Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010448
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815010448.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.06.2017, v
trestnej veci obžalovaného Q. W. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák.,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/206/2015 zo
dňa 22.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. Q. W..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Q. W. vinným zo zločinu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
-dňaXX.XX.XXXXpodvečer,keďchodilokolobytovéhodomunaW.J.XXXX/XX,obývanéhosvedkomY.
P., venčiť psa, tak svedkovi Y. P., nar. XX.XX.XXXX a svedkyni Q. B., nar. XX.XX.XXXX, nachádzajúcim

sa na balkóne bytu na 2. poschodí, obývaného svedkom Y. P., ukazoval obom týmto svedkom rukou
gesto, že im podreže krk a dňa XX.XX.XXXX, v čase približne okolo 12:30 hod., vošiel do bytu svedka
Y. P., so súhlasom svedka Y. P. a tam sa svedkovi Y. P. a svedkyni Q. B. vyhrážal, aby stiahli trestné
oznámenie na M. B., lebo zle dopadnú a svedkovi Y. P. na balkóne povedal, že vie, kde sa ukrýva M.
B., teda hrozbou násilia pôsobil na svedkov Y. P. a Q. B., vystupujúcich v trestnom konaní realizovanom
na OR PZ Vranov nad Topľou pod sp. zn. ORP-XXX/X-VYS-VT-2015, ako svedkovia, kde bol stíhaný

M. B., nar. XX.XX.XXXX, za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné a
žiadal od nich, aby stiahli trestné oznámenie a zmenili výpoveď v prospech obvineného M. B.

Za to mu uložil podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 4 Tr. zák., pri zistení prevahy priťažujúcich
okolností podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 10 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v zákonom stanovenej lehote,
odvolanie, ktoré osobitným podaním následne aj písomne doplnil. S predmetným rozsudkom nesúhlasil,

pretože dôkazy v prípravnom konaní boli, podľa jeho názoru, získané nezákonným spôsobom, závery
prvostupňovým súdom uvádzané nevyplývali z vykonaného dokazovania a má za to, že súd na
podklade vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, a preto ho
považuje za nespravodlivý a svojvoľný. Namietal, že okresný súd hodnotil vec výlučne v neprospech
obžalovaného a nevyužil v plnom rozsahu základnú zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach
v prospech obžalovaného. Ďalej namietal, že bolo porušené právo na obhajobu, pretože bol zamietnutý

návrh obhajoby konfrontovať poškodenú. Navyše rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za
nepreskúmateľné,pretožesasúdvyčerpávajúconevysporiadalsovšetkýmiskutočnosťami,najmäcelouargumentáciou obžalovaného, ktorá síce je spomínaná, ale je vytrhnutá z kontextu a túto súd vyhodnotil
v neprospech obžalovaného. Nestotožnil sa s tým, že sa obžalovaný dopustil skutku kladeného mu za
vinuvrozsudku,uvádzal,žepredstíhanýmskutkomtomutomalopredchádzaťto,ženeb.Q.O.,ktorýbol

obvinený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., k čomu sa na hlavnom pojednávaní dňa 15.2.2017 vyjadrila
svedkyňa A. O., ktorá uviedla, že v prípade svojho nebohého manžela osobne navštívila riaditeľa OR
PZ, ako aj okresného prokurátora, ktorých informovala o nezákonnom postupe polície pri výsluchoch
svedkov X. F. a Y. P., ktorí vypovedali pod vplyvom alkoholu, vtedajší prokurátor po oboznámení sa s

toutoudalosťousvedkyniO.sľúbil,žekeďsavypovedápodvplyvomalkoholu,taktietovýpovedenebude
akceptovať. K tomuto výsluchu svedok X. F. na hlavnom pojednávaní dňa 11.1.2017 uviedol, že obž. W.
mal navádzať svedka Y. P., aby zmenil výpoveď. Ďalej však už uviedol, že obžalovaný zazvonil na dvere,
dvere mala otvoriť P. matka, a na to sa mal obž. W. rozprávať s pošk. P., ale už nevie o čom. Svedok
F. si hneď v prvej otázke, podľa názoru obhajoby, odporuje. Keď boli obžalovanému dvere otvorené
svedkyňouP.,boloto22.7.2015ránoavtedysaobžalovanýsosvedkomP.nestretol.Bolotoaždruhýkrát

