Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207966
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116207966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. Q.,
nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, dieťa rodičov: matka - R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom O. - Y. A., P. XXX/XXX, právne zastúpená
advokátkou JUDr. Zdenkou Hruškovou, so sídlom O., R. X; otec - B. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom L., V.
XXXX/X, adresa na doručovanie O., A. V. XX, o zvýšenie výživného, na základe odvolania matky proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/97/2016-302 zo dňa 22.2.2017 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 1.4.2016 prispievať na

výživu maloletého J. zvýšeným výživným v sume 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

Vo zvyšnej časti návrh matky o zvýšenie výživného z a m i e t a .

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.4.2016 do 28.2.2017 v sume 297,22 eur p o v o ľ u j
e otcovisplácaťodprávoplatnostitohtorozsudkuvmesačnýchsplátkachpo10eurkrukámmatkyspolu

s bežným výživným. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/356/2007-25 zo dňa 24.6.2008 v časti
výživného na maloletého J..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť otcovi od 1.4.2016 prispievať na výživu
maloletého J. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím zmenil

predošlé rozhodnutie o výživnom (rozsudok tamojšieho súdu č.k. 15P/356/2007-25 zo dňa 24.6.2008);
vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Konštatoval, že od predchádzajúceho rozhodovania o výživnom
sa nepochybne zvýšili výdavky na strane maloletého v súvislosti so stravou, ošatením, „školou“ a
so záujmovou činnosťou. Pri určení/zvýšení výživného vychádzal z potenciality príjmu otca (a nie z
bezprostredne dosahovaného príjmu - minimálnej mzdy), a to zo mzdy, ktorú dosahoval u posledného
zamestnávateľa - 756 eur mesačne. Okresný súd prihliadol na to, že otec ukončil sám dotknutý
pracovný pomer dohodou a doplnil, že taktiež matka otca upovedomila o možnosti získať zamestnanie

v pracovných pozíciách s príjmom od 600 do 900 eur mesačne v hrubom.
2.Okresnýsúdzdôraznil,žeotcoviodpredošléhorozhodovaniaovýživnompribudlitriďalšievyživovacie
povinnosti k maloletým deťom. V danej súvislosti však uviedol, že otec si musí byť vedomý toho, že
výdavky maloletých budú neustále narastať, ich potreby sa budú zvyšovať a preto je nutné, aby „sizabezpečil čo najlepší príjem“. Zároveň konštatoval, že aj matka sa rozhodla mať ďalšie dieťa, pričom
jeho otec je ženatý. U otca okresný súd neprihliadol na výdavky, ktoré sa týkajú jeho pôžičiek, keďže ich
posúdil ako nie nevyhnutné a výživné má pred takýmito výdavkami prednosť. Okresný súd nevykonal

dôkaz výpisom hovorov od mobilného operátora za účelom zistenia, či sa otec zdržiaval v cudzine, lebo
takýmto dôkazom by neustálil príjem otca; navyše pri určení výživného vychádzal z potenciality príjmov
otca.
3. Vzhľadom na určenie výživného aj čiastočne spätne - od 1.4.2016 - otcovi vznikol nedoplatok na
zvýšenom výživnom v sume 187,22 eur (11 mesiacov x 17,02 eur ako rozdiel medzi zvýšeným výživným

100 eur a pôvodne určeným výživným 82,98 eur/2.500 Sk), ktorý okresný súd povolil otcovi splácať po
15 eur mesačne spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu (§ 52 CMP).

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho
zmeny tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletého J. mesačne sumou 200 eur. Zvýšenie

výživného iba o 17 eur označila za úplne minimálne, nezodpovedajúce už samotnému nárastu cien v
období od predošlej úpravy a fyzického rastu dieťaťa. Mala za to, že okresný súd nezohľadnil všetky
výdavky, ktoré sú spojené s výživou a výchovou maloletého J.; iba časť z nich je uvedená i v odôvodnení
rozsudku. Určené/zvýšené výživné - podľa odvolateľky - nepokryje ani len základné potreby dieťaťa, nie
to ešte výdavky súvisiace s aktivitami rozvíjajúcimi jeho osobnosť v širšom rozsahu.

