobu na obnovu konania súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj preto, lebo nebola dodržaná lehota na
podanietakejtožaloby,atonajviactrirokyodprávoplatnostinapadnutéhorozsudku(t.j.do22.01.2007),
keďže žalobca doručil svoju žalobu o obnovu konania na súd dňa 20. 09. 2010. Ďalej súd konštatoval,
že výhrady žalobcu voči nájomnej zmluve, uvedené ako dôvody pre obnovu konania a súčasne aj
ako dôvody pre vyslovenie neplatnosti tejto zmluvy (nebol vyšpecifikovaný tovar, finančné navýšenie,

celkové náklady, akcesorické prírastky, úroky z úveru, rozporne bolo naformulované právo na nároky z
vád tovaru, nájomcovi bolo priznané len právo na nahliadnutie do prehlásenia o zhode tovaru vrátane
príslušných posudkov, zmluvná pokuta bola stanovená v neprimeranej výške) mohol žalobca uplatniť už
v pôvodnom konaní sp. zn. 9C/179/2003. Napriek tomu, že žalobca mal možnosť namietať predmetné
skutočnosti v pôvodnom konaní, neurobil tak, ale argumentoval len psychickými nátlakmi zo strany

prenajímateľa a svojej vlastnej manželky, nepredložením overeného certifikátu pravosti výrobku, resp.
na predaj výrobku, a tiež nedojednaním ceny v súlade s všeobecne záväznými predpismi. Žalobcovi
nič nebránilo, aby v pôvodnom konaní použil námietky uvedené ako dôvod na obnovu konania, resp.
aby tak urobil najneskôr do troch rokov od právoplatnosti dotknutého rozsudku za splnenia príslušných
podmienok podľa v tom čase platného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a), b) v spojení s § 230

Občianskeho súdneho poriadku.
1.5. Na základe vyššie uvedeného dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca sa svojou žalobou
o obnovu konania domáhal rozhodnutia v takej veci, o ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté, a
to v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/165/2010, a preto pre uvedenú prekážku v zmysle ustanovenia
§ 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie v tejto časti

zastavil, pričom zdôraznil, že ide o prekážku konania, ktorá je neodstrániteľná. Prvoinštančný sú taktiež
zdôraznil, že v konaní sp. zn. 14C/165/2010, ako aj v terajšom konaní, ide o totožnosť konania, ktorého
sa žaloby týkajú, totožnosť strán sporu a predmetu konania. Nakoľko žalobca v terajšej žalobe pomerne
rozsiahlym spôsobom polemizuje o dátume vyhotovenia žaloby o obnovu konania, na základe ktorej sa
začalo konanie sp. zn. 14C/165/2010, tak v tejto súvislosti prvoinštančný súd uviedol, že z predmetnej

žaloby jednoznačným spôsobom vyplýva, že ako deň jej vyhotovenia je uvedený "19. 09. 2010" a ako
deň jej doručenia na súd je vyznačený "20. 09. 2010".
1.6. K žalobe v časti týkajúcej sa obnovy exekučného konania sp. zn. 1Er/1016/2004 súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca v petite žaloby konkrétne označil uznesenie súdu č.k. 1Er/1016/2004-74 zo dňa
24. 09. 2012. Z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 1Er/1016/2004 prvoinštančný súd zistil, že

povinný (terajší žalobca) podal návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 23. 02. 2011, pričom žiadal, aby
súd preskúmal, či oprávnený (terajší žalovaný) v období od 31. 08. do 28. 02. 2006 preukázateľne podal
návrh na vykonanie exekúcie, a ak sa zistí, že takýto návrh nebol podaný, má súd exekúciu zastaviť
a zabezpečiť výmaz exekučného záložného práva v súvislosti s konkrétne určenými nehnuteľnosťami.
Súd o predmetnom návrhu povinného rozhodol uznesením č.k. 1Er/1016/2004-74 zo dňa 24. 09. 2012

tak, že návrh na zastavenie exekúcie a na zastavenie exekúcie zriadením exekučného záložného
práva zamietol a nariadil pokračovať v exekúcii. Vzhľadom na podané odvolanie povinným zo dňa
29. 10. 2012 rozhodoval vo veci odvolací súd, ktorý svojim uznesením č.k. 2CoE/94/2013-95 zo dňa
23. 08. 2013 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval,
že v ustanoveniach § 397 a § 398 Civilného sporového poriadku sa presne stanovuje, voči ktorým

právoplatným rozhodnutiam súdu je žaloba na obnovu konania prípustná, pričom uznesenia vydané
súdom v exekučnom konaní takýmito rozhodnutiami nie sú. Vzhľadom na to, že žaloba žalobcu smeruje
voči takému rozhodnutiu súdu, voči ktorému nie je žaloba na obnovu konania prípustná, súd žalobu v
predmetnej časti odmietol.1.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd tak, že žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ani vzniknúť nemohli, keďže
žalovaný sa o začatí konania o obnovu konania dozvie až po doručení jeho rozhodnutia, žaloby a