okolo 12.30 hod. Svedok P. vyjadrenie svedka F. popiera. Následne svedok F. uvádzal, že nevie uviesť
ako obžalovaný ovplyvnil pošk. P., vie len, že obžalovaný len zazvonil na dvere a že sa rozprával s
pošk. P.. O vyhrážaní vo vzťahu ku P. a B. nevie nič, necíti sa poškodený, keďže O. požičal 30,- eur,
(svedok F.) je poškodený len v tom, že mu 30,- eur nebolo vrátených. Čo sa týka neskoršej výpovede v
trestnejveciprotiQ.O.,uviedol,žechcelzmeniťvýpoveďhlavneztohodôvodu,keďžepredtýmnapolícii

vypovedal v podnapitom stave, na políciu sa rozhodol ísť sám, a to z toho dôvodu, že nevedel presne,
čo vypovedal. Teda dôvodom k zmene výpovede svedka F. nebolo ovplyvniť svedka obž. W., ale svedok
si uvedomil, čo spôsobil svojou výpoveďou v opitosti, preto ju chcel zmeniť. V akom stave boli vypočutí
svedkovia F. a P., podľa názoru obhajoby, potvrdzuje výpoveď svedka S., ktorý na hlavnom pojednávaní
dňa 20.4.2016 uviedol, že na políciu obom doniesol cigarety a 0,7l vodky, bolo to v čase okolo polnoci.

Ďalej svedok S. uviedol, že svedok F. nevedel ani rozprávať. Obaja sa z vodky napili a fľašu odovzdali
policajtovi. Obžalovaný ho nijako neovplyvňoval a nevie, aby ovplyvňoval niekoho iného. Nezákonný
postup polície v prípravnom konaní sa opakuje, podľa názoru obhajoby, aj v prípade obžalovaného
Q. W.. Dňa 22.7.2015 bola vypočutá pošk. Q. B. a pošk. Y. P., v prípravnom konaní pri výsluchu dňa
19.8.2015, podľa vyjadrenia svedka, obaja vypovedali po požití alkoholu a u poškodenej v kombinácii s

liekmi. Obž. W. bol podľa rozhodnutia súdu zo spáchania skutku usvedčený predovšetkým výpoveďou
pošk. Q. B., ktorá vyznieva v kontexte so závermi znaleckého dokazovania z odboru psychológie, ako
aj z odboru psychiatrie na poškodenú a ktorá je podporovaná nepriamo výpoveďou svedka V. P. a
svedkyneQ.P.,adoistejmierypotvrdenáajvýpoveďoupošk.Y.P.zprípravnéhokonania.Q.siobhajoba
kladie otázku, prečo súdu viac vyhovuje argumentácia nepriamej výpovede, keď sa prikláňa k výpovedi

pošk. P. z prípravného konania a jeho výpoveď z hlavného pojednávania zámerne prehliada. Obhajoba
súhlasí s rozhodnutím súdu v tom smere, že nepriamu výpoveď V. P. a Q. P. použije v neprospech
obžalovaného. Informácie o tom, čo sa malo v uvedený deň stať, boli poskytnuté pošk. B., podľa názoru
obhajoby, nepresne a nepravdivo, ako poškodeným Y. P., ktorý nepotvrdil, aby bol tieto veci, týkajúce sa
obžalovaného W. s rodičmi preberal, nehovoril s nimi na túto tému. Výpoveď svedka V. P. a svedkyne

Q. P. považuje za nepodloženú a zaujatú, a to z toho dôvodu, že v tom čase ich syn Y. prežíval zlé
obdobie, preto sa snažili v tomto období synovi pomáhať, mali strach o jeho život a zdravie, rozpadávalo
sa mu manželstvo. Manželka Y. P. bola sesternicou obžalovaného, čo bol, podľa obžalovaného, jeden
z dôvodov zaujatosti svedkov V. a Q. P., aby vypovedali proti obžalovanému, hoci, ako sami uviedli,
obžalovaného nepoznali, Y. P. v tom čase popíjal a rodičia mali o neho strach, nemali vedomosť o

tom, že obž. W. žiaden alkohol nepožíval a s ich synom Y. nepopíjal. Z uvedených dôvodov a možno
aj iných (tetovanie, oholená hlava), mali rodičia Y. P. skreslený názor na obžalovaného. K. ďalej, že
svedkyňa B. po celý čas vypovedala nepresne, menila výpovede, preto sa nestotožnil so záverom súdu,
že obžalovaný bol usvedčený predovšetkým výpoveďou poškodenej, ktorú považujú za nedôveryhodnú
osobu. Ďalej namietal, že poškodená tvrdila, že obžalovaný jej mal 21.7.2015 večer ukázať rukou gesto,