5. Matka tvrdila, že otec sa vzdával príjmov, resp. majetkových hodnôt (osobitne v súvislosti
s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov - ďalej len BSM - s Ing. D. Y.). Za
nehodnoverné označila jeho výpovede o výške skutočných príjmov, keďže aj z otcom predložených
e-mailov je zrejmé, že môže dosahovať vyšší príjem. Hoci okresný súd poukázal na povinnosť otca
zabezpečiť výživu všetkých jeho maloletých detí v primeranom rozsahu, v konečnom dôsledku podporil

otcov ľahostajný prístup, lebo napadnutý rozsudok ho nebude motivovať k aktivite na dosiahnutie
vyššieho príjmu. Naopak, dochádza k neprimeranému prenášaniu zodpovednosti za pokrytie výdavkov
maloletého na matku.

6. Otec a kolízny opatrovník sa k obsahu odvolania nevyjadrili; kolízny opatrovník reagoval len na otázku

procesného postupu, keď súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §
66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) zmenil
rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na uplynutie doby - takmer 8 rokov - od predošlého rozhodovania o vyživovacej povinnosti
otca je zrejmé, že zákonom požadovaná zmena pomerov (§ 78 ods. 1 zák. o rodine citovaný v
napadnutom rozsudku) na strane maloletého nastala bezprostredne týmto plynutím času, t.j. fyzickým
rastom a psychickým vyspievaním maloletého J., čo so sebou prináša i zásadne rozdielne požiadavky

na krytie jeho odôvodnených potrieb. Je nepochybné, že potreby dieťaťa vo veku cca 3 rokov,
vrátane výdavkov na ich uspokojenie, sú diametrálne odlišné od potrieb dieťaťa vo veku 12 rokov.
Uvedené je známe konajúcim súdom z ich rozhodovacej činnosti a zároveň vyplýva zo všeobecne
známych skutočností (§ 186 ods. 1 CSP), preto nie je nevyhnutné dopodrobna dokladovať (a
nadväzne i vymedziť v písomnom odôvodnení súdneho rozhodnutia) každý jednotlivý výdavok spojený

so zabezpečením štandardných potrieb dieťaťa.
9. Je žiaduce pripomenúť, že aj keď zákon o rodine rozhodujúce kritéria určovania výživného
(odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby a možnosti a schopnosti výživou povinnej osoby)
definuje ako rovnocenné, z faktického hľadiska sú predsa len možnosti a schopnosti povinnej osoby
plniť výživné významnejšie. Inými slovami, pokiaľ schopnosti a možnosti povinnej osoby sú limitované,

resp. objektívne obmedzené, odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby (hoci aj reálne dané a
nespochybňované) nemôžu samy o sebe podmieniť inú (vyššiu) výšku výživného, než zodpovedá
schopnostiam a možnostiam výživou povinnej osoby.

10. Zásadná zmena pomerov nastala i na strane výživou povinnej osoby (v súdenej veci otca). Kým

v období predošlej úpravy výživného (jún 2008) mal vyživovaciu povinnosť výlučne k maloletému J.,
aktuálne má otec vyživovaciu povinnosť k štyrom maloletým deťom (okrem J. k Z., nar. XX.XX.XXXX, D.,
nar. X.X.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX). Hoci okresný súd náležite zdôraznil, že pokiaľ sa otec rozhodol
mať viacero potomkov, je jeho povinnosťou vynakladať zvýšené úsilie na získanie dostatočného príjmu,rovnako náležite pri určení výšky (zvýšeného) výživného tento objektívny stav - existenciu ďalších troch
vyživovacích povinností k maloletým deťom - zohľadnil.

11. Okresný súd taktiež vecne správne v otázke príjmov otca vychádzal z potenciality na jeho strane.
Nielen vzhľadom na príjem otca v pracovnom pomere v roku 2015 (k ukončeniu, resp. nepredĺženiu
ktorého v nemalej miere prispel sám otec), ale tiež s prihliadnutím na pracovné skúsenosti a zručnosti
otca, či celkový aktuálny stav na trhu práce by bolo úplne neakceptovateľné prihliadať len na reálne
vykazovanú minimálnu mzdu otca v jeho terajšom zamestnaní. Potenciálny príjem otca sa tak pohybuje

okolo úrovne 800 eur mesačne. Táto úroveň rešpektuje i vyjadrenia matky ohľadne možných príjmov u
zamestnávateľov, voľné pracovné miesta u ktorých dávala do pozornosti otca.

