Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816203802
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816203802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna

a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., IČO: 31 575 951, sídlo Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: U. V., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX L. XX, o zaplatenie 792,68 € s prísl., na odvolanie žalobcu zo dňa 09.
09. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3Csp/17/2016-69 zo dňa 28. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému boli na splatenie dlhu povolené mesačné
splátky v sume 200 €, p o t v r d z u j e v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 792,68 € a
náhradu trov konania vo výške 19,24 € (súdny poplatok), a to všetko v splátkach po 200 €, pričom prvá

splátka bude splatná do posledného dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po právoplatnosti rozsudku a ďalšie
vždy do posledného dňa toho či onoho nasledujúceho mesiaca a to pod stratou výhody splátok.

II. Výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, potvrdzuje.

III. Vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

IV. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených
nákladov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Procesný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 792,68 € a náhradu trov konania vo
výške 19,24 € (súdny poplatok), všetko v mesačných splátkach vo výške 200 € splatných vždy do
posledného dňa v mesiaci počnúc od 31. 03. 2017 do zaplatenia, pod stratou výhody splátok v prípade
nezaplatenia jednej splátky riadne a včas. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol:

„1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 14.07.2016, domáhal proti žalovanému zaplatenia 792,68 Eur s
úrokom vo výške 28 % ročne od 26.08.2015 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že žalovaný
uzatvoril so žalobcom dňa 22.04.2013 zmluvu, na základe ktorej žalobca viedol pre žalovaného
účet č. 1786778002. Uzatvorená zmluva sa spravovala obchodnými podmienkami banky, žalobca
bol oprávnený účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa sadzobníka. Žalovaný sa dostal na účte do
nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, preto žalobca jeho účet
uzatvoril. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úroky

a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2.Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní vo veci žalovaný uviedol,
že si je vedomý svojho dlhu, kým pracoval, záväzky si splácal, teraz sa znova zamestnal a chcel byzaplatiť žalobcovi dlh v splátkach po 200,- Eur mesačne, lebo má ešte dlh aj z ďalšej pôžičky od žalobcu.
Prvú splátku by zaplatil do konca mesiaca marec 2017.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb č. l. 3, všeobecné obchodné podmienky č. l. 4 (ďalej len „VOP“), sadzobník poplatkov
č. l. 9, výpis z účtu č. l. 13 a 35-49, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.04.2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal viesť pre žalovaného bežný účet č.
1786778002 v mene Eur, žalovanému bola vydaná platobná karta, dohodnuté bolo poskytovanie
služieb elektronického bankovníctva. Za poskytovanie služieb bol žalobca oprávnený účtovať poplatky
podľa sadzobníka poplatkov (článok IV. bod 1.) a súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky
(článok IV. bod 4.). Podľa bodu 3.11.5 VOP, žalobca môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte, ak
žalovaný podstatne poručí zmluvné povinnosti, pričom za podstatné porušenie povinností sa považuje aj

nepovolené prečerpanie na bežnom účte a žalovaný v lehote stanovenej bankou nevyrovnal nepovolené
prečerpanie. Podľa bodu 3.12 VOP, po dobu nepovoleného prečerpania je žalovaný povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok. Podľa bodu 8.8 VOP z poskytnutých peňažných prostriedkov musí klient platiť
úroky, pričom úroky sa platia za obdobie kalendárneho mesiaca vždy v posledný deň mesiaca odpísaním
z bežného účtu žalovaného. Podľa bodu 8.12 VOP vyčerpané a nevrátené prostriedky sa považujú za

nepovolené prečerpanie, s čím je spojená povinnosť platiť úrok. Podľa výpisu z účtu ku dňu 25.08.2015,
kedy bol účet žalovaného uzatvorený, žalobca evidoval výšku dlhu žalovaného na tomto účte 792,68
Eur, ktorá je výsledkom súčtu kreditných a debetných operácií na účte žalovaného, pričom jediné vklady
na tomto účte boli urobené v mesiaci august 2013. Žiadne ustanovenie zmluvy, VOP ani sadzobníka
neobsahuje dojednanie o výške úroku pre nepovolené prečerpanie, ktorý je žalobcom uplatnený vo

výške 28 % ročne.