že im, teda P. a poškodenej, podreže krk, svedok P. uviedol, že jemu toto gesto obžalovaný neukázal.
V prípravnom konaní svedkyňa B. uviedla, že v tom čase na balkóne sedela, teda nie je pravdou, aby
s ňou obžalovaný dokonca hovoril, keď nemohol zospodu vidieť, či sa tam niekto nachádza, ako to
poškodenáuviedla,nahlavnompojednávaní.Obžalovanýnamietal,žeonsasosvedkomP.lenpozdravil
a prešiel ďalej. Ďalej namietal, že je otázne, v ktorý večer prechádzal popod balkón obžalovaný, keď v

uvedený večer, t.j. 21.7.2015 bol u poškodeného P. obžalovaný W., čo vo svojej výpovedi potvrdil Y. P.
a potvrdila to aj O., ktorá požiadal obžalovaného, aby P. navštívil, aby jej tento netelefonoval. Obhajoba
namieta,ženiejezrejmé,vktorývečermalodôjsťkukázaniugestapodrezaním.Uvádzali,žepoškodená
na hlavnom pojednávaní XX.X.XXXX uviedla, že pri výsluchu na polícii dňa 22.7.2015 bola triezva,obhajoba poukázala na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, farmácie, odvetvie psychiatrie,
kde mala poškodená znalcovi uviesť, že vtedy vypila, čo bola vypovedať a potom pobrala tabletky a
zavolala si sanitku, 22.7. bola v nemocnici. Namietal, že znalec Q.. V. uviedol, že v prípade alkoholu a

liekov mohlo dôjsť k utlmeniu, ale paradoxne aj k nepokoju, agresivite, znalec vychádzal zo záznamov
poškodenej a podľa jeho názoru nič nenasvedčovalo tomu, aby tam bol psychotický proces, že by bola
poškodená dezorientovaná, prečo by bolo potrebné ukončiť výsluch. Vierohodnosť poškodenej v tomto
konaní potvrdzuje aj jej vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že to, čo vypovedala je pravda
a dnes si to už nepamätá. Namietali závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie, kde znalkyňa

konštatovala,žepoškodenátrpípríznakmiposttraumatickejstresovejporuchy,ktorúvšakznalcizodboru
psychiatrie neuviedli. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na výpoveď svedkyne O., ktorá sa stretla so
sestroupoškodenejQ.F.,ktorájejpovedala,žepoškodenájeklamárka,chorá,odmalasivymýšľa amali
s ňou v rodine problémy, a preto sa aj s manželom rozviedla, nestarala sa o deti. Uviedol, že výpoveď
poškodenej nepotvrdil P., ktorý uviedol, že dňa 22.7.2015 o 12.30 hod. k nim prišiel domov obžalovaný,
poškodená v tom čase bola v spálni vzdialenej 8-10 m od balkóna, teda nepočula, ani počuť nemohla, o

čom sa obaja rozprávajú. Poškodený P. prehlásil, že obžalovaný ho v žiadnom prípade neovplyvňoval.
Namietal, že prvotné výpovede poškodenej B. a P. boli vykonané pod vplyvom alkoholu. Ďalej obhajoba
namietala, že navrhli vykonať konfrontáciu medzi P. a B. a F. a B., prípadne o vypočutie svedkyne
Q. F., sestry poškodenej, pričom okresný súd odmietol návrh na doplnenie dokazovania z dôvodu, že
okolnosti môže zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Vyjadril názor, že tvrdenia poškodenej bolo

potrebné potvrdiť, alebo vyvrátiť. Zo strany obhajoby nedošlo k žiadnym prieťahom k prejednávaným
19 mesiacom v trestnej veci. Podľa obhajoby bolo potrebné doplniť dokazovanie o výsluchy ďalších
svedkov, pretože poškodená B. na hlavnom pojednávaní 15.2.2017 v tejto trestnej veci uviedla viac
novýchtvrdení:svedokP.malvolaťpoškodenej,abypýtalapeniazeodO.,abystiahlatrestnéoznámenie
na Q. O.; obžalovaný W. s O. doniesli do bytu poškodeného P. páčidlo, že idú kradnúť, odišli všetci na

balkón, kde obž. W. povedal B., ako aj pošk. P., aby stiahli trestné oznámenie. Pošk. P. zavolal O., telefón
dal na hlasný odposluch a počula, ako O. povedal, že majú stiahnuť trestné oznámenie na neho, ako
aj W., lebo zle dopadnú, lebo vtedy strelili do balkóna, to sa stalo deň predtým, ako na balkóne hovorili,
aby stiahli trestné oznámenie. Obžalovaný uzavrel, že v tejto trestnej veci nepoužil žiadne násilie,
hrozbu násilia, alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na sudcu, stranu trestného konania, účastníka