12. Matka čiastočne dôvodne vytýkala okresnému súdu, že nezaujal konkrétnejší postoj k spôsobu,
akým otec vyporiadal BSM s bývalou manželkou Ing. D. Y.. Z vyjadrenia samotného otca pritom vyplýva,
že pri vyporiadaní spoločného majetku nezískal fakticky žiadne veci alebo práva významnejšej hodnoty,

na druhej strane uznal voči menovanej dlh vo výške 21.320 eur. Nakoľko však okresný súd s odkazom
na § 62 ods. 5 zákona o rodine (taktiež citovaný v napadnutom rozhodnutí) neprihliadol tak na dotknutý
dlh, ako ani na ďalšie dlhové zaťaženie otca, uvedené nepredstavuje zásadnejší nedostatok. Osobitne,
ak otec akceptovateľne vysvetlil okolnosti predaja bytu nadobudnutého počas manželstva s Ing. D. Y.,
vrátane prevodu súvisiacej ťarchy na byt vo vlastníctve otca menovanej.

13. Napriek doteraz konštatovanému krajský súd dospel k záveru, že je namieste čiastočne zmeniť
napadnutý rozsudok. Vyššie vymedzený potenciálny príjem otca umožňuje zvýšenie výživného - aj pri
existencii ďalších troch kvalitatívne rovnocenných vyživovacích povinností - na sumu 110 eur mesačne;
vo zvyšnej časti (nad 110 eur a do matkou požadovanej sumy 200 eur) návrh zamietol. Na strane

maloletého J. v tomto smere odvolací súd zohľadnil najmä výdavky spojené s celkovo prospešným
rozvojom osobnosti dieťaťa (športové aktivity; hudobný a výtvarný krúžok).
14. Matkou požadované zvýšenie výživného nebolo dôvodné. Hoci od predchádzajúceho určenia
výživného uplynulo cca 8 rokov, maloletý J. je „len“ žiakom základnej školy, ktorú navštevuje v susediacej
obci, resp. mestskej časti. Zároveň jeho zdravotný stav je dobrý, nevyžadujúci si osobitne odlišné

(v zmysle vyššie) výdavky oproti štandardným výdavkom tohto druhu na deti v jeho veku. Zvýšenie
výživného - pri zohľadnení zmeny vykonanej krajským súdom - predstavuje tretinový nárast výživného,
čo je rozhodne nemalá kvantitatívna zmena.

15. V nadväznosti na zmenu v rozsahu bežného výživného krajský súd zmenil i súvisiaci výrok o

nedoplatku na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.4.2016 do 28.2.2017, ktorý činí 297,22 eur (11
mesiacov krát rozdiel medzi zvýšeným výživným 110 eur mesačne a doteraz určeným výživným 82,98
eur mesačne). Tento nedoplatok odvolací súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu
s bežným výživným v sume 10 eur mesačne. Predmetná výška splátky je v možnostiach otca a v
primeranom časovom horizonte umožní vyrovnať dotknutý dlh, pričom postupné splácanie nedoplatku

na zvýšenom výživnom neohrozí ani bezprostredné zabezpečovanie potrieb maloletého J., ktoré
prioritne pokrýva matka tak osobnou starostlivosťou, ako aj nevyhnutnými finančnými plneniami.
16. Splatnosť prvej splátky sa odvíja od právoplatnosti tohto rozsudku odvolacieho súdu. To znamená,
že pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť od 16. dňa v mesiaci vyššie, potom prvá splátka
zameškanéhozvýšenéhovýživnéhobudesplatná(až)vnasledujúcommesiaci.Akrozsudoknadobudne

právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, je otec povinný prvú splátku zaplatiť ešte v danom kalendárnom
mesiaci. Zároveň v prípade omeškania čo i len s plnením jednej splátky sa stáva splatným celý (v
dotknutom čase aktuálny) dlh.

17. Samostatným výrokom krajský súd vyslovil, že týmto rozsudkom sa v dotknutej časti mení

predchádzajúce rozhodnutie o výživnom otca na maloletého J. - rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
15P/356/2007-25 zo dňa 24.6.2008.
18. V zmysle § 52 CMP (čiastočne v spojení s 396 ods. 1 CSP) o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.