súvisiacich príloh.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že v celom procese dochádza k hrubému zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov, ústavných
práv, zásady ochrany slabšieho účastníka v konaní a to počnúc rozhodnutím okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. 9C/179/03 a jeho doručením a rozhodnutím Krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 16Co/36/04, cez rozporuplný postup Okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
14C/165/2010. Uznesením č. k. 14C/165/2010-25 zo dňa 31. 01. 2011 bolo rozhodnuté o návrhu
na obnovu konania, pričom podanie návrhu na obnovu konania bolo datované dňom 19. 09. 2010.
Predmetné rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a protiústavné. Zdôraznil, že
terajší právny stav sa odvíja od súdom vykonštruovaného fiktívneho dátumu prevzatia zásielky (konanie

9C/179/2003). K uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16Co/36/2004 zo dňa 16. 02. 2004,
ktorým bolo odmietnuté jeho oneskorene podané odvolanie podotkol, že je presvedčený, že takýto
vykonštruovaný stav o tvrdenom zmeškaní lehoty je zameraný proti slabšej strane (spotrebiteľovi).
Ďalej uviedol, že pokiaľ sa neprihliadlo v prvoinštančnom konaní vedenom pod sp. zn. 9C/179/2003
na skutkovo a právne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pre spotrebiteľa priaznivejšie

podmienky, tak v konaní a následnom rozhodnutí o obnove konania (sp. zn. 14C/165/2010) sa na
uvedenéprihliadaťmalo.Nazákladeuvedenéhožiadal,abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancie
zrušil.

3. K odvolaniu žalobcu podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) vyjadrenie, v ktorom

uviedol, že považuje uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, nakoľko v prípade konania o
žalobe žalobcu na obnovu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9C/179/2003 už bolo
o skutkovo a právne totožnej veci rozhodnuté v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
14C/165/2010. K žalobe na obnovu exekučného konania zo dňa 26. 09. 2016, vedeného na okresnom
súde pod sp. zn. 1Er/1016/2004 konštatoval, že všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej

republiky nepripúšťajú obnovu exekučného konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, CSP a contrario a
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne

potvrdil.

5.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
5.2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie

odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

7. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia a uvádza nasledovné:
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom prvoinštančného súdu, podľa ktorého sa žalobca
domáha rozhodnutia v takej veci, o ktorej bolo už raz právoplatne rozhodnuté v konaní pod. sp. zn.

14C/165/2010. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na ustanovenie
§ 161 ods. 1 CSP, podľa ktorého kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (podmienky konania). Podmienky konania sa pritom rozdeľujú
na podmienky konania na strane súdu, podmienky konania na strane strán sporu, vecné procesnépodmienky a negatívne procesné podmienky (medzi ktoré patrí res iudicata - prekážka už rozhodnutej
veci a prekážka litispendencie - prekážka skôr začatého konania). Ďalej sa podmienky konania rozdeľujú
na odstrániteľné a neodstrániteľné a to podľa tohto, či je možné ich odstrániť a v konaní pokračovať

alebo majú za následok predčasné ukončenie konania, ak chýbajúci nedostatok v podmienkach konania
nie je možné odstrániť. Ak sa v konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté,
ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie
konania, pretože súd už nemôže konať o veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo. Neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania je aj prípad, keď sa žalobca svojou žalobou o obnovu konania domáha

rozhodnutia v takej veci, o ktorej bolo už raz právoplatne rozhodnuté súdom, a to konkrétne v konaní
vedenom pod sp. zn. 14C/165/2010, pričom v pôvodnom konaní (14C/165/2010) i v terajšom konaní ide
o totožný predmet konania i zhodné strany sporu. V dôsledku nemožnosti rozhodnúť dvakrát o tom istom
(ne bis in idem), je potom v záujme právnej istoty účastníkov právnych vzťahov nevyhnuté rešpektovať
predchádzajúce rozhodnutie a aktuálne konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania
zastaviť.

8. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa obnovy exekučného konania vedeného pod
sp. zn. 1Er/1016/2004, odvolací sú považuje za potrebné zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok v
ustanoveniach § 397 až § 398 taxatívne uvádza, voči ktorým právoplatným rozhodnutiam je možné
uplatniť žalobu o obnovu konania. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že medzi takéto rozhodnutia

nepatrí uznesenie vydané v exekučnom konaní. Nakoľko obnovu konania v danom prípade zákon
nepripúšťa, súd prvej inštancie správne žalobu v časti týkajúcej sa obnovy exekučného konania
vedeného pod sp. zn. 1Er/1016/2004 v súlade s § 413 ods. 1 písm. c) CSP odmietol.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

ako vecne správne potvrdil.

10. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).