súdneho konania, svedka, znalca alebo na orgán činný v trestnom konaní. Obžalovaný bol odsúdený
pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. S poukazom na uvedené má za
to, že v tomto prípade absentuje následok protiprávneho konania obžalovaného, dlhodobé ohrozenie
alebo marenie zákonného trestného procesu, teda ani jeden zo skutkov uvedených v § 344 ods. 1
písm. d/ Tr. zák. nebol preukázaný. Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré tvorili podstatu obhajoby súd

nereflektoval, nevysporiadal sa s nimi a neodzrkadlili sa ani v samotnom odôvodnení rozsudku, čím
súd pochybil, pretože nevyhodnotil všetky okolnosti skutku. Súd napriek tomu obžalovaného odsúdil
z dôvodov, ktoré neboli počas konania náležite preukázané, čím bolo porušené právo obžalovaného
na obhajobu, na prístup súdu i na spravodlivé súdne konanie, a tým odôvodnenie rozsudku ako také
neobstojí, pretože je založené na dôkazoch získaných nezákonne. Na základe uvedeného navrhol, aby

krajský súd preskúmal vec a napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/,c/ Tr. por. zrušil a podľa §
322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby rozhodol
sám tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,

podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por., a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané
dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods.
12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Krajský súd však ešte považoval za potrebné na nariadenom verejnom zasadnutí doplniť dokazovanie
výsluchom poškodeného - svedka Y. P. za účelom odstránenia rozporov v jeho výpovediach, a preto
dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, doplnil.Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný, a
to aj napriek tomu, že jeho spáchanie, na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí konanom o jeho

odvolaní, poprel.

Obžalovaný síce v konaní pred prvostupňovým súdom uviedol, že je nevinný, že na poškodených Y. P.
ani Q. B. nevyvíjal žiaden nátlak ani im neukazoval žiadne výhražné gestá. V jeden deň ráno bol u P.,
kde mu otvorila P. mama a povedala mu, že si nepraje, aby sa stýkal s jej synom. Toho istého dňa okolo

12.30 hod. ho svedok P. zavolal do bytu na kávu, vtedy popod balkón išiel E. O. ml., ktorého P. zavolal
hore, tento svedok ale zostal na chodbe, do bytu nevošiel. Počas toho ako bol obžalovaný v byte u P.
bola poškodená B. v spálni a neprišiel s ňou vôbec do kontaktu. Obžalovaný priznal, že svedkovi P. na
balkóne vysvetľoval, že nie je správne, aby išiel Q. O. sedieť za lúpež, ktorú nespravil a tiež, že za krivú
výpoveď môže svedok P. ísť sedieť. Deň predtým bol u svedka P. kvôli tomu, že ho požiadala manželka
Q. O., A., aby jej P. netelefonoval a svedkyne B. sa vtedy na balkóne opýtal, prečo podala na Q. O.

trestné oznámenie, načo mu svedkyňa B. povedala, že preto, lebo O. na ňu kričal a je zlý. Ešte predtým
bol v byte u rodičov Y. P., ktorých chcel poprosiť, aby išli do P. bytu, aby ho umiernili a aby prestal piť.
Na otázku samosudkyne, prečo išiel dňa 22.7.2015 do bytu Y. P. obžalovaný uviedol, že chcel, aby mu
tento dal spisovú značku konania, ktoré sa viedlo proti O. a aby mu dal zápisnice o svojich výsluchoch.

Zo spáchania skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil, však obžalovaného usvedčila v prípravnom
konaní svedkyňa poškodená Q. B., ktorá v podstatných bodoch zhodne v prípravnom konaní ako aj v
konaní pred súdom potvrdila, že po tom, čo podala trestné oznámenie na Q. O. pre lúpež, chodil k
nim, teda do bytu Y. P., kde bola v tom čase aj ona, obžalovaný, ktorý im asi päť až šesťkrát povedal,
aby stiahli trestné oznámenie, lebo zle dopadnú ako aj to, že keď bola s P. na balkóne, obžalovaný im

ukázal gesto podrezania.

Námietky obžalovaného, že v osobe svedkyne ide o alkoholičku, ktorá sa nestarala o svoje deti je
treba uviesť, že výpoveď tejto svedkyne je konzistentná, táto vypovedala v podstatných bodoch zhodne,
pričom bezprostredne po skutku dňa 22.7.2015 privolala políciu a podala trestné oznámenie.