5.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

6.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
dňa 22.04.2013 zmluva označená ako zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, ktorej súčasťou je aj dojednanie zmluvy o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal viesť pre žalovaného bežný účet č. 1786778002 v
mene Eur. Na základe tejto zmluvy žalobca pre žalovaného viedol bežný účet, pričom podľa výpisu z

účtu ku dňu 25.08.2015, kedy bol účet žalovaného uzatvorený, žalobca evidoval výšku dlhu žalovaného
na tomto účte 792,68 Eur, ktorá je výsledkom súčtu kreditných a debetných operácií na účte žalovaného.
Žalovaný tento dlh žalobcovi nezaplatil, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť dlžnú sumu 792,68 Eur.

7.Pokiaľ sa žalobca domáhal aj zaplatenia úroku vo výške 28 % ročne, zo žalobcom predložených

listinných dôkazov nevyplýva, že by úrok v takejto výške bol medzi účastníkmi konania dohodnutý
v zmluve, VOP alebo sadzobníku. Zo zmluvných dokumentov plynie iba to, že žalobca by mal mať
v prípade nepovoleného prečerpania nárok na zaplatenie úroku, výška tohto úroku však v žiadnom
zmluvnom dokumente uvedená nie je. Žalobca nemôže voči žalovanému uplatňovať nárok na zaplatenieúroku, ktorého výška dohodnutá nebola, preto súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne
zo sumy 792,68 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

8.Predmetom konania na základe žaloby žalobcu bolo zaplatenie istiny 792,68 Eur s úrokom 28 %
ročne od 26.08.2015 do zaplatenia, ktorého výška ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje 335,66 Eur.
Hodnota predmetu konania ku dňu rozhodnutia súdu vo veci tak predstavuje 1.128,34 Eur. Žalobca tak
bol v konaní úspešný v rozsahu 70,25 % (792,68 Eur ku 335,66 Eur) a čistý procesný úspech žalobcu
predstavuje 40,5 %. O nároku žalobcu na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1

CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu 40,5 %.

9.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov
konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m)
CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o

výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku
na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške
náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením. Výška náhrady trov
konania žalobcu predstavuje pomernú časť zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 47,50 Eur
v rozsahu 40,5 % t.j. sumu 19,24 Eur.

10. O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP tak, že na návrh žalovaného
povolil súd žalovanému splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur splatných vždy
do posledného dňa v mesiaci počnúc od 31.03.2017 do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade
nezaplatenia jednej splátky riadne a včas. Žalobca takýmto určením splatnosti dlhu žalovanej nebude

neprimerane dotknutý na svojich právach, pretože takto bude pohľadávka zaplatená v priebehu štyroch
mesiacov a v prípade omeškania žalovaného so zaplatením jednej splátky stane sa splatným celý dlh
žalovaného“.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Odvolanie podával proti zamietajúcej

časti rozsudku a zároveň proti priznaniu možnosti splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných
splátkach.

4. Žalobca prejavil nesúhlas so záverom súdu, že úrok vo výške 28 % ročne nebol so žalobcom zmluvne
dohodnutýapretožalobcovitentonároknepriznal.Zákonoplatobnýchslužbáchvýslovneneustanovuje,

že poplatky za poskytovanie platobných služieb a úroky musia byť individuálne dojednané. V zmysle
VOP je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. V bode 25.4 VOP sú uvedené
dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, takže nie je naplnená podmienka neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Výška úrokovej sadzby je súčasťou vývesky úrokových sadzieb, ktorá je v zmysle
vyššie uvedeného súčasťou zmluvy o poskytovaní bankových služieb. Ani zákon č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom
dokumente. Dôvod na nepriznanie úrokov preto nie je daný.

5.Pokiaľžalovanémusúd povolilsplácaťdlhvmesačnýchsplátkachpo200€mesačne,vyslovilžalobca
názor,žesúdprirozhodnutíotejtovecinepostupovalpodľaplatnejprávnejúpravy.Ust.§232ods.3CSP

uvádza: „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu“.

6. Zároveň má žalobca za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného
uhradiť dlžnú pohľadávku. Okresný súd sa nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, ale svoje

zisteniaobmedzilvýlučnenaskutočnosť,žežalobcatakýmtourčenímsplatnostidlhunebudenepríjemne
dotknutý na svojich právach.

7. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu

do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznať náhradu trov konania a náhradu
trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

8. Vyjadrenie podané nebolo.9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Následne v napadnutých častiach bol rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdený podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny s tým, že bolo potrebné upraviť výrok,
ktorým súd stanovil počiatok splácania dlhu v splátkach.

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Sudcovská a zákonná koncentrácia konania podľa ustanovení CSP v podstate vylučuje, aby strana
mohla v odvolacom konaní prednášať ďalšie návrhy, ktoré opomenula zo svojej viny predniesť pred
súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o z zamietnutie žaloby čo do úroku z omeškania, stačí poznamenať,

že žalobca sa z vlastnej vôle nezúčastnil pojednávania vo veci, čím sa zbavil možnosti namietať záver
súdu, ktorý vyústil do nepriznania úrokov z omeškania. Pokiaľ by sa žalobca pojednávania zúčastnil, mal
právo upozorniť súd na jeho povinnosť postupovať podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, pri ktorom nepochybne
by súd uviedol predbežné právne poúdenie veci. Predbežné právne posúdenie veci by nepochybne
zahŕňalo aj stanovisko súdu k priznaniu úrokov z omeškania. Žalobca by takto s poukazom na § 153

a § 154 CSP (sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia konania) bol predniesol svoje
námietky k stanovisku súdu a súd by sa nimi bol musel zaoberať. Nestalo sa tak však, preto zákon
neumožňuje strane aby v odvolacom konaní dôvodila skutočnosťami, ktoré mala predniesť na konaní
pred prvoinštančným súdom, avšak z dôvodu vlastného zanedbania (neprítomnosť na pojednávaní) tak
neurobila.

12. Žalobca sa naviac nemôže dovolávať opodstatnenosti svojho nároku na priznanie úrokov z
omeškania s poukazom, že sadzobník je neoddeliteľnou súčasťou VOP a nemusel byť súčasťou
rámcovej zmluvy. Tvrdenie žalobcu by mohlo byť akceptované iba za podmienok, ak by zároveň
preukázal, že žalovaného riadne oboznámil so znením VOP ako aj s predmetným sadzobníkom. Takýto

dôkaz žalobca neponúkol ani odvolaciemu súdu.

13. Pokiaľ ide o povolenie splátok, tak samozrejme treba zopakovať, že žalobca sa nezúčastnil
pojednávania pred okresným súdom, kde žalovaný predniesol požiadavku na plnenie v splátkach a svoju
žiadosť odôvodnil svojou materiálnou situáciou. V prípade, ak by žalobca bol na pojednávaní prítomný,

mohol na žiadosť žalovaného reagovať a to hoci aj tvrdením, že materiálne podmienky žalovaného
neodôvodňujú povoliť plnenie v splátkach. Žalobca takto úkony, ktoré zákon prikazuje strane vykonať
pred súdom prvej inštancie, neopodstatnene prenáša do odvolacieho konania. Ani na toto tvrdenie
žalobcu v odvolacom konaní nemožno prihliadať.

14. Treba zdôrazniť, že ust. § 232 CSP nevylučuje, aby súd umožnil povinnosť plnenia uhradiť v
splátkach. V tejto situácii postačí poukázať na stav, že čo zákon nezakazuje, je povolené. Naviac,
treba vysvetliť, že pokiaľ súd rozhoduje, keď je už splatné celé plnenie, má súd možnosť vyjsť v
ústrety žalovanému a z ust. § 232 ods. 4 CSP v časti za bodkočiarkou je zrejmé, že ako je už v čase
rozhodovania splatná celá suma, môže byť rozložená do splátok.

15. Znenie výroku o povolení splátok však bolo potrebné upraviť, pretože súd prvej inštancie bez
vedomosti o tom kedy jeho rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, určil žalovanému povinnosť platiť
splátky už od 31. 03. 2017. Takýto výrok však nemá zmysel. V skutočnosti v spornom prípade by už
bol splatný celý dlh odrazu. Rozhodnutie súdu nenadobudlo právoplatnosť. Zročné splátky po 31. 03.

2017 však zrejme uhradené neboli.

16. Vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania nebol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý
a preto ho odvolací súd nepreskúmaval.

17. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.19. V odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný a preto mu bola priznaná aj náhrada trov konania
v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.

20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).