Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/506/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217376
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315217376.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom 852 01 Bratislava, Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, zast.
Advokátskou kanceláriou Čulman, s.r.o., so sídlom 851 06 Bratislava, Lietavská 3, IČO: 46 849 793,
proti žalovanej: Q. Q., rod. Č., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - Z., G. XXXX/XX, zast. JAVOR
- TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 831 04 Bratislava, Stará Vajnorská cesta 371, IČO:
36 264 750, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Darovacia zmluva zo dňa 15. 1. 2015 uzatvorená medzi T.. M. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Š., G. XXXX/XX, ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Okresným

úradom Š., katastrálny odbor, a ktorou darca daroval obdarovanej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1 -ina, na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci Š., katastrálne územie Š., ktoré sú zapísané na
LV číslo XXX vedenom Okresným úradom Š., katastrálny odbor, ako rodinný dom so súpisným číslom
XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X, parcela registra "R." číslo XXXX/X zastavané plochy a
nádvoriaovýmere372m2,parcelaregistra"R."čísloXXXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere135
m2, parcela registra "R." číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcela registra
"R." číslo XXXX záhrady o výmere 392 m2, je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20. 7. 2015 sa žalobca domáhal určenia, že Darovacia zmluva zo dňa 15. 1. 2015
uzatvorená medzi T.. M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š., G. XXXX/XX, ako darcom a žalovanou ako
obdarovanou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Š., katastrálny odbor, a ktorou darca daroval
obdarovanej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 -ina, na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci Š.,
katastrálne územie Š., ktoré sú zapísané na LV číslo XXX vedenom Okresným úradom Š., katastrálny

odbor, ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X, parcela registra
"R." číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, parcela registra "R." číslo XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, parcela registra "R." číslo XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 24 m2, parcela registra "R." číslo XXXX záhrady o výmere 392 m2, je voči žalobcovi
právne neúčinná.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil s poukazom na § 42a ods. 1 a ods. 3 písm. a/ OZ tým, že Zmenkovým

platobným rozkazom zo dňa 5. 9. 2013 vydaným Okresným súdom Bratislava V, č. k. 5Zm/900/2013-16
(ďalej len ako „zmenkový platobný rozkaz“) bol T.. M. Q. (dlžník) zaviazaný uhradiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne s odporcom v 1. rade a odporcom v 3. rade zmenkovú sumu vo výške 11 829,88 eura
spolu so 6 % - ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 18. 3. 2013 až do zaplatenia, zmenkovúodmenu vo výške 39,43 eura, aj náhradu trov konania vo výške 1419,88 eura, ktorá pozostáva z náhrady
za zaplatený súdny poplatok vo výške 712,- eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 707,88
eura. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči dlžníkovi dňom 23.

9. 2013. Nakoľko dlžník, ani spoludlžníci neuhradili pohľadávku žalobcu zo zmenkového platobného
rozkazu, žalobca podal Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23. 7. 2014 na Exekútorský
úrad Košice, JUDr. Denisa Regináčová Mihalová, Moyzesova 34, 040 01 Košice. Exekučné konanie
je vedené na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX-795/2014. Súdna exekútorka vydala Upovedomenie
o začatí exekúcie dňa 28. 10. 2014. Do dnešného dňa súdna exekútorka vymohla od dlžníka, resp.

spoludlžníkov len sumu vo výške 114,- eur. Dňa 14. 5. 2015 sa žalobca dozvedel, že hoci mu dlžník
jeho pohľadávku v celom rozsahu neuhradil, uzatvoril ako darca dňa XX. X. XXXX so žalovanou ako
obdarovanou darovaciu zmluvu. Na základe Darovacej zmluvy uzavretej medzi T.. M. Q. ako darcom
a žalovanou ako obdarovanou sa zmenšil majetok T.. M. Q. ako dlžníka žalobcu v takom rozsahu, že
došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči T.. M. Q., čím boli naplnené zákonom stanovené
predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu žalobcom podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Naliehavý právny záujem na vydaní rozhodnutia o určení právnej neúčinnosti právneho úkonu vidí
žalobca v tom, že jedine na základe takéhoto rozhodnutia súdu bude žalobcovi umožnené domáhať
uspokojenia jeho pohľadávky voči Ing Mariánovi Antalovi z toho, čo odporovaným právnym úkonom
ušlo z majetku dlžníka žalobcu.