Ani krajský súd neuveril výpovedi obžalovaného, ktorý opakovane tvrdil, že skutok nie je v zhode s
jeho povahovými vlastnosťami. Poškodená opakovane uvádzala, že má strach z obžalovaného, čo
potvrdili aj rodičia poškodeného P., ktorí uviedli aj to, že na byte poškodeného boli prestrelené balkónové
dvere. Neuveril súd obhajobe obžalovaného, že tento v krátkom čase po tom, ako svedkyňa B. podala

trestné oznámenie na jeho kamaráta Q. O., opakovane v byte rodičov ako aj v jeho byte vyhľadával aj
niekoľkokrát denne poškodeného P. len za účelom priateľských rozhovorov, resp. len preto, aby mu títo
dohovorili, aby nepil, keďže práve rodičia poškodeného P. strážili a obžalovaného napomínali, aby ich
syna nenavštevoval. K. aj svedok X. F. potvrdil, že na výsluch týkajúci sa obv. O. na políciu ho autom
viezol obžalovaný s dcérou Q. O..

K námietkam obžalovaného, že na balkón bytu P. nie je z ulice vidno, a že teda tam nemohlo dôjsť k
ukázaniu gesta podrezania krajský súd uvádza, že výpoveď obžalovaného v tomto smere je rozporná,
keďže tento obžalovaný na jednej strane tvrdí, že nebolo vidno ani z balkóna na ulicu, keď tam niekto
prechádzal a naopak z ulice nebolo vidno na balkón a na druhej strane sám obžalovaný uvádzal, že keď

boli na balkóne so svedkom P., videli ako popod balkón ide svedok E. O. a zavolali ho hore. Svedok
E. O. v prípravnom konaní potvrdil, že videl poškodených na balkóne v čase, keď tam prechádzal s
obžalovaným a so psom, avšak nevidel, aby obžalovaný urobil nejaké gesto. Pokiaľ obžalovaný namieta,
že 22.7.2015 po 12.30 hod. sa vôbec nerozprával so svedkyňou B., v prípravnom konaní naopak uviedol,
že sa s poškodenou v ten deň pozdravili, teda práve výpoveď obžalovaného je rozporná, keď tento menil

v priebehu trestného konania aj dôvody, pre ktoré za svedkom P. chodil. Pokiaľ obžalovaný namieta,
že poškodená menila svoje výpovede, k tomu krajský súd uvádza, že pokiaľ táto s odstupom roka a
pol od skutku vo všetkých podrobnostiach nevypovedá zhodne, to jej výpoveď nerobí nevierohodnú,
keďže táto o podstatných okolnostiach vypovedala zhodne, a to, že opakovane obžalovaný povedal jej
aj poškodenému P., že dopadnú zle, pokiaľ nestiahnu podané trestné oznámenie.

Obžalovaného v prípravnom konaní usvedčil v celom rozsahu aj svedok Y. P., ktorý bol prvým manželom
sesternice obžalovaného, ktorý uviedol, že dňa XX.X.XXXX podala Q. B. trestné oznámenie na Q. O.,
že tento olúpil X. F., po tomto oznámení na polícii obžalovaný viackrát denne chodil za ním do bytu ažiadal, aby stiahol trestné oznámenie na Q. O., hovoril, že dopadne aj s Q. B. zle. Gesto, ktoré ukázal
obž. W. bral svedok tak, že to ukázal obžalovaný Q. B.. Na hlavnom pojednávaní svedok Y. P. uviedol,
že 22.7.2015 bol uňho obžalovaný a povedal mu, že bude zle, keď niekto pôjde sedieť za niečo, čo

nespravil. Jeho nemal obžalovaný dôvod ovplyvňovať, lebo on nebol pri spáchaní skutku s Q. O.,
na polícii 22.7.2015 vypovedal on aj svedkyňa B. pod vplyvom alkoholu. Ďalej tento svedok uviedol,
že poškodená B. asi ani obžalovaného a Q. O. ani nepozná, nevie, či táto vôbec vedela, kto je neb.
O. a obžalovaný W.. Táto časť výpovede tohto svedka je v rozpore tak s jeho prvotnou výpoveďou,
ako aj s výpoveďou poškodenej, ale aj s výpoveďou obž. W., ktorý netvrdil, že pošk. B. nepozná. Dňa

22.7.2015 sa obžalovaný s poškodenou, podľa svedka P., asi ani nestretli, keďže táto bola v spálni,
pripustil však, že poškodená mohla v ten deň počuť rozhovor jeho s obžalovaným. Neskôr svedok P.
uviedol, že poškodená mala strach z obžalovaného, lebo tento bol potetovaný, mal holú hlavu.

