Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816202444
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816202444.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Stredoslovenská
energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanému P. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E., t. č. na neznámom mieste,

o zaplatenie 645,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca
č. k. 3C/147/2016-58 zo dňa 07. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za návrh a náhradu trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby (druhý výrok) a vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 48,71 Eur (z toho 16,50 Eur z titulu zaplateného

súdneho poplatku a 32,21 Eur z titulu trov právneho zastúpenia) na účet advokáta žalobcu, v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa
07. 02. 2017 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 645,25 Eur s úrokom z omeškania

vo výške 5,5 % ročne zo sumy 171,37 Eur od 23. 07. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 3 Eur od 05. 03. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,- Eur od 23. 05. 2014
do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 30,85 Eur od 29. 05. 2014 do zaplatenia, vo výške
5,15 % ročne zo sumy 434,03 Eur od 19. 06. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3,-
Eur od 26.06.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Zároveň
rozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavrozsahuzaplatenéhosúdneho

poplatku za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (druhý výrok).
Taktiež rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 48,71 Eur
(z toho 16,50 Eur súdny poplatok a 32,21 Eur trovy právneho zastúpenia) na účet advokáta žalobcu v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).
1.2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa žalobou podanou
dňa 09. 05. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 645,25 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom

základe, že žalovaný mu nezaplatil cenu dodanej elektrickej energie.
1.3. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia týkajúceho sa trov konania prvoinštančný súd uviedol,
že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu a preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V zmysle uvedeného ustanovenia by žalobcovi patrila plná náhrada trov konania.
Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že
predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane rovnako formulované návrhy vskutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v podstate úkon prevzatia a prípravy
zastúpenia vo viacerých takto hromadne podaných veciach splýva do jedného. Vypracovanie takto
hromadne podaných žalôb spočíva v prepísaní niekoľkých údajov týkajúcich sa osoby žalovaného

a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve, výška žalovanej sumy, výška úroku z
omeškania a dátum omeškania) a je spravidla zabezpečené automatizovane softvérovými aplikáciami,
s čo najmenším podielom ľudskej práce. Poznamenal, že nie je dôvodné, aby v takýchto veciach
bola náhrada trov konania počítaná výlučne podľa § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t.j. za
každý úkon právnej služby samostatne, pričom z podobnej filozofie vychádza napr. ustanovenie § 14b

českej vyhlášky č. 177/1996 Sb. o odmenách advokátov, podľa ktorého odmena advokáta v podobných
prípadoch napr. vo veci s tarifnou hodnotou od 30.000,- Kč do 50.000,- Kč je stanovená paušálnou
sumou 500,- Kč za úkony právnej služby do podania návrhu (t.j. spravidla dva až tri úkony: prevzatie
zastúpenia, predžalobná výzva a podanie návrhu), za ktoré štandardná odmena podľa § 7 zmienenej
vyhlášky predstavuje pri tarifnej hodnote 50.000,- Kč sumu 6200,- Kč (pri dvoch úkonoch) resp. 9.300,-
Kč (pri troch úkonoch); reálny nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak predstavuje napr. len

5,5 - 8 % štandardnej odmeny advokáta resp. 1 - 1,66 % tarifnej hodnoty predmetu sporu. Tiež podľa
bodu 29 preambuly nariadenia ES č. 861/2007 by mal súd nariadiť, aby žalovaný bol povinný zaplatiť
iba trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa žalobca
nechal zastupovať advokátom, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné. Z
uvedených dôvodov preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za návrh a
náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, pričom takto priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia predstavuje 1/3 štandardnej odmeny advokáta (prevzatie zastúpenia, predžalobná
výzva, podanie žaloby). Priznaný nárok na náhradu trov konania zohľadňuje tiež skutočnosť, že vo
veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania a bez toho, aby žalobca okrem doručenia jedného

písomného podania adresovaného žalovanému (predžalobná výzva) a doručenia jedného písomného
podania adresovaného súdu (žaloba) akokoľvek inak využil právne služby svojho advokáta.
1.4. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol okrem nároku na
náhradu trov konania aj o výške trov. V tejto súvislosti poukázal na to, že odvolanie proti výroku o
náhrade trov konania je podľa § 357 písm. m) CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu

trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok
nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku
na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej
inštancie samostatným uznesením.
1.5. V súvislosti s priznanou náhradou trov konania prvoinštančný súd uviedol, že výška náhrady trov

konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatoku za návrh vo výške 38,50 Eur a z trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby 41,50 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), z paušálnej
náhrady nákladov v sume 8,58 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške 10,02
Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), teda náhrada trov právneho zastúpenia spolu predstavuje
sumu 60,10 Eur.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadol výroky o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v uvedených výrokoch zmenil a priznal mu náhradu trov konania v uplatňovanej výške.
2.2. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že si na základe žaloby zo dňa 14. 04. 2016 uplatnil

náhradu trov konania v celkovej výške 218,80 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 38,50 Eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby spolu vo výške 180,30
Eur (príprava a prevzatie zastupovania, písomné podanie protistrane - pokus o zmier, podanie žaloby).
Súd prvej inštancie mu však ako úspešnej strane sporu priznal trovy konania len vo výške 48,71 Eur
za zaplatený súdny poplatok a jeden úkon právnej služby. Zdôraznil, že výška zaplateného súdneho

poplatku predstavuje sumu 38,50 Eur a jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom k tomuto
úkonu právnej služby predstavuje sumu 60,10 Eur, spolu teda 98,60 Eur. Poznamenal, že mu nie je
zrejmé akou úvahou prvoinštančný súd z dospel k sume 48,71 Eur. Má za to, že daným rozhodnutím o
trovách právneho zastúpenia došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a
3 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zastáva

názor, že aplikácia § 257 CSP pripadá do úvahy len výnimočne, pričom súd nemá brať na zreteľ iba
majetkové a osobné pomery strán sporu, ale významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia musia
byť tiež okolnosti za akých bol nárok uplatnený na súde, postoj strán k veci, spôsob akým pristupovali v
priebehu konania k plneniu procesných povinností strany civilného sporového konania, prípadne akoumierou zavinenia prispeli k vzniku trov konania. K tvrdeniu prvoinštančného súdu, že v danej veci nešlo o
vec skutkovo a právne zložitú, ale išlo o tzv. formulárovú žalobu, kde sa mení len spotrebiteľ a prípadne
výška dlžnej sumy, uviedol, že podobnosť jednotlivých prípadov nemožno spájať s tým, že by zo strany

právneho zástupcu žalobcu nedochádzalo k príprave, prevzatiu, právnemu posúdeniu a rokovaniam o
každom jednotlivom prípade, ktorý má byť žalovaný na súde.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods.
1 CSP a contrario a rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výrokoch o
náhrade trov konania žalobcu (druhý a tretí výrok), podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.1. Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
5.2. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

6. Z vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že rozhodovanie o trovách
konania oproti doterajšej právnej úprave (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) prebieha v
dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania
a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania

súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú
výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O
nároku na náhradu trov rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 CSP a §
256 CSP) a uplatnením týchto zásad stanoví pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. Odvolací
súd zdôrazňuje, že zámerom predmetnej úpravy je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 262 ods.

2 CSP zverenie výpočtovej časti rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý v tejto veci vydá
samostatné uznesenie, pričom je voči tomuto uzneseniu prípustná sťažnosť, o ktorej bude v prípade jej
podania, rozhodovať sudca príslušného súdu a jeho rozhodnutie bude konečné.

7. Odvolací súd na základe uvedeného považuje za potrebné uviesť, že postup súdu prvej inštancie,

ktorým z dôvodu bližšie relevantným spôsobom nevyargumentovanej „hospodárnosti konania“ rozhodol
okrem nároku na náhradu trov konania aj o ich výške, nie je správny, nakoľko pri rozhodovaní o trovách
konania je potrebné dodržať vyššie uvedenú dvojfázovosť rozhodovania upravenú v § 262 ods. 1 a 2
CSP.

8. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok prvoinštančného súdu
vo výrokoch o trovách konania (druhý a tretí výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť a vec mu v
tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania

v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu.

10. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 3 CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).