3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomne dňa 27. 11. 2015. Uviedla, že o prebiehajúcej exekúcii svojho
syna, T.. M. Q., nemala žiadnu vedomosť. V súčasnosti už ani nežijú v spoločnej domácnosti, keď tento
býva so svojou manželkou a deťmi. Predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti mal ako dedičstvo
po jej manželovi (po svojom otcovi) od roku 1999. O podnikaní svojho syna i jeho prípadných záväzkoch
nemá vedomosť. V uvedenom dome žije sama. Po celý čas až do uzatvorenia napádanej darovacej

zmluvy, t. j. do 15. 1. 2015 neprišlo k obmedzeniu nakladania so spoluvlastníckym podielom, resp. na
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nebolo súdnou exekútorkou zriadené exekučné záložné právo
podľa § 157 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., hoci z k žalobe priloženého návrhu na vykonanie exekúcie
vyplýva, že žalobca výslovne (čl. IV) navrhoval zriadenie exekučného záložného práva. Ďalej poukázala
na znenie článku IV. darovacej zmluvy, podľa ktorého darca výslovne prehlásil, že zmluvná voľnosť

nie je ničím obmedzená, že je oprávnený nakladať s predmetom daru v plnom rozsahu, že neexistujú
žiadne rozhodnutia súdov alebo iných orgánov, ktoré by to obmedzovali, alebo mohli obmedzovať
alebo ohrozovať jeho vlastnícke právo akýmkoľvek spôsobom, alebo ktoré by obmedzovali alebo mohli
obmedzovať jeho právo nakladať s predmetom daru. Darca prehlásil, že nemá vedomosť o tom, že
by si mohla tretia osoba uplatňovať akékoľvek právo z akéhokoľvek titulu predmetu daru a že na ňom

neviaznu žiadne vecné bremená, dlhy, ťarchy, nájomné či iné práva tretích osôb. Uviedla, že nemala
žiadnu vedomosť, že jej syn má dlh, o ktorom sa dozvedela až z podanej žaloby. Nemohla vedieť o tom,
že by mohlo byť uspokojenie dlhu žalobcu týmto úkonom zmarené, keď poukázala na to, že napriek
žalobcovmu návrhu (ako vyplýva zo žaloby) neprišlo k zápisu exekučného záložného práva na list
vlastníctva. Nemohla žiadnym spôsobom preto predpokladať, že týmto úkonom môže byť uspokojenie

pohľadávky žalobcu zmarené. Je toho názoru, že pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy vyvinula
náležitú starostlivosť a objektívne sa nemala ako dozvedieť o dlhu svojho syna, ako ani o tom, že by
týmto úkonom mohol žalobcu ukrátiť.

4. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

5. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom

nadodržiavaniezásadykontradiktórnostikonaniaarovnostistrán)stranunapreukázaniesvojichtvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

8. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS

97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmenkový platobný
rozkaz zo dňa 5. 9. 2013 vydaný Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 5Zm/900/2013, Návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23. 7. 2014, Darovacia zmluva, list vlastníctva č. XXX a
XXX, Rozhodnutie OÚ Šaľa, odbor katastrálny z 22. 1. 2015, oznámenie o stave exekučného konania
z 9. 8. 2016, Rozhodcovské uznesenie z 8. 12. 2014 pod č. k. R 98/2014, vypočul žalovanú a svedka
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. K uzatvoreniu darovacej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX došlo tak, ako to žalobca popísal vo svojej
žalobe. Na základe Rozhodnutie Okresného úradu Š., odbor katastrálny z 22. 1. 2015 bol povolený vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovanej; darca daroval obdarovanej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1 -ina, na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci Š., katastrálne územie Š., ktoré sú zapísané na
LV číslo XXX vedenom Okresným úradom Š., katastrálny odbor, ako rodinný dom so súpisným číslom

XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X, parcela registra "R." číslo XXXX/X zastavané plochy a
nádvoriaovýmere372m2,parcelaregistra"R."čísloXXXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere135
m2, parcela registra "R." číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, parcela registra
"R." číslo XXXX záhrady o výmere 392 m2. Právne účinky vkladu nastali 22. 1. 2015.

11. Zodpovedá skutočnosti, že v čl. IV darovacej zmluvy darca (syn žalovanej) prehlásil, že jeho
zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, že je oprávnený nakladať s predmetom daru v plnom rozsahu,
že neexistujú žiadne rozhodnutia súdov alebo iných orgánov, ktoré by to obmedzovali, alebo mohli
obmedzovať alebo ohrozovať jeho vlastnícke právo akýmkoľvek spôsobom, alebo ktoré by obmedzovali
alebo mohli obmedzovať jeho právo nakladať s predmetom daru. Darca prehlásil, že nemá vedomosť o

tom, že by si mohla tretia osoba uplatňovať akékoľvek právo z akéhokoľvek titulu predmetu daru a že
na ňom neviaznu žiadne vecné bremená, dlhy, ťarchy, nájomné či iné práva tretích osôb.

12. Zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 5. 9. 2013 vydaným Okresným súdom Bratislava V, č.
k. 5Zm/900/2013-16 (ďalej len ako „zmenkový platobný rozkaz“), právoplatným voči T.. M. Q. (dlžník)

dňa 23. 9. 2013, bol dlžník zaviazaný uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne s odporcom v 1. rade a
odporcom v 3. rade zmenkovú sumu vo výške 11 829,88 eura spolu so 6 % - ným ročným úrokom zo
zmenkovej sumy od 18. 3. 2013 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 39,43 eura, aj náhradu
trov konania.13. Dlžník si svoju povinnosť nesplnil a preto žalobca podal dňa 23. 7. 2014 návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie tak, ako to popísal v žalobe.

14. Pôvodným veriteľom bola spoločnosť VB Leasing SK, s.r.o., avšak Zmluvou o zlúčení N 36/2016, Nz
19511/2016, NCRls 20078/2016 zo dňa 1. 6. 2016 táto zanikla ku dňu 1. 7. 2016 zlúčením a právnym
nástupcom je od tohto dňa žalobca - ČSOB Leasing, a.s., so sídlom 852 01 Bratislava, Panónska cesta
11, IČO: 35 704 713.

15. Dňa 28. 10. 2014 exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu
- Zmenkového platobného rozkazu zo dňa 5. 9. 2013 vydaný Okresným súdom Bratislava V, sp. zn.
5Zm/900/2013, ktoré si dlžník prevzal dňa 21. 1. 2015 (správa exekútorky zo dňa 9. 8. 2016 str. 2).

16. Z LV č. XXX vedeným Okresným úradom Š., katastrálny odbor, pre obec Š., katastrálne územie

Šaľa, súd zistil, že žalovaná je spoluvlastníčkou 3 - ín na ňom zapísaných nehnuteľností a M. Q. je
spoluvlastníčkou 1 - iny.

17. Z LV č. XXX vedeným Okresným úradom Š., katastrálny odbor, pre obec Ž., katastrálne územie Ž.,
súd zistil, že syn žalovanej T.. M. Q., je spoluvlastníkom 1/16 - iny na ňom zapísaných nehnuteľností

(parc. reg. „R.“ č. XXXX/X a XXXX/X orná pôda o výmere 376 m2 a 379 m2). V časti C na LV je zapísaný
až pod por. č. 7 exekútorský príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, pričom
voči synovi žalovanej je vedených niekoľko exekúcií.

18. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa 5. 5. 2016 súd zistil, že so svojím synom sa o jeho dlhoch

nikdy nerozprávala. Ich rodinné vzťahy sú veľmi dobré, navštevujú sa, riadne spolu komunikujú. Doma
sa však o pracovných veciach nerozprávajú, bavia sa len o súkromných záležitostiach. Žalovaná od
syna nikdy nezisťovala, či má nejaké dlhy, voči komu a v akej výške.

19. Z výpovede svedka T.. M. Q., syna žalovanej, na pojednávaní konanom dňa 27. 6. 2017, súd zistil,

že zodpovedá pravde, že žalovanú nikdy neinformoval o svojich dlhoch, pretože jednak sa nezaujímala
o jeho podnikateľské aktivity a jednak mala zdravotné problémy a nechcel jej priťažiť. Doma sa o práci
nerozprávajú.

20. Zo správy o stave exekúcie zo dňa 9. 8. 2016 vydanej exekútorkou súd zistil, že exekučné konanie

sa začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 25. 7. 2014. Okresný súd Bratislava III vydal
poverenie dňa 6. 10. 2014, exekútorskému úradu bolo doručené dňa 23. 10. 2014. Ku dňu 22. 1. 2015
v exekučnom konaní boli vykonané nasledujúce zisťovania majetku: Sociálna poisťovňa (zisťované či
je povinný poberateľom mzdy, dôchodku, prípadne iného postihnuteľného príjmu) - negatívna odpoveď;
katastrálny portál - povinný bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX; ISEB -