W. V. P., otec poškodeného Y. P. potvrdil, že obžalovaný chodil za jeho synom ovplyvňovať ho, aby
zmenil svoju výpoveď, aby O. pustili z väzby. Q. B. bola vystrašená, povedala mu, že keď bola s F.

pred odborným učilišťom, zastavil ich obžalovaný spolu s Q. O. a pýtali od nich peniaze a O. mal pri
sebe nožík. Obžalovaný chodil k nim domov, aby jeho manželka, Q. P., išla za synom a ten aby išiel
spolu so B. ako aj F. zobrať späť trestné oznámenie na O. ako aj na neho. W. V. P. potvrdil, že mu syn
Y. povedal, že sa mu obžalovaný vyhrážal a to tak, že mu rozbil balkónové dvere ako aj to, že sa mu
vyhrážal spod balkóna.

W. Q. P., matka poškodeného Y. P., potvrdila, že v inkriminovanom čase častejšie chodila navštevovať
svojho syna Y., pretože sa tento rozviedol a začal častejšie piť alkohol. V nedeľu k nim domov prišiel
obžalovaný a hovoril jej, že je treba s tým niečo urobiť, lebo bude O. zavretý, svedkyňa mu povedala,
nech za nikoho nič nevybavuje, lebo je to ovplyvňovanie svedkov, ako aj mu povedala, že si nepraje, aby

chodil za jej synom. Následne bola v pondelok ráno v byte svojho syna, kde ho opäť hľadal obžalovaný,
ktorému povedala, že syn tam nie je, pričom poškodenej B. ona vtedy dala telefonický kontakt na seba,
pre prípad, ak by sa tam obžalovaný opäť objavil. Poškodená B. jej okolo obeda telefonovala, že tam
obžalovaný zase bol, svedkyňa išla k synovi, kde cestou aj obžalovaného stretla, B. bola vystrašená a
povedala jej, že volala políciu.

Svedok X. F. potvrdil, že bez jeho vedomia podala Q. B. na Q. O. trestné oznámenie, kde on mal
byť poškodeným, na druhý deň on išiel dobrovoľne vypovedať na políciu k tejto veci, keďže predtým
vypovedal po tom, čo mal vypité. On vtedy poškodenému P. povedal, že chce zmeniť výpoveď, nech to
dá vedieť W. ako aj manželke nebohého Q. O., nech poňho prídu, aby zmenil výpoveď. Na výsluch na

políciu kvôli zmene výpovede vo vzťahu k Q. O. ho viezla dcéra Q. O. a obžalovaný Q. W.. Keďže ho v
ten deň policajti nevypočuli, obž. W. a O. dcéra mu povedali, nech im dá vedieť, kedy bude výsluch, že
ho odvezú. Povedal im (O. dcére a obžalovanému W.), že si nepamätá, čo vypovedal vo svojej prvej
výpovedi, že si ju musí najprv prečítať a potom bude vedieť, čo prvýkrát vypovedal a potom bude môcť
zmeniť svoju prvú výpoveď. Výpoveď svedka X. F. hodnotí krajský súd za nevierohodnú a nelogickú,

keďže tento tvrdí, že išiel dobrovoľne zmeniť výpoveď vo veci obv. Q. O., ale vlastne nevedel, čo prvýkrát
vypovedal, navyše ho mala na výsluch viezť dcéra obv. O. a obž. W..

Svedok E. O. potvrdil, že jeho rodičia bývajú v blízkosti bytu poškodeného Y. P., chodil venčiť psa aj spolu
s obžalovaným, poprel aby obžalovaný ukázal gesto podrezania poškodeným. V prípravnom konaní

tento svedok potvrdil, že videli on a obžalovaný na balkóne sedieť poškodeného s nejakou ženou, avšak
žiadne gesto tam nebolo. Aj výpoveďou svedka E. O. bola vyvrátená obrana obžalovaného o tom, že
z balkóna Y. P. nie je vidno na chodník a naopak. Práve tento svedok potvrdil, že sa obžalovaný a
poškodená navzájom dňa 21.7.2015 videli.

Na návrh obhajoby bola vo veci vypočutá svedkyňa A. O., ktorá uviedla, že ona poprosila obžalovaného
W., aby išiel za poškodeným P., ktorý jej vkuse volal a ospravedlňoval sa jej, ona okolo 21.30 hod. aj
stretlaobžalovaného,ktorýjejpovedal,žetobolpoškodenémupovedaťaževbytesapilo,žepoškodená
B. spadla zo stoličky. Potvrdila ďalej, že svedok F. jej povedal, že ho veľmi mrzí, že udal jej manžela,
matka svedka sa bála, aby nešiel sám na políciu, že by sa nemusel vrátiť, F. jej povedal, že policajti

si písali čo chceli. Pár dní pred smrťou manžela stretla sestru poškodenej B., Q. F., ktorá jej povedala,
že poškodená je klamárka, chorá, odmala si vymýšľa. Pri svojej predchádzajúcej výpovedi si na všetky
skutočnosti, o ktorých vypovedala na poslednom pojednávaní nespomenula.Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria uviedol, že pred skutkom nebola
poškodená Q. B. psychiatricky liečená, pred spáchaním skutku boli u nej prítomné prejavy chronickej
úzkostnej neurózy. U poškodenej nezistili, aby u nej bola znížená schopnosť správne vnímať a

vypovedať prežité udalosti, niekedy u nej dochádza ku katatýmnemu skresleniu, v prípade situácie, ktorú
poškodená vyhodnotila ako záťažovú, kedy môže dôjsť k podstatnému zníženiu tejto schopnosti, nie
však k zániku. Dňa 24.7.2015 (teda nie v čase výsluchu, ako to namieta obžalovaný) vypila poškodená
viacej alkoholu, potom zobrala tabletky Serlift, Stilnox zo strachu, že obžalovaného a O. prepustia. Znalci
u nej konštatovali škodlivé užívanie alkoholu, bez syndrómu závislosti. Pokiaľ by svedkyňa vypovedala

pod vplyvom Lexaurinu, neviedlo by to k zmene myslenia pri samotnej výpovedi, ak by svedkyňa
vypovedala pod vplyvom alkoholu, nemusela si spomenúť na niektoré detaily udalosti, avšak nebolo u
nej zistené bludné myslenie.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých,
ktorá vyšetrila poškodenú, uviedla, že u svedkyne Q. B. nebolo zistené, aby táto mala snahu

skresľovať skutočnosti, zatajovať ich, či vypovedať nepravdivo alebo účelovo, účelové konanie ani
ovplyvňovanie inými osobami sa psychologickým vyšetrením nepreukázalo. Znalkyňa neodporučila
konfrontáciu poškodenej s obžalovaným.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu plynie popis miesta činu bytu - dvojizbového bytu nachádzajúceho

sa na 2. poschodí, patriaceho pošk. Y. P..

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj uznesenie OR PZ Vranov nad Topľou, ČVS:ORP-XXX/X-VYS-VT-
XXXX zo dňa 19.7.2015, ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2
písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.

zák., ako aj uznesenie o vznesení obvinenia obv. Q. O. zo dňa 20.7.2015 v podstate na tom skutkovom
základe, že
1/ dňa XX.X.XXXX o XX.XX hod. vo B. nad I. pred W. drevárskou pristúpil k X. F., ktorý bol v spoločnosti
Q. B., od ktorého pýtal 80,- Eur, po tom, čo tento odmietol, vybral nôž, ktorým si prechádzal okolo hrdla,
svojej ruky a ruky X. F., ktorému povedal, že ho zabije, ak mu nedá peniaze, na čo mu X. F. dal 30,- eur

2/ následne toho istého dňa 18.7.2015 okolo XX.XX hod. pred obytným domom pýtal cigaretu a peniaze
od X. F., pretože ho zabije a ak to oznámi polícii, tak ho dokope, keďže mu tento nič nedal, udrel ho
otvorenou dlaňou po tvári, svedkom udalosti bol Y. P. a rozhovor si z balkóna vypočula Q. B., ktorej
obvinený povedal, nech je rada, že žije, či sa chce dožiť rána.

Súčasťou trestného spisu sú aj kópie zápisníc o výsluchu svedkov X. F. a Q. B. zo dňa 19.7.2015 o
00.30 hod., ktorá uviedla, že pri skutku lúpeže bol prítomný aj obž. Q. W..