Informačnýsystémexekučnýchblokácií(zisťované,čipovinnýjevlastníkomalebodržiteľommotorového
vozidla) - povinný nebol vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla; elektronická súčinnosť banky
(zisťované účty povinného) - u povinného bol zistený účet v Tatra banke, a.s., na ktorom sa však
nenachádzalo dostatok finančných prostriedkov. Stav exekúcie ku dňu vyhotovenia správy o stave
exekúcie: povinný sa zamestnal v spoločnosti TOMRA STAV, s.r.o.; povinný je v súčasnosti zapísaný

ako vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX; povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového
vozidla; u povinného bol zistený účet v Tatra banke, a .s., na ktorom sa však nenachádza dostatok
finančných prostriedkov (na účte sa ku dňu 5. 8. 2016 nachádzajú finančné prostriedky vo výške 15,82
eura) a na ktorom je blokovaných 95 278,26 eura, čo značí, že pohľadávky z exekúcií voči povinnému
sú vo výške 95 278,26 eura. Od povinného M. Q. eviduje ex. úrad úhradu zo dňa 24. 3. 2015, z ktorej

bola v prospech oprávneného poukázaná suma vo výške 114,- eur. Ku dňu vypracovania správy (9.
8. 2016) vymáhaný nárok predstavuje sumu vo výške 15 579,04 eura, trovy oprávneného na účelné
vymáhanie nároku sumu vo výške 380,37 eura a predbežné trovy súdneho exekútora sumu vo výške
4 521,01 eura. V predmetnom exekučnom konaní bolo Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor ex.
Úradu oznámené, že povinný previedol svoj podiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX darovacou

zmluvou na Q. Q., rod. Č., a to darovacou zmluvou zo dňa XX. X. XXXX.

21. Podľa § 42 a ods. 1, 2 a 3 písm. a/ OZ, účinný k dátumu uzatvorenia zmluvy, (1) Veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jehovymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť

svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117).

Podľa § 42b ods. 1, 2 a 4 OZ, (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

22. Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania
súdu voči dlžníkovi pohľadávku (akúkoľvek, teda bez ohľadu na to, či je splatná, nesplatná, budúca,

vymáhateľná), pričom nie je predpokladom odporovateľnosti existencia vymáhateľnej pohľadávky alebo
splatnej pohľadávky, pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľa a
teda postačuje, aby veriteľ sledoval úmysel ukrátiť akúkoľvek pohľadávku veriteľa. Pasívne legitimovaná
na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takého úkonu mala prospech, a teda aj osoby,
v prospech ktorých sa právny úkon urobil. Ako pasívne legitimovaný neprichádza do úvahy dlžník;

ten môže prípadne vystupovať ako vedľajší účastník v spore na strane žalovaného. Právny inštitút
odporovateľnostislúžinazabezpečenieobčianskoprávnejochranyveriteľapredtakýmiprávnymiúkonmi
jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť
jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa (in
frauden creditoris). Ide o právne úkony, ktorými dlžník (fyzická alebo právnická osoba) zmenšuje svoj

majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej
pohľadávky. Pokiaľ by teda dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho
zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky,
nebolo by dôvodu na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Veriteľ preto musí v konaní
pred súdom preukázať, že odporovateľným právnym úkonom (jednostranným či dvojstranným) dlžník

kvalifikovane zmenšil svoj majetok. Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút a znamená, že
veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony,
pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi (žalobcovi) právne
neúčinné. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex
tunc, vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným. Lehota troch rokov,

v ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka, je hmotnoprávnou lehotou, v ktorej musí
byť žaloba uplatnená na súde (nestačí ju napr. podať na pošte). Súd na uplynutie tejto lehoty prihliada z
úradnej povinnosti, pretože ide o lehotu prepadnú (prekluzívnu). Táto lehota začína plynúť od vykonania
právnehoúkonu.Priprávnychúkonoch,podľaktorýchprávavznikajúvkladomdokatastranehnuteľností,
možno považovať za dlžníkom vykonaný právny úkon, t. j. za právny úkon, ku ktorému došlo medzi

dlžníkom a osobami jemu blízkymi, len taký právny úkon, podľa ktorého bolo na základe právoplatného
rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho povolení vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročná
lehota pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka preto v týchto prípadoch začína plynúť
dňom, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností (v danom prípade je to deň 22.
1. 2015) a uplynula by dňom 22. 1. 2018. Ustanovenie § 42a ods. 3 OZ umožňuje veriteľovi, aby za

výhodnejších podmienok odporoval právnemu úkonu. V týchto prípadoch preukázanie úmyslu dlžníka
cum animo fraudandi nie je podmienkou odporovateľnosti; úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť
blízkychosôb(ods.3písm.a/)sapredpokladá(prezumuje).Pretodruhážalovanástranamusípreukázať
(na nej je dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej
starostlivosti. Pokiaľ to druhá strana v konaní pred súdom nepreukáže, odporovacia žaloba je úspešná.