Hodnotiac takto vykonané dôkazy dospel aj odvolací súd k záveru, že nezistil žiaden dôvod, prečo

by neveril výpovediam poškodenej Q. B., ktorá ihneď po skutku podala na obžalovaného trestné
oznámenie, jej výpoveď potvrdil v prvotnej výpovedi aj svedok Y. P., ako aj svedkovia V. P. a Q. P., ktorí
jednoznačne uviedli, že obžalovaný Q. W. opakovane chodil k nim domov ako aj k ich synovi s tým,
aby došlo k späťvzatiu trestného oznámenia na vtedy obvineného Q. O.. Ani krajský súd nezistil dôvod,
prečo by aj týmto svedkom neuveril, ich výpovede sú logické, v súlade s inými dôkazmi. Výpovede

tak poškodenej B. ako aj prvotná výpoveď svedka P. boli pomerne podrobné, a boli vo vzájomnom
súlade, neplynie z nich, aby v čase výsluchu svedkovia neboli spôsobilí vypovedať. Ani krajský súd
nezistil žiadny dôvod ani motív, prečo by poškodená, mala obžalovaného krivo obviniť a to za situácie,
kedy aj svedok F., ktorý mal byť poškodeným pri lúpeži nelogicky a neuveriteľne vypovedal o tom,
ako sám dobrovoľne chcel ísť zmeniť výpoveď vo vzťahu k obv. Q. O., keď ani sám nevedel, čo v

tejto veci vlastne vypovedal. Práve naopak nevierohodne vyznieva odôvodnenie obžalovaného, ktorý
tvrdil, že len upozorňoval svedkov poškodených, aby vypovedali pravdu vo vzťahu k obv. O.. Zmenu vo
výpovedi svedka Y. P. oproti jeho prvotnej výpovedi považuje aj krajský súd za vykonanú v snahe pomôcť
obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný navyše staval svoju obranu na tom, že
poškodená nemohla vidieť gesto z balkóna dňa 21.7.2015, lebo tam nie je vidno, keďže je tam rákosie,

na druhej strane sám vypovedal, že keď bol na balkóne s P., videli ako popod balkón ide E. O. a zavolali
ho hore. Taktiež svedok E. O. potvrdil, že sa vzájomne videli osoby nachádzajúce sa na balkóne u Y.
P. a on s obžalovaným prechádzajúcim popod tento balkón. Obžalovaný taktiež na jednej strane tvrdil,
že sa s poškodenou 22.7.2015 v byte Y. P. vôbec nestretol, na druhej strane sám v prípravnom konanívypovedal, že sa vtedy pozdravili. Zároveň je nutné uviesť, že u poškodenej B. neboli ani znalkyňou
z odboru psychológie zistené žiadne poruchy vnímania či pamäti, v dôsledku ktorých by bolo možné
považovať výpoveď poškodenej za nevierohodnú. Nepochybne obžalovaný navštevoval poškodených

v súvislosti s tým, že poškodená B. podala trestné oznámenie na jeho kamaráta Q. O., voči ktorému
bolo v tom čase vedené trestné stíhanie.

Prvostupňový súd preto rozhodol správne, keď obžalovaného uznal vinným zo zločinu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. písm. d) Tr. zák., keďže v trestnom konaní použil hrozbu

násilia, aby pôsobil na svedka.

Správne postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu, keď uložil obžalovanému trest odňatia
slobody podľa § 344 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods.4 Tr. zák., ako aj keď v konaní obžalovaného
zistiljednupriťažujúcuokolnosťatopodľa§37písm.m/Tr.zák.,pretožeobžalovanýužbolzatrestnýčin
v minulosti odsúdený. Vychádzajúc z odpisu registra trestov obžalovaného plynie, že obžalovaný v ňom

má doposiaľ dvanásť záznamov pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol obžalovaný odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 200/14 zo dňa 3.12.2014 pre prečin
krádežepodľa§212ods.2písm.a),ods.3písm.b)Tr.zák.,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvo
výmere jedného roka, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. V evidencii priestupkov má obžalovaný spolu sedem záznamov, postihnutý bol pre priestupky

proti majetku či verejnému poriadku , v jednom prípade bol postihnutý pre priestupok proti verejnému
poriadku, ktorého sa dopustil tak, že s úmyslom nájsť cigarety prehľadával vrecká poškodeného M.J. a
následne naňho vytiahol nôž, aby mu nahnal strach.

Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností mal potom súd ukladať trest odňatia slobody v zmysle §

38 ods. 4 Tr. zákona v rozmedzí od 2 rokov a 8 mesiacov do 6 rokov (dolná hranica trestnej sadzby 1
roka bola zvýšená o 1/3 z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou základnej trestnej sadzby).

Prvostupňový súd teda obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej
sadzby, ktorú výšku trestu nebolo možné v odvolacom konaní zvýšiť z dôvodu absencie odvolania

prokurátora. Správne zaradil prvostupňový súd obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Z uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.