V tom spočíva vyššie spomenutá výhoda veriteľa, odôvodnená vzťahom dlžníka k osobám v citovanom
ustanovení vymenovaným. Tento právny názor potvrdil napr. aj Krajský súd v Trnave (uznesenie pod č.
k. 23Co/184/2011 - 142 zo dňa 24. 9. 2012).23. Osoba dlžníkovi blízka (podľa § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade (príbuzní
v priamom rade sú príbuznými bez obmedzenia, t. j. príbuznými sú všetci predkovia a potomkovia),
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe

navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu)
sa môže ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovaným
právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula „starostlivosť“,
aby poznala tento dlžníkov úmysel a išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej starostlivosti
predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na

obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol
v dobe odporovaného právneho úkonu, z ich výsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela).

24. Vzhľadom na výsluch žalovanej a svedka - jej syna súd mal za jednoznačne stanovená, že žalovaná
nevyvinula žiadnu snahu zistiť dlhy svojho syna, nevyvinula náležitú starostlivosť, nakoľko sa žiadnym
spôsobom neinformovala o situácii svojho syna. Len prečítaním listu vlastníctva č. 943 by zistila, že

voči jej synovi sú vedené viaceré exekúcie, teda mala objektívne možnosť zistiť dlhy syna. Navyše súd
neuveril vyjadreniu žalovanej, že nevedela o dlhoch syna, nakoľko sama uviedla, že ich rodinné vzťahy
sú dobré, komunikujú spolu, preto je neuveriteľné a nepredstaviteľné, že by syn matku neinformoval o
jeho finančných problémoch. Žalovaná tak neuniesla bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu podľa §
150 CSP. Ako súd uviedol vyššie, žalovaná náležite nevenovala pozornosť danej veci, neoverovala si

podstatné skutočnosti.

25. Právne následky z odporovateľného právneho úkonu zostávajú v zásade zachované medzi
subjektami záväzkového právneho vzťahu, ktorý z takého právneho úkonu vznikol. Ten, kto na základe
takého právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy, keď veriteľ

právnemu úkonu úspešne odporoval. Neúčinnosť tohto právneho úkonu voči úspešnému veriteľovi sa
prejaví tak, že ten môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr. nariadenie
výkonu rozhodnutia predajom tejto veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva nebolo došlo (ako by vec
bola naďalej vo vlastníctve dlžníka). Z celkovej úpravy odporovateľnosti právnym úkonom, najmä však
z dikcie ustanovenia § 42a ods. 1 OZ, jednoznačne vyplýva, že táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi.

26. Súd ďalej zisťoval kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka vzťahujúce sa na obdobie k 22. 1.
2015 (kedy nastali účinky vkladu). Z listinných dôkazov ako sú uvedené vyššie súd zistil, že k tomu dňu
nedisponoval dlžník iným hodnotným majetkom ako nehnuteľnosti na LV č. XXX. Dlžník vlastnil ešte
pozemky(LVč.XXX),avšakktýmtobolozriadenépodpor.č.7 exekučnézáložnéprávo,zpredajatýchto

pozemkov už nie je možné uhradiť pohľadávku veriteľa vzhľadom na predchádzajúcich 6 veriteľov, resp,.
6 pohľadávok, ktoré je potrebné uhradiť pred pohľadávkou žalobcu (dlžník má pohľadávky vo výške 95
278,26 eura a vzhľadom na výmeru a umiestnenie pozemkov ich cena zďaleka nebude postačovať na
úhradu pohľadávok v tejto výške).

27. Za kvalifikované zmenšenie majetku súd považuje práve uzatvorenie darovacej zmluvy, ktorá je
uvedená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Darovaním nehnuteľností žalovanej dlžník tak znemožnil,
aby sa žalobca v exekúcii domáhala predaja nehnuteľností a uspokojenia svojej pohľadávky.

28. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia a žalobe v celom

rozsahu vyhovel.

29. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Žalobca bol v

konaní plne úspešný, má nárok na náhradu všetkých, účelne vynaložených trov konania, preto mu ich
náhradu súd priznal vo výške 100 %